Snáď neexistuje na Slovensku človek, ktorému by nič nehovorili „čičmianske grafity“, ornamentálne vyzdobené drevenice z Čičmian – tejto rázovitej dedinky „usalašenej“ medzi Strážovskými vrchmi a Malou Fatrou v južnej časti Rajeckej doliny.
Tie geometrické kliky-klaky, ktorými sa inšpirovali aj módni návrhári oblečenia našich olympionikov, nanášali na drevenice už pred dvesto rokmi. Boli ich prvými autormi tínedžeri, vracajúci sa podgurážení v devätnástom storočí v noci domov zo zábavy, alebo ide len o zobrazenie motívov miestnej ornamentálnej výšivky? Je možné, že podobne ako v prípade egyptských hieroglyfov a chetitského klinového písma, išlo o akúsi utajenú čičmiansku abecedu, resp. kódy. Nie je ani vylúčené, že prvým namaľovaným geometrickým tvarom bol len kosoštvorec, ktorý na drevenicu miestnej fešandy vápnom načmáral ohrdnutý ctiteľ, ku ktorému neskôr majitelia drevenice prikreslili ďalšie geometrické tvary - aby sa zbytočne nedostali do reči dedinčanov. Otázok a teórií o pôvode ornamentov je toľko, že sa pravdu zrejme nikdy nedozvieme...
●●●
Ale, nelipnime na Čičmanoch. Pár kilometrov poniže nich, pod dominantou regiónu - vrchom Kľak, sa čupí ďalšia dedinka – Fačkov. Vlastne, takmer každý našinec, či zahraničný turista, idúci za krásou Čičmian smerom od Žiliny, prejde cez dedinku, ktorej obyvatelia sa uprostred hôr kedysi živili chovom dobytka, pálením liehu, sadením krumplí, či kapusty a najmä - prácou v lese. Pretože okolo Fačkova boli donedávna, kým sa holoruby, či výruby „na Mohykána“ nestali našou národnou zábavou, husté lesy.
●●●
Husté lesy s majestátnymi stromami – presne také, ako aj v Kanade...
Legenda hovorí, že práve v nej kedysi, keď hokej hrali ozajstnými drevenými hokejkami ozajstní tvrdí chlapi, chodili títo profíci z NHL cez leto rúbať a píliť stromy. Aby nabrali kondičku. A keďže Kanada má tých lesov o čosi viac než my, je len logické, že odtiaľ pochádzajú nielen najlepší drevorubači, ale aj rezbári. Presne takí, na akých sa s nemým úžasom pozerám v televízii, keď dávajú program „Carver Kings“, po našom Majstri rezbári, v ktorom je poodhalený jedinečný svet kanadských rezbárov, ktorí s motorovými pílami, dokážu urobiť neuveriteľné umelecké výrobky.
Foto: Peter Škorňa
●●●
Albert Eistein kedysi povedal, že „Kre¬a¬ti¬vita je in¬te¬li¬gen¬cia, ktorá sa za-báva“. Pete, Mark, Ryan, Ken, Paul a Bryan tvoria v televíznom seriáli základ partie kreatívnych inteligentných kanadských majstrov rezbárov, oháňajúcich sa s neuveriteľnou zručnosťou sekerami a motorovými pílami, aby pomocou nich mohli robiť z dreva tie najúžasnejšie veci, aké si ľudská myseľ dokáže vôbec predstaviť. Po pár častiach úplne rozumiem jednej z upútaviek na seriál, v ktorej sa hovorí: „Dajte majstrom rezbárom do ruky pílu a drevo a začnú sa diať veľké veci.“
●●●
Priznám sa, že nepatrím k ľuďom, o ktorých sa hovorí, že sú väčšími poturčencami, než samotní Turci. Aj preto som dúfal, že nielen v Kanade žijú majstri rezbári, ktorí s motorovou pílou dokážu hotové zázraky. Veril som, že kreatívnych rezbárov máme aj u nás – v krajine bojazlivo schúlenej v toľkokrát trýznenom lone Karpatského oblúka. Pretože, ako som sa dočítal o príznakoch kreativity, sme predurčení byť kreatívni: máme vysoké nároky, dokážeme v sebe prijať géniov, nemáme radi dlhodobé úlohy a plány (všetko chceme hneď), veríme v silu atmosféry, mávame problémy s autoritami a sme „noční vtáci“ (a to najmä od piatka do nedele). Našťastie, či skôr bohužiaľ, pri návšteve dedinky Fačkov som s hrôzou zistil, že som sa nemýlil...
●●●
Americký basketbalista Mike Krzyzewski sa svojho času vyjadril, že „Príliš veľa pravidiel a príliš veľa predvídateľnosti zabíja kreativitu.“ Neviem, či poznal Mikeove slová aj kreatívny a manuálne zručný rezbár z Fačkova, ktorý, aby v sebe nezabil kreativitu, bez akýchkoľvek estetických, logických, či iných pravidiel nepredvídateľne vyrezal s nasadením celého svojho intelektu na jednej z posledných dreveníc v dedine, hneď pri hlavnej ceste - stratiac nielen cit pre vkus a estetiku, ale aj úctu k tomu, čo nám tu zanechali predkovia - ozrutný otvor. Poviete si: chcel drevenicu presvetliť, prevzdušniť.
●●●
Ako sa hovorí u nás na Podpoľaní: „Prd baraní“. Fačkovský „majster kat“ osadil doň obrovskú bielu plastovú garážovú bránu, aby tak dal najavo, ako sa dá nezmazateľne vryť do pamäti každého - cez Fačkov prechádzajúceho návštevníka. Prípadne chcel nekompromisne demonštrovať, že hoc´ sme malý a vždy ubíjaný holubičí národ, chuť a odvahu vyrezávať brány mame veľkú...
Foto: Peter Škorňa
●●●
Čo dodať na záver? Snáď len to, že pri kanadských rezbároch platí, že keď im dáte do ruky pílu a drevo, začnú sa diať veľké veci. V prípade fačkovského majstra rezbára, ktorý s motorovou pílou vdychuje dreveniciam plastové garážové brány, by bolo lepšie, keby aj na úkor pretlaku svojej kreativity a tvorivosti - „nerezal to, čo ho nepáli...“a radšej sa držal porekadla: „Dvakrát rozmýšľaj a raz vyrezávaj...“
