Bratislava 9. júna (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (21-23), ktoré vyšlo v deň konania výročného členského zhromaždenia Spolku slovenských spisovateľov (SSS) v Žiline (7. júna), ako hlavný materiál prináša skrátené znenie správ o činnosti Spolku za uplynulé trojročné obdobie, ktoré potom v celom rozsahu odzneli priamo na rokovaní. Pod hlavnou správou s názvom Spolok na novej ceste je podpísaný predseda Spolku Miroslav Bielik, celostránkovú informáciu o vzniku a budovaní webových stránok Spolku slovenských spisovateľov a Literárneho týždenníka napísal Štefan Cifra a aktualizovanú správu o činnosti členskej komisie SSS k 5. júnu predložil predseda členskej komisie Peter Mišák.

Tieto informačné materiály uvádza pozdravné posolstvo čestného predsedu Petra Jaroša pod názvom Smelo, ale nie ľahostajne a príhovor K členskému zhromaždeniu SSS čestného predsedu SSS Jaroslava Rezníka, ktorý v ňom na margo zápasu o spisovateľskú budovu v Bratislave okrem iného uviedol: „V tomto spore sme úplne sami. Ani jeden štátny orgán, vrátane ministerstva kultúry, nám nepodal pomocnú ruku. A bolo by to užitočné, správne a spravodlivé nielen pre nás ako pre intelektuálne občianske združenie, ale aj pre štát, pre kultúru Slovenskej republiky. Dokonca mám pocit, že pre naše vlastenectvo a našu deklarovanú slovenskosť sme nepohodlní, nežiaduci a treba sa nás zbaviť.“

Vnútropolitický komentár na tému aktuálnych ekonomických a sociálnych opatrení vlády pod názvom Legitímna politická agenda napísal Roman Michelko. Autormi dvoch zahranično-politických komentárov sú Branislav Fábry (Zrušenie víz pre Ukrajincov) a František Škvrnda (Trumpova zahraničná cesta).

Biografickú esej k životnému jubileu stále sviežej Márie Kráľovičovej napísal Milan Polák. Peter Mráz v osobitnom článku predstavil Jozefa Miloslava Hurbana „ako tvorcu poézie“, čo naša literárna história zaznamenávala len povrchne.

Autorom celostránkovej filozofujúcej úvahy nad dielami Timothy Snydera O tyranii, Hannah Arendtovej Pôvod totalitarizmu a Klausa Manna Mefisto je Pavol Tomašovič. Nazval ju Eliminovať extrém - myslieť v kontinuite.

Jazykovednú štúdiu O jednej (neprávom) ohrdenej spojke napísal Ján Kačala. Tou spojkou je slovo „ale“, ktoré však často vystupuje aj v postavení častice.

Medzi literárnovedné a literárnokritické príspevky treba zaradiť biografickú esej Michala Horeckého o Rudovi Moricovi Mohol mať dobrodružný život a hodnotiacu štúdiu Júliusa Lomenčíka - Skica k ranej básnickej tvorbe Jaroslava Rezníka, v ktorej hodnotí autorove prvé tri básnické zbierky - Váhavosť, Prijímanie a S vodou na jazyku.

Publicistický žáner rozhovoru tentoraz vypĺňa rozhovor s prozaikom Jozefom Špačkom, ktorý pripravil Anton Baláž.

Lyrický žáner reprezentujú ukážky z najnovšej tvorby Heleny Chachulovej, rodáčky z Považskej Bystrice, a Miroslava Bartoša, rodáka z Ružomberka. Prózu zastupuje poviedka Miroslava Piusa s historickým námetom z obdobia tureckých nájazdov Adam Forgáč z Gýmeša.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Hany Koškovej na básnickú zbierku Jána Feketeho Apolkina Tajný denník pozemšťana a recenziu Tomáša Winklera na monografiu Jozefa Markuša Slovenské osudy - slovenský osud.

Spoločenská rubrika uverejňuje informáciu o Dňoch Cyrila a Metoda v Srbsku a nekrológy za autorkou pre deti Libušou Friedovou a prozaikom a scenáristom Ivanom Stadtruckerom.