Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nostalgia, humor, smútok. To všetko sa o vás obtrie, ale nenúti vás k ničomu. Príbeh Pierra Richarda je napísaný nevtieravo, originálne a vtipne.
Autor TASR
Bratislava 23. novembra (TASR) - Veľký blondín s čiernou topánkou, Som nesmelý, ale liečim sa, Roztržitý, Hračka. Čo tieto legendárne filmy spája, je jedno meno. Meno človeka, ktorý sa rozhodol písať... o sebe.
Samozrejme, že autobiografia v podaní Pierra Richarda nebude nič obyčajné. Žiaden zdĺhavý chronologický výklad viac než sedemdesiatich rokov jeho života. Radšej zabudnite na všetko, čo vo vás slovo „autobiografia“ evokuje. Príbeh legendárneho francúzskeho komedianta je niečo úplne iné.
Chytíte do rúk tenkú knihu, niečo vyše 120 strán. Na nej veľká Richardova fotka, vnútri odseky usporiadané pomerne riedko. Ok, to sa dá zvládnuť. Ani slabší čitateľ by pred knihou „necukol“. Začnete teda čítať a prestanete chápať. Výklad jeho narodenia a udalostí, ktoré tomu predchádzali, je napísaný originálne a vtipne (ako inak). Nedokážete sa prestať usmievať a jazda pokračuje. No nie je to len zábavne podaný príbeh jedného života. Odrazu sa medzi historky mladého hereckého zelenáča preplietajú zarážajúco presné životné filozofie. (Alebo sa možno tie historky preplietajú medzi filozofie?)
„Vážim si méně těch, podle kterých se pojmenovávaji ulice, než těch, kteří si tu našli svoje místo. Právě v tom totiž spočíva pravé dobrodružství - smířit se se zbytkem světa.“
„Najít si své místo není samozřejmost. Možná právě proto člověka lákají povolání spojená s převlekem. V kostýmu je všechno pěkně přehledné a člověk se už nemusí hledat, je to prostě dané.“
Vďaka knihe si ujasníte, že byť hercom, zabávačom, je naozaj drina a že taký herec to má horšie, než trestanec vo väznici. Že je to vzrušujúce, no neisté povolanie.
Spoznáte jeho hereckých kolegov, poodhalí vám zákulisie svojich najznámejších filmov, ale najmä sa budete zabávať. Teda, pokiaľ ste znalí francúzskej kinematografie a v spleti mien sa nestratíte (ako ja). Každopádne to nevadí. Zase sa rýchlo nájdete. A zase sa budete zabávať.
Je príjemné, ako autor dokázal navodiť atmosféru veľmi nevtieravo. Nostalgia, humor, smútok. To všetko sa o vás obtrie, dovolí vám prežiť to, ale nenúti vás k ničomu.
Jako ryba bez vody je trefné, ľahké, stručné čítanie. Žiadne umelé city, žiadne zdĺhavé nepodstatnosti. Iba príbeh, možno dva, možno niekoľko. A potom čisté myšlienky, ktoré mali niekoľko desaťročí na to, aby dozreli.
Samozrejme, že autobiografia v podaní Pierra Richarda nebude nič obyčajné. Žiaden zdĺhavý chronologický výklad viac než sedemdesiatich rokov jeho života. Radšej zabudnite na všetko, čo vo vás slovo „autobiografia“ evokuje. Príbeh legendárneho francúzskeho komedianta je niečo úplne iné.
Chytíte do rúk tenkú knihu, niečo vyše 120 strán. Na nej veľká Richardova fotka, vnútri odseky usporiadané pomerne riedko. Ok, to sa dá zvládnuť. Ani slabší čitateľ by pred knihou „necukol“. Začnete teda čítať a prestanete chápať. Výklad jeho narodenia a udalostí, ktoré tomu predchádzali, je napísaný originálne a vtipne (ako inak). Nedokážete sa prestať usmievať a jazda pokračuje. No nie je to len zábavne podaný príbeh jedného života. Odrazu sa medzi historky mladého hereckého zelenáča preplietajú zarážajúco presné životné filozofie. (Alebo sa možno tie historky preplietajú medzi filozofie?)
„Vážim si méně těch, podle kterých se pojmenovávaji ulice, než těch, kteří si tu našli svoje místo. Právě v tom totiž spočíva pravé dobrodružství - smířit se se zbytkem světa.“
„Najít si své místo není samozřejmost. Možná právě proto člověka lákají povolání spojená s převlekem. V kostýmu je všechno pěkně přehledné a člověk se už nemusí hledat, je to prostě dané.“
Vďaka knihe si ujasníte, že byť hercom, zabávačom, je naozaj drina a že taký herec to má horšie, než trestanec vo väznici. Že je to vzrušujúce, no neisté povolanie.
Spoznáte jeho hereckých kolegov, poodhalí vám zákulisie svojich najznámejších filmov, ale najmä sa budete zabávať. Teda, pokiaľ ste znalí francúzskej kinematografie a v spleti mien sa nestratíte (ako ja). Každopádne to nevadí. Zase sa rýchlo nájdete. A zase sa budete zabávať.
Je príjemné, ako autor dokázal navodiť atmosféru veľmi nevtieravo. Nostalgia, humor, smútok. To všetko sa o vás obtrie, dovolí vám prežiť to, ale nenúti vás k ničomu.
Jako ryba bez vody je trefné, ľahké, stručné čítanie. Žiadne umelé city, žiadne zdĺhavé nepodstatnosti. Iba príbeh, možno dva, možno niekoľko. A potom čisté myšlienky, ktoré mali niekoľko desaťročí na to, aby dozreli.
