Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kým susedné krajiny zaznamenali v posledných dvoch dekádach výrazný pokles úmrtnosti na ischemické ochorenia srdca (ICHS), o Slovensku to podľa lekárov povedať nemožno.
Autor TASR
Bratislava 12. mája (TASR) – Kým susedné krajiny zaznamenali v posledných dvoch dekádach výrazný pokles úmrtnosti na ischemické ochorenia srdca (ICHS), o Slovensku to podľa lekárov povedať nemožno. V Poľsku došlo k poklesu o 66 percent, v Českej republike o 50 a na Slovensku o 25 percent.
"Je to znepokojujúce," povedala dnes na tlačovej konferencii v Bratislave Eva Goncalvesová, primárka Oddelenia pre zlyhávanie a transplantáciu srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a členka Únie pre zdravšie srdce. Odborníkov trápi aj vysoký krvný tlak Slovákov, ktorý patrí medzi rizikový faktor ICHS. "Ten u mužov spôsobil v tomto období nárast úmrtnosti na ischemické ochorenia srdca až o 12 percent," informovala.
Ischemické choroby srdca patria medzi kardiovaskulárne ochorenia. Posledné štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že na kardiovaskulárne ochorenia zomiera vyše 40 percent mužov a viac ako 50 percent žien, čo je porovnateľné s európskymi krajinami.
Úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia dosahujú podľa Goncalvesovej vyššie percentá než v prípade malígnych ochorení. Očakávaná dĺžka prežitia u muža s kardiovaskulárnym ochorením je podľa štatistík okolo 71 rokov a u žien asi 78.
Príčinám poklesu ICHS na Slovensku sa vo svojej práci venoval mladý vedec Marek Psota. Tú publikoval zatiaľ iba v Oxforde na Výročnej konferencii spoločnosti verejného zdravotníctva. "Z výsledkov vyplýva, že musíme zlepšiť prevenciu a zamerať sa na odhaľovanie a kontrolu rizikových faktorov, vrátane hypertenzie (zvýšený krvný tlak - pozn. TASR)," uviedol.
Zmenu vidí v zdravotnej výchove, zdaňovaním nezdravých potravín, zavedením zákonných opatrení na zníženie množstva soli, pridaného cukru a transmastných kyselín v potravinách. Únia pre zdravšie srdce diskutovala o týchto opatreniach aj s členmi parlamentného zdravotníckeho výboru.
Na poklese úmrtnosti sa podľa Psotu v posledných dvoch dekádach podieľali účinky kardiologickej liečby (50 percent poklesu), životný štýl (41 percent poklesu) a nevysvetliteľné príčiny (9 percent poklesu). Za výrazný pozitívny faktor označil aj úspešnú terapiu zlyhávania srdca a akútneho koronárneho syndrómu.
"Počet úmrtí stúpol v takmer všetkých rizikových faktorov životného štýlu, ako je fajčenie, BMI, diabetes, nedostatok pohybu a hypertenzia," informoval Psota. Pozitívna zmena podľa neho prišla v poklese hladiny cholesterolu, tiež rizikovom faktore. "To sa významne prejavilo na poklese úmrtia," dodal.
"Je to znepokojujúce," povedala dnes na tlačovej konferencii v Bratislave Eva Goncalvesová, primárka Oddelenia pre zlyhávanie a transplantáciu srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a členka Únie pre zdravšie srdce. Odborníkov trápi aj vysoký krvný tlak Slovákov, ktorý patrí medzi rizikový faktor ICHS. "Ten u mužov spôsobil v tomto období nárast úmrtnosti na ischemické ochorenia srdca až o 12 percent," informovala.
Ischemické choroby srdca patria medzi kardiovaskulárne ochorenia. Posledné štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že na kardiovaskulárne ochorenia zomiera vyše 40 percent mužov a viac ako 50 percent žien, čo je porovnateľné s európskymi krajinami.
Úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia dosahujú podľa Goncalvesovej vyššie percentá než v prípade malígnych ochorení. Očakávaná dĺžka prežitia u muža s kardiovaskulárnym ochorením je podľa štatistík okolo 71 rokov a u žien asi 78.
Príčinám poklesu ICHS na Slovensku sa vo svojej práci venoval mladý vedec Marek Psota. Tú publikoval zatiaľ iba v Oxforde na Výročnej konferencii spoločnosti verejného zdravotníctva. "Z výsledkov vyplýva, že musíme zlepšiť prevenciu a zamerať sa na odhaľovanie a kontrolu rizikových faktorov, vrátane hypertenzie (zvýšený krvný tlak - pozn. TASR)," uviedol.
Zmenu vidí v zdravotnej výchove, zdaňovaním nezdravých potravín, zavedením zákonných opatrení na zníženie množstva soli, pridaného cukru a transmastných kyselín v potravinách. Únia pre zdravšie srdce diskutovala o týchto opatreniach aj s členmi parlamentného zdravotníckeho výboru.
Na poklese úmrtnosti sa podľa Psotu v posledných dvoch dekádach podieľali účinky kardiologickej liečby (50 percent poklesu), životný štýl (41 percent poklesu) a nevysvetliteľné príčiny (9 percent poklesu). Za výrazný pozitívny faktor označil aj úspešnú terapiu zlyhávania srdca a akútneho koronárneho syndrómu.
"Počet úmrtí stúpol v takmer všetkých rizikových faktorov životného štýlu, ako je fajčenie, BMI, diabetes, nedostatok pohybu a hypertenzia," informoval Psota. Pozitívna zmena podľa neho prišla v poklese hladiny cholesterolu, tiež rizikovom faktore. "To sa významne prejavilo na poklese úmrtia," dodal.
