Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lekári hovoria o chaose, práca so softvérom môže ľudí v ambulanciách a čakárňach zdržať, obávajú sa výpadkov.
Autor TASR
Bratislava 6. januára (TASR) – Ostrý tohtoročný štart elektronizácie zdravotníctva (eZdravie) je podľa ambulantných lekárov "krokom do neznáma". Hovoria o chaose, práca so softvérom môže ľudí v ambulanciách a čakárňach zdržať, obávajú sa výpadkov.
"Pretože samotné firmy sa sťažovali na nedostatok času na testovanie systému," povedal v polovici decembra minulého roka Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva (SSVPL).
Upozornil tiež, že veľká časť ambulancií sa do systému nevie zapojiť včas. Mnohým totiž koncom roka 2017 stále chýbali čítačky či karty, hoci im to už štát mal zabezpečiť. Za problém označil aj sankcie, ktoré lekárom hrozia, ak sa nezapoja včas, tí nemali vydiskutované ani viacero vecí z legislatívy týkajúcej sa eZdravia.
Lekári preto žiadali o posunutie termínu povinného zapojenia sa. Štát im ale nevyhovel. "Ak dajú objektívny argument, prečo sa do eZdravia nevedia pripojiť včas, sankcie nedostanú," odkázal v decembri 2017 minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). "Rok 2018 bude nábehový," upokojil Peter Blaškovitš, šéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré ma eZdravie na starosti.
Lekárom sa ale formulka o individuálnom prístupe a objektívnych príčinách nie veľmi pozdáva. Vyzvali preto za čo najrýchlejšiu zmenu zákona, ktorá o sankciách hovorí, a "až potom budú pokojnejší, lebo čo je psáno, to je dáno".
"Pretože zákon hovorí, že finančná pokuta (vyše 3000 eur) za nepripojenie vedie k zrušeniu registrácie lekára v príslušnej komore, čo znamená zákaz vykonávať lekársku prax na Slovensku," povedal šéf Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár s tým, že lekári sú za zrušenie tohto paragrafu. Objektívne príčiny by chceli v zákone špecifikovať. Zdôraznil, že lekári sú za elektronizáciu zdravotníctva, no nemá sa to robiť "slepo a direktívne, ale v súhre s nimi".
Blaškovitš tvrdí, že odklad eZdravia by podľa neho nič nepriniesol. Drucker s ním súhlasí. "Pretože jeho prevádzka sa posúvala už niekoľkokrát a malo by to len znižujúci účinok," povedal.
Podľa šéfa NCZI nie je nutné ihneď meniť legislatívu súvisiacu s eZdravím. Je si však vedomý, že ju bude treba zmeniť. A to v čase, "keď už prax ukáže, koľko vecí treba upraviť".
EZdravie prináša elektronickú komunikáciu medzi lekármi, nemocnicami, laboratóriami či lekárňami. Benefity majú spočívať v lepšom predpisovaní liekov, zabrániť sa má i duplicitným vyšetreniam. Odstrániť sa majú opakované vyšetrenia u lekárov, zefektívniť návštevy u lekára, obmedziť zase nepriaznivé účinky liekov.
Elektronizácia zdravotníctva si podľa NCZI doteraz vyžiadala 87,8 milióna eur z eurofondov a zo štátneho rozpočtu. Termín ostrého spustenia elektronických služieb do praxe sa viackrát posúval. Pôvodne sa tak malo stať už v roku 2013, kedy mala začať fungovať jeho pilotná verzia. Nakoniec sa elektronizáciu podarilo spustiť pilotne od roku 2015 a naostro od januára 2018.
"Pretože samotné firmy sa sťažovali na nedostatok času na testovanie systému," povedal v polovici decembra minulého roka Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva (SSVPL).
Upozornil tiež, že veľká časť ambulancií sa do systému nevie zapojiť včas. Mnohým totiž koncom roka 2017 stále chýbali čítačky či karty, hoci im to už štát mal zabezpečiť. Za problém označil aj sankcie, ktoré lekárom hrozia, ak sa nezapoja včas, tí nemali vydiskutované ani viacero vecí z legislatívy týkajúcej sa eZdravia.
Lekári preto žiadali o posunutie termínu povinného zapojenia sa. Štát im ale nevyhovel. "Ak dajú objektívny argument, prečo sa do eZdravia nevedia pripojiť včas, sankcie nedostanú," odkázal v decembri 2017 minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). "Rok 2018 bude nábehový," upokojil Peter Blaškovitš, šéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré ma eZdravie na starosti.
Lekárom sa ale formulka o individuálnom prístupe a objektívnych príčinách nie veľmi pozdáva. Vyzvali preto za čo najrýchlejšiu zmenu zákona, ktorá o sankciách hovorí, a "až potom budú pokojnejší, lebo čo je psáno, to je dáno".
"Pretože zákon hovorí, že finančná pokuta (vyše 3000 eur) za nepripojenie vedie k zrušeniu registrácie lekára v príslušnej komore, čo znamená zákaz vykonávať lekársku prax na Slovensku," povedal šéf Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár s tým, že lekári sú za zrušenie tohto paragrafu. Objektívne príčiny by chceli v zákone špecifikovať. Zdôraznil, že lekári sú za elektronizáciu zdravotníctva, no nemá sa to robiť "slepo a direktívne, ale v súhre s nimi".
Blaškovitš tvrdí, že odklad eZdravia by podľa neho nič nepriniesol. Drucker s ním súhlasí. "Pretože jeho prevádzka sa posúvala už niekoľkokrát a malo by to len znižujúci účinok," povedal.
Podľa šéfa NCZI nie je nutné ihneď meniť legislatívu súvisiacu s eZdravím. Je si však vedomý, že ju bude treba zmeniť. A to v čase, "keď už prax ukáže, koľko vecí treba upraviť".
EZdravie prináša elektronickú komunikáciu medzi lekármi, nemocnicami, laboratóriami či lekárňami. Benefity majú spočívať v lepšom predpisovaní liekov, zabrániť sa má i duplicitným vyšetreniam. Odstrániť sa majú opakované vyšetrenia u lekárov, zefektívniť návštevy u lekára, obmedziť zase nepriaznivé účinky liekov.
Elektronizácia zdravotníctva si podľa NCZI doteraz vyžiadala 87,8 milióna eur z eurofondov a zo štátneho rozpočtu. Termín ostrého spustenia elektronických služieb do praxe sa viackrát posúval. Pôvodne sa tak malo stať už v roku 2013, kedy mala začať fungovať jeho pilotná verzia. Nakoniec sa elektronizáciu podarilo spustiť pilotne od roku 2015 a naostro od januára 2018.
