Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem náučno-populárnych kníh a románov písal scenáre pre televíziu, rozhlas a divadlo.
Autor TASR
Šurany/Bratislava 4. októbra (TASR) – Spisovateľ a autor literatúry faktu Laco Zrubec by sa v utorok 4. októbra dožil 85 rokov.
Pôsobil ako redaktor viacerých renomovaných periodík, predovšetkým týždenníka Život (1972-1996) a neskôr ako externý redaktor denníka Slovenská republika.
Laco (Ladislav) Zrubec sa narodil 4. októbra 1931 v Šuranoch. Po maturite pracoval ako ekonóm na rôznych pracoviskách v Nitre, Prievidzi a Bratislave. Neskôr absolvoval diaľkové štúdium divadelnej réžie v Osvetovom ústave v Bratislave a viedol poloprofesionálny súbor Divadlo na priedomí v Nitre, pre ktoré napísal niekoľko celovečerných inscenácií.
Vo svojich publicistických prácach sa venoval predovšetkým slovenským dejinám a literatúre faktu. Okrem náučno-populárnych kníh a románov písal scenáre pre televíziu, rozhlas a divadlo.
Ťažisko jeho tvorby predstavujú knižné tituly, ktorými približoval čitateľom slovenské dejiny - najmä prostredníctvom významných historických postáv. O výsledky archeologických výskumov sa opieral v diele Poklady zeme (1986). Román Gýmešský hárem (1990) reflektuje príbehy šľachtického rodu Forgáčovcov. Kolekcia básní Päť prstov (1991) obsahuje selekciu veršov uverejňovaných v periodickej tlači. Román Žofia Bosniaková (1991) zachytáva osud legendárnej rodáčky zo Šurian.
Nasledovali knihy - Osobnosti našej minulosti od najstarších čias po 16. storočie (1991), Prvý známy bol Pribina (1994), Staronitrianske tragédie (1995), Dejiny neprebádanej Radavy (1997), Vykopaná pravda (1997, spolu s L. Ťažkým), Starý kocúr (1998), Hanba (1999), Slávni Slováci sveta (2000), Posledný hriech, Mohamedán z Ďarmôt (obe 2001), Zlomený sen (2002), Kragujevská vzbura, Posledný súboj (obe 2003), Hrušovské Truhlice, Salaše naše (obe 2004), Ranil ženy, Staroslovenské tragédie (obe 2005), Posledný hrdina (2006), Tajomstvo dotykov (2007), Kontesa Lia, Zomrel na dvakrát (obe 2008). Autobiografické črty priniesla publikácia Meditácie (2001).
Laco Zrubec bol autor antológií divadelných humoresiek Rozbité okná (1962, 1963), Sedem pádov (1963, 1964), televíznej drámy Rozvod (1972), mnohých scenárov televíznych dokumentárnych diel venovaných historickým témam.
Podieľal sa na zostavení 10 ročníkov literárnych Almanachov Nitra. V roku 2006 Spolok slovenských spisovateľov a Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre usporiadali vedecký seminár Život a dielo Laca Zrubca, z ktorého vyšiel rovnomenný zborník.
Spisovateľ Laco Zrubec zomrel 24. februára 2011 v Nitre vo veku 79 rokov.
Bol členom Spolku slovenských spisovateľov a čestný občan mesta Nitra, kde žil a tvoril. Bol tiež nositeľom Ceny mesta Šurany a čestným členom Matice slovenskej.
Pôsobil ako redaktor viacerých renomovaných periodík, predovšetkým týždenníka Život (1972-1996) a neskôr ako externý redaktor denníka Slovenská republika.
Laco (Ladislav) Zrubec sa narodil 4. októbra 1931 v Šuranoch. Po maturite pracoval ako ekonóm na rôznych pracoviskách v Nitre, Prievidzi a Bratislave. Neskôr absolvoval diaľkové štúdium divadelnej réžie v Osvetovom ústave v Bratislave a viedol poloprofesionálny súbor Divadlo na priedomí v Nitre, pre ktoré napísal niekoľko celovečerných inscenácií.
Vo svojich publicistických prácach sa venoval predovšetkým slovenským dejinám a literatúre faktu. Okrem náučno-populárnych kníh a románov písal scenáre pre televíziu, rozhlas a divadlo.
Ťažisko jeho tvorby predstavujú knižné tituly, ktorými približoval čitateľom slovenské dejiny - najmä prostredníctvom významných historických postáv. O výsledky archeologických výskumov sa opieral v diele Poklady zeme (1986). Román Gýmešský hárem (1990) reflektuje príbehy šľachtického rodu Forgáčovcov. Kolekcia básní Päť prstov (1991) obsahuje selekciu veršov uverejňovaných v periodickej tlači. Román Žofia Bosniaková (1991) zachytáva osud legendárnej rodáčky zo Šurian.
Nasledovali knihy - Osobnosti našej minulosti od najstarších čias po 16. storočie (1991), Prvý známy bol Pribina (1994), Staronitrianske tragédie (1995), Dejiny neprebádanej Radavy (1997), Vykopaná pravda (1997, spolu s L. Ťažkým), Starý kocúr (1998), Hanba (1999), Slávni Slováci sveta (2000), Posledný hriech, Mohamedán z Ďarmôt (obe 2001), Zlomený sen (2002), Kragujevská vzbura, Posledný súboj (obe 2003), Hrušovské Truhlice, Salaše naše (obe 2004), Ranil ženy, Staroslovenské tragédie (obe 2005), Posledný hrdina (2006), Tajomstvo dotykov (2007), Kontesa Lia, Zomrel na dvakrát (obe 2008). Autobiografické črty priniesla publikácia Meditácie (2001).
Laco Zrubec bol autor antológií divadelných humoresiek Rozbité okná (1962, 1963), Sedem pádov (1963, 1964), televíznej drámy Rozvod (1972), mnohých scenárov televíznych dokumentárnych diel venovaných historickým témam.
Podieľal sa na zostavení 10 ročníkov literárnych Almanachov Nitra. V roku 2006 Spolok slovenských spisovateľov a Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre usporiadali vedecký seminár Život a dielo Laca Zrubca, z ktorého vyšiel rovnomenný zborník.
Spisovateľ Laco Zrubec zomrel 24. februára 2011 v Nitre vo veku 79 rokov.
Bol členom Spolku slovenských spisovateľov a čestný občan mesta Nitra, kde žil a tvoril. Bol tiež nositeľom Ceny mesta Šurany a čestným členom Matice slovenskej.
