Eskalácia v severnej Sýrii prichádza v čase, keď Spojené štáty súhlasili s postupným znižovaním počtu vojakov v Iraku, čo je súčasťou ich väčšieho odsunu, ktorý by mal byť ukončený do konca roka 2026.
Autor TASR
Kamišli 29. októbra (TASR) - Vodca kurdských jednotiek na severovýchode Sýrie, ktoré majú podporu Spojených štátov, vyzval medzinárodných sprostredkovateľov, aby presadzovali diplomatické riešenia zložitej siete konfliktov v Sýrii, vrátane stupňujúceho sa bombardovania kurdských oblastí tureckou armádou.
Mazlúm Abdi, ktorý je hlavným veliteľom Sýrskych demokratických síl (SDF), to uviedol v rozhovore pre agentúru AP, píše TASR.
AP pripomenula, že Turecko zintenzívnilo svoje nálety v severnom Iraku a severovýchodnej Sýrii po útoku v Ankare z 23. októbra, pri ktorom zahynulo päť ľudí a vyše 20 bolo zranených. Turecké nálety sa zamerali na desiatky miest, o ktorých sa predpokladá, že sú spojené so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za útok v Ankare, doplnila AP.
Abdi tvrdí, že turecké velenie využilo útok v Ankare ako zámienku pre sériu útokov na kurdské oblasti, ktoré trvajú už šesť dní. Vyhlásil, že boli pri nich poškodené elektrické a ropné zariadenia i pekárne, čo má vážne dôsledky pre život civilistov. Podľa Abdiho ide o súčasť širšej stratégie Turecka vynútiť si demografické zmeny vytlačením kurdských obyvateľov z oblasti.
Útoky tureckých jednotiek si podľa Abdiho vyžiadali najmenej 18 mŕtvych, väčšinou civilistov, pričom viac ako 60 ľudí bolo zranených. Abdi uviedol, že v niektorých prípadoch boli turecké útoky namierené aj proti záchranárom, ktorí zasahovali pri prvom útoku.
Napriek vyhrocujúcej sa situácii Abdi v rozhovore pre AP uviedol, že SDF sú otvorené dialógu so všetkými stranami vrátane Turecka. Apeloval najmä na koalíciu vedenú USA vytvorenú na boj proti militantnej skupine Islamský štát, ako aj na ďalších sprostredkovateľov, aby presadzovali diplomatické riešenia konfliktu v kurdských oblastiach Sýrie.
Eskalácia v severnej Sýrii prichádza v čase, keď Spojené štáty súhlasili s postupným znižovaním počtu vojakov v Iraku, čo je súčasťou ich väčšieho odsunu, ktorý by mal byť ukončený do konca roka 2026.
Zatiaľ čo stiahnutie sa týka výlučne Iraku - bez okamžitého odchodu zo Sýrie, Abdi vyjadril znepokojenie nad tým, ako by mohla klesajúca prítomnosť koalície v regióne ovplyvniť operácie v Sýrii.
"Spolu s koaličnými silami vykonávame každodenné aktivity na neutralizáciu buniek Islamského štátu, a ak sa koalícia stiahne, úroveň ohrozenia v celom regióne vzrastie," upozornil Abdi.
Dodal, že turecké bombardovanie bráni SDF vykonávať operácie proti IS, čím sa už oneskorili dve plánované operácie proti bunkám v Sýrii.
Analytici uviedli, že odchod USA by mohol viesť k zvýšenému tlaku na SDF zo strany tureckých aj sýrskych vládnych síl, čím by sa zhoršilo bezpečnostné vákuum v regióne a zrejme by sa zvýšil počet obetí konfliktu z radov civilistov.
Abdi v rozhovore informoval, že SDF vedie dialóg s vládou sýrskeho prezidenta Bašára Asada od začiatku občianskej vojny v Sýrii. Tieto rokovania však priniesli len obmedzený pokrok.
