Bratislava 2. februára (TASR) – Biografický román o Slovákovi Alexandrovi Dubčekovi prezentoval v pondelok (1.2.) v bratislavskom V-klube spisovateľ a publicista Ľuboš Jurík. V knihe Rok dlhší ako storočie podáva strhujúci, informačne bohatý a mnohorozmerný obraz pôsobenia významného slovenského politika, kľúčovej osobnosti Pražskej jari.

Tak ako vo svojom predchádzajúcom románe Smrť ministra (2009) o posledných dňoch pred popravou a retrospektíve života slovenského politika Vladimíra Clementisa, napísal životné osudy muža, ktorý sa mohol stať aj jednou z ústredných osobností ponovembrového vývoja, v prvej osobe - jeho vlastnými slovami. "Tento spôsob vnútorného monológu mi umožňuje hovoriť ďaleko presvedčivejšie, akoby som dával iba fakty, lebo tak odkrývam jeho vnútro," povedal pre TASR Ľuboš Jurík, držiteľ Hlavnej ceny v čitateľskej ankete Kniha roka 2014 za publikáciu rozhovorov Dialógy s hviezdami literatúry či Národnej ceny Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos v oblasti literatúry faktu (2015).

Ľuboš Jurík priznal, že Clementisa nikdy nestretol a Dubčeka videl iba trikrát. Nemôže teda vedieť, čo si významné osobnosti našej histórie skutočne vnútorne mysleli. Svoj spôsob písania nazval fantazijným historizmom. "Je to síce fantázia, ale opiera sa o reálne fakty, o históriu. Ja si nevymýšľam, ja si len domýšľam," doplnil autor. Jeho najnovšia kniha tiež mapuje spoločenskú a politickú atmosféru v Československu 60. rokov, najmä udalosti, ktoré viedli k obrodnému procesu, priebeh Pražskej jari, okupáciu vojskami Varšavskej zmluvy a nemilosrdné normalizačné roky až k Nežnej revolúcii 1989.

Pohľad na slovenského "politika s ľudskou tvárou" prináša aj z českej strany. A to prostredníctvom fiktívnej literárnej postavy - primára z pražskej nemocnice, kde po autonehode, ktorej okolnosti ostali zahalené rúškom tajomstva, aktívny život Alexandra Dubčeka predčasne skončil. "Zohral úlohu tzv. advocatus diaboli, použil som ho ako človeka, ktorý mu dáva nepríjemné otázky, pýta sa ho na zmysel jeho života. Súčasne som sa popritom snažil, aby som do toho vtiahol aj český prvok. Aby to bolo ešte zaujímavejšie a zamotanejšie, z toho lekára som urobil pražského Žida, potomka Kafku," priblížil svoj "pokus o psychologickú sondu do duše Dubčeka, jeho zmýšľania a motivácie jeho rozhodnutí" spisovateľ, ktorý má na svoju najnovšiu na knihu veľmi dobré ohlasy predovšetkým z Českej republiky. "Dosť ma to prekvapuje, už sa dokonca chystá preklad do češtiny."

Obsiahlu knihu uzatvára niekoľko poznámok namiesto epilógu, v ktorých sa Jurík vracia k téme Dubčekovej autonehody ako investigatívny publicista. "Nedospel som k jednoznačnému záveru, hoci veľa indícií nasvedčuje tomu, že to náhoda celkom nebola," priznal a ďalej potvrdil, že mu pri písaní životopisného románu pomáhal najmladší syn Alexandra Dubčeka Milan. Priebežne čítal rukopis a veľmi aktívne do neho zasahoval. "Upozorňoval ma na chyby, ktoré som nemohol nikdy vidieť, lebo to bolo z ich vnútorného rodinného života, o tom nebolo podané žiadne svedectvo. Doplnil veľmi zaujímavé i úsmevné historky až po ťažké časy, keď Alexandra Dubčeka zatkli a musel s rodinou utekať z Prahy, skrývať sa, keď ich prenasledovali eštebáci."

Jurík nazerá na Dubčeka veľmi triezvo, vykreslil ho ako ľudskú bytosť, ktorá má svoje plusy, ale tiež mínusy. Vidí nedostatky aj omyly politika, ktorý "sa dostal do prúdu, v ktorom už nevedel ovládať loďku". "To bola jedna z mojich hlavných úloh, že ho mám odmýtizovať - nechcem postaviť žiadny kamenný pomník, ale urobiť z neho človeka. Mal depresie, mal veľmi slabé chvíle, spochybňoval sám seba a pochyboval o veciach, ktoré robí. Na Moskovských protokoloch bol prakticky stále v horúčke, blúznil, takmer sa na tých rokovaniach nezúčastňoval," poznamenal s tým, že A. Dubček trpel nesmiernymi depresiami aj v období tzv. normalizácie. "Bol dosť labilná povaha, vonkoncom to nie je zheroizovaný človek, ale človek z mäsa a kostí, ktorý si v živote veľa vytrpel."

Beletrizovaný životopis Alexander Dubček/Rok dlhší ako storočie vydala Matica slovenská. Podľa slov autora sa čoskoro dočká aj filmovej podoby. "Už je hotový scenár, napísal ho zaujímavý dramatik Viliam Klimáček, s ktorým som si ja dvakrát nerozumel, ale teraz som pochopil, že je naozaj dobrý. Tohto roku by sa mal film začať realizovať," uzavrel Jurík.

Ľuboš Jurík (1947) je autorom viac ako troch desiatok kníh, televíznych scenárov a divadelných hier. Debutoval zbierkou poviedok Na Poľnej ulici (1973) z prostredia bratislavskej periférie. Románový debut Emigranti (1977) zobrazujúci osudy emigrantov po roku 1968, bol preložený do viacerých európskych jazykov. Čitateľský úspech zaznamenal román Novinári (1984), ktorý odkrýva motívy pôsobenia moci a poukazuje na jej slabosti. Napísal aj romány Spravodliví (1989) a Všetci sme potomkovia Kainovi (2010). Je tiež autorom úspešných Krimi prípadov reportéra AZ (1992 - 2012). Obsiahlu časť Juríkovej tvorby tvoria knihy rozhovorov s významných slovenskými, českými, európskymi a americkými spisovateľmi - Nepokojné dialógy (1983), Americké dialógy (1993), Dialógy s hviezdami literatúry (2014). Za knihu literatúry faktu Pokušenie moci (2002) získal medzinárodnú Cenu Egona E. Kischa. Za ďalšie obsiahle dielo Poučenie z moci (2013) bol ocenený Hlavnou cenou Egona E. Kischa.