Bratislava 12. februára (TASR) - Ťažiskovým materiálom najnovšieho dvojčísla Literárneho týždenníka (5-6) je záznam z besedy za okrúhlym stolom o postavení knihy v súčasnej spoločnosti. Záznam má názov Aké podmienky vytvoríme autorom, také budú aj ich knihy a z úvodnej strany presahuje na celú dvojstranu vo vnútri čísla. Besedu viedla poetka Zuzana Kuglerová a zúčastnili sa na nej Anton Hykisch, spisovateľ, Anton Blaha, spisovateľ, Valéria Malíková, riaditeľka vydavateľstva Ikar, Roman Michelko, riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, Daniel Kollár za Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR a šéfredaktor Literárneho týždenníka Pavol Dinka.

Úvodník Kritika „kritického“ rozumu o najnovších metódach cenzúry v našich verejnoprávnych a súkromných tlačených i elektronických médiách napísal Pavol Dinka, autorom vnútropolitického komentára o úlohách našej diplomacie v roku 2016 je Ľudovít Števko a autorom zahranično-politického komentára s názvom Ozbrojené konflikty neubudnú je František Škvrnda.

Jazykovedec Ján Kačala v polemickej eseji Náš jazyk pod tlakom ideológie a politiky poukázal na falošné a zavádzajúce prostriedky, „ktoré do jazyka vnášajú tí, čo ho zneužívajú na základe svojich ideologických a politických predstáv a cieľov a ktorými sa usilujú danou spoločnosťou manipulovať.“ Polemický charakter má aj esej literárnej historičky Evy Fordinálovej Čo máme vedieť, kritizujúca slabý záujem médií o výsledky najnovších historických výskumov u nás i v Európe a potvrdzujúcich autochtónnosť slovenského národa na tomto území.

Novinky v žánroch scénického umenia recenznou formou predstavujú Jana Nežatická, Milan Polák a Terézia Ursínyová. J. Nežatická recenzuje uvedenie hry Arnošta Goldflama Dámska šatňa v nitrianskom divadle, Milan Polák dramatizáciu románu Petra Pišťanka Rivers of Babylon na javisku činohry SND a muzikologička T. Ursínyová Dni Bruna Waltera v Bratislave, známeho dirigenta, klaviristu a hudobného skladateľa, ktorý sa zapísal do dejín hudobného života v Bratislave v prvej polovici 20. storočia.

Základné literárne žánre reprezentuje poviedka Jozefa Špačka Ťažká diagnóza o domácich trampotách súčasného pedagóga a ukážky z básnickej tvorby Gabriela Németha z Kráľovského Chlmca a Marty Franekovej z Námestova. Dvojnásobne je zastúpená aj literatúra faktu, a to ukážkou z pripravovanej knihy Milana Vároša Vzrušujúce príbehy najslávnejších zberateľov umenia. Ukážka má dráždivý názov „Ak niekto vystaví Picassa, dám ho zastreliť“. Do žánru literatúry faktu môžeme zaradiť aj biografickú esej Ľudovíta Petrašku Boží básnik, utajený mních o pohnutých životných osudoch básnika Rudolfa Dilonga. Text sa nevyhýba ani takým chúlostivým miestam z jeho života, akým je viacnásobné porušenie celibátu s reálnymi následkami.

Celostránkový priestor má aj rozhovor s prozaikom a publicistom Petrom Štrelingerom Fujara je moja duša, ktorý už celé desaťročie žije na Morave.

Z recenznej dvojstrany o literárnych dielach treba zaznamenať recenziu Antona Baláža na knihu Jána Čomaja Súboje s prekliatím a recenziu Pavla Dinku na teoretické dielo Jaroslava Chovanca Mediálny systém Slovenskej republiky vo svetle práva. Spoločenská rubrika okrem iných kultúrnych informácií prináša nekrológ za hercom Leopoldom Haverlom a pozdravnú báseň Jaroslava Rezníka k 85. narodeninám literárneho historika a nášho súčasného najlepšieho latinčinára, prekladateľa diela Antona Bernoláka Dr. Juraja Chovana. V čitateľskej rubrike Fórum kultúrnej verejnosti sa muzikológ Vladimír Blaho zamýšľa nad personálnou multikultúrnosťou v európskom opernom umení, čo sa výrazne prejavuje už aj u nás.