Hlavným problémom je podľa Abdiho neochota sýrskej vlády uznať administratívnu a vojenskú autonómiu SDF v regióne. Kurdské sily vyzvali na zmenu ústavy, ktorá po viac ako desaťročí samosprávy formalizuje úlohu SDF v oblasti bezpečnosti a správy vecí verejných.
Mazlúm Abdi, ktorý je hlavným veliteľom Sýrskych demokratických síl (SDF), to uviedol v rozhovore pre agentúru AP, píše TASR.
AP pripomenula, že Turecko zintenzívnilo svoje nálety v severnom Iraku a severovýchodnej Sýrii po útoku v Ankare z 23. októbra, pri ktorom zahynulo päť ľudí a vyše 20 bolo zranených. Turecké nálety sa zamerali na desiatky miest, o ktorých sa predpokladá, že sú spojené so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za útok v Ankare, doplnila AP.
Abdi tvrdí, že turecké velenie využilo útok v Ankare ako zámienku pre sériu útokov na kurdské oblasti, ktoré trvajú už šesť dní. Vyhlásil, že boli pri nich poškodené elektrické a ropné zariadenia i pekárne, čo má vážne dôsledky pre život civilistov. Podľa Abdiho ide o súčasť širšej stratégie Turecka vynútiť si demografické zmeny vytlačením kurdských obyvateľov z oblasti.
Útoky tureckých jednotiek si podľa Abdiho vyžiadali najmenej 18 mŕtvych, väčšinou civilistov, pričom viac ako 60 ľudí bolo zranených. Abdi uviedol, že v niektorých prípadoch boli turecké útoky namierené aj proti záchranárom, ktorí zasahovali pri prvom útoku.
Napriek vyhrocujúcej sa situácii Abdi v rozhovore pre AP uviedol, že SDF sú otvorené dialógu so všetkými stranami vrátane Turecka. Apeloval najmä na koalíciu vedenú USA vytvorenú na boj proti militantnej skupine Islamský štát, ako aj na ďalších sprostredkovateľov, aby presadzovali diplomatické riešenia konfliktu v kurdských oblastiach Sýrie.
Eskalácia v severnej Sýrii prichádza v čase, keď Spojené štáty súhlasili s postupným znižovaním počtu vojakov v Iraku, čo je súčasťou ich väčšieho odsunu, ktorý by mal byť ukončený do konca roka 2026.
Zatiaľ čo stiahnutie sa týka výlučne Iraku - bez okamžitého odchodu zo Sýrie, Abdi vyjadril znepokojenie nad tým, ako by mohla klesajúca prítomnosť koalície v regióne ovplyvniť operácie v Sýrii.
"Spolu s koaličnými silami vykonávame každodenné aktivity na neutralizáciu buniek Islamského štátu, a ak sa koalícia stiahne, úroveň ohrozenia v celom regióne vzrastie," upozornil Abdi.
Dodal, že turecké bombardovanie bráni SDF vykonávať operácie proti IS, čím sa už oneskorili dve plánované operácie proti bunkám v Sýrii.
Analytici uviedli, že odchod USA by mohol viesť k zvýšenému tlaku na SDF zo strany tureckých aj sýrskych vládnych síl, čím by sa zhoršilo bezpečnostné vákuum v regióne a zrejme by sa zvýšil počet obetí konfliktu z radov civilistov.
Abdi v rozhovore informoval, že SDF vedie dialóg s vládou sýrskeho prezidenta Bašára Asada od začiatku občianskej vojny v Sýrii. Tieto rokovania však priniesli len obmedzený pokrok.
Hlavným problémom je podľa Abdiho neochota sýrskej vlády uznať administratívnu a vojenskú autonómiu SDF v regióne. Kurdské sily vyzvali na zmenu ústavy, ktorá po viac ako desaťročí samosprávy formalizuje úlohu SDF v oblasti bezpečnosti a správy vecí verejných.