Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jednotlivé zväzky vyšli v rokoch 1954, 1956 a 1960. Je to akademické vydanie, ktoré pripravil literárny historik Jozef Ambruš a vydala Slovenská akadémia vied v Ústave slovenskej literatúry.
Autor TASR
Bratislava 22. júna (TASR) - Jozef Miloslav Hurban vo svojom životopisnom diele „Ľudovít Štúr“ a „Rozpomienky“ upozornil na neustálu a nepretržitú korešpondenciu Ľudovíta Štúra počas celého života. Dopisoval si nielen s domácimi spolužiakmi, profesormi a inými vzdelancami, ale prakticky so všetkými významnými osobnosťami slovanského sveta tej doby. Tak postupom rokov spontánne vzniklo dielo, ktoré má veľkú historickú cenu a svojím rozsahom sa vyrovná všetkým Štúrovým samostatne vydaným vedeckým i umeleckým dielam.
Tušenú predstavu o rozsahu Štúrovej korešpondencie potvrdilo trojzväzkové knižné vydanie s názvom „Listy Ľudovíta Štúra“. Jednotlivé zväzky vyšli v rokoch 1954, 1956 a 1960. Je to akademické vydanie, ktoré pripravil literárny historik Jozef Ambruš a vydala Slovenská akadémia vied v Ústave slovenskej literatúry v Bratislave. Prvý zväzok obsahuje Listy Ľudovíta Štúra z rokov 1834-1843, pričom „časovým predelom pri usporadúvaní tohto zväzku korešpondencie je uzákonenie spisovnej slovenčiny v uvedenom roku“, napísal v úvode prvého zväzku literárny vedec Andrej Mráz. Zároveň predpokladá, že všetku ďalšiu dostupnú Štúrovu korešpondenciu obsiahne druhý zväzok. Predpokladal nesprávne. Boli potrebné ešte dva knižné zväzky. Druhý v poradí zachytáva Štúrovu korešpondenciu až do konca roku 1849, teda až do záveru Slovenského povstania 1848-1849, a tretí, záverečný, až do jeho smrti. Listy vo všetkých zväzkoch sú zoradené chronologicky a podľa jednotlivých rokov vytvárajú prirodzené celky.
Literárny historik, zostavovateľ a editor korešpondencie Štúra v tomto diele sprístupnil a ozrejmil všetky historické fakty i personálne údaje, ktoré sa v jeho listoch vyskytujú. Listy sú očíslované a adresát i obsah každého z nich je v časti „Komentáre“ podrobne vysvetlený.
Prvý zväzok napríklad obsahuje 168 Štúrových listov pre 35 adresátov, medzi nimi i pre také osobnosti, ako boli Jozef Václav Frič, Ľudovít Gaj, Martin Hamuljak, Jozef Jungmann, František Palacký, Andrej Sládkovič, Bohuslava Rajská, Izmail Ivanovič Sreznevskij, Pavol Jozef Šafárik, Karol Zay a mnohí ďalší.
Ďalšie zväzky sú zaujímavé postupným pribúdaním partnerov v zahraničí, pričom na prvom mieste zostávajú českí intelektuáli. Skutočnosť, že väčšina adresátov listy zachovala a uložila vo svojom archíve, svedčí o mimoriadnej vážnosti, úcte a dôležitosti, akej sa Štúr už od čias svojej študentskej mladosti tešil. Všetci adresáti od začiatku cítili narastajúci význam jeho osobnosti, a preto si Štúrove listy odkladali.
Je tiež zaujímavé, ako sa Ľudovít Štúr spočiatku pod listy podpisoval, Stour Vel. Ludvik, Ludevít Velislav, Ljudevít Štúr, ale najčastejšie Ludevít. Traduje sa tiež, že mladí štúrovci prijali počas pamätnej vychádzky na Devín 24. apríla 1836 druhé, jednoznačne slovansky znejúce krstné meno. Štúr si tu pridal slovanské meno Velislav. Iste sa to v slávnostnej atmosfére a mladíckom nadšení stalo. Lenže Štúrove listy nekompromisne hovoria, že Štúr slovanské meno Velislav používal už minimálne dva roky predtým.
Tušenú predstavu o rozsahu Štúrovej korešpondencie potvrdilo trojzväzkové knižné vydanie s názvom „Listy Ľudovíta Štúra“. Jednotlivé zväzky vyšli v rokoch 1954, 1956 a 1960. Je to akademické vydanie, ktoré pripravil literárny historik Jozef Ambruš a vydala Slovenská akadémia vied v Ústave slovenskej literatúry v Bratislave. Prvý zväzok obsahuje Listy Ľudovíta Štúra z rokov 1834-1843, pričom „časovým predelom pri usporadúvaní tohto zväzku korešpondencie je uzákonenie spisovnej slovenčiny v uvedenom roku“, napísal v úvode prvého zväzku literárny vedec Andrej Mráz. Zároveň predpokladá, že všetku ďalšiu dostupnú Štúrovu korešpondenciu obsiahne druhý zväzok. Predpokladal nesprávne. Boli potrebné ešte dva knižné zväzky. Druhý v poradí zachytáva Štúrovu korešpondenciu až do konca roku 1849, teda až do záveru Slovenského povstania 1848-1849, a tretí, záverečný, až do jeho smrti. Listy vo všetkých zväzkoch sú zoradené chronologicky a podľa jednotlivých rokov vytvárajú prirodzené celky.
Literárny historik, zostavovateľ a editor korešpondencie Štúra v tomto diele sprístupnil a ozrejmil všetky historické fakty i personálne údaje, ktoré sa v jeho listoch vyskytujú. Listy sú očíslované a adresát i obsah každého z nich je v časti „Komentáre“ podrobne vysvetlený.
Prvý zväzok napríklad obsahuje 168 Štúrových listov pre 35 adresátov, medzi nimi i pre také osobnosti, ako boli Jozef Václav Frič, Ľudovít Gaj, Martin Hamuljak, Jozef Jungmann, František Palacký, Andrej Sládkovič, Bohuslava Rajská, Izmail Ivanovič Sreznevskij, Pavol Jozef Šafárik, Karol Zay a mnohí ďalší.
Ďalšie zväzky sú zaujímavé postupným pribúdaním partnerov v zahraničí, pričom na prvom mieste zostávajú českí intelektuáli. Skutočnosť, že väčšina adresátov listy zachovala a uložila vo svojom archíve, svedčí o mimoriadnej vážnosti, úcte a dôležitosti, akej sa Štúr už od čias svojej študentskej mladosti tešil. Všetci adresáti od začiatku cítili narastajúci význam jeho osobnosti, a preto si Štúrove listy odkladali.
Je tiež zaujímavé, ako sa Ľudovít Štúr spočiatku pod listy podpisoval, Stour Vel. Ludvik, Ludevít Velislav, Ljudevít Štúr, ale najčastejšie Ludevít. Traduje sa tiež, že mladí štúrovci prijali počas pamätnej vychádzky na Devín 24. apríla 1836 druhé, jednoznačne slovansky znejúce krstné meno. Štúr si tu pridal slovanské meno Velislav. Iste sa to v slávnostnej atmosfére a mladíckom nadšení stalo. Lenže Štúrove listy nekompromisne hovoria, že Štúr slovanské meno Velislav používal už minimálne dva roky predtým.
