V tvorbe pre deti vniesol do tradičnej moralizátorskej poézie nový spôsob (Hra pre tvoje modré oči - 1959).
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) - Básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ a inovátor detskej literatúry Ľubomír Feldek debutoval zbierkou Jediný slaný domov.
Majster všetkých literárnych žánrov Ľubomír Feldek do literatúry vstúpil ako stredoškolák. V čase štúdií v Bratislave vytvoril s Jánom Stachom, Jozefom Mihalkovičom a Jánom Ondrušom Trnavskú skupinu, ktorá do vtedajšej schematickej poézie priniesla zmyslovú konkrétnosť, metaforu a experiment. Svedectvo o neľahkých literárnych a životných osudoch predstaviteľov Trnavskej skupiny podal neskôr v knihe Prekliata Trnavská skupina (2007).
Ľubomír Feldek sa narodil v Žiline 9. októbra 1936. Študoval slovenčinu a literatúru na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. V roku 1958 ho prepustili, a tak od roku 1959 pracoval ako pomocný robotník v tlačiarni, v rokoch 1960-1961 ako redaktor závodného časopisu Tesla Orava v Nižnej nad Oravou. Do roku 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní. V rokoch 1973-1986 pracoval ako vedúci redaktor oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a od roku 1986 je opäť spisovateľom v slobodnom povolaní.
Spoluzakladal VPN
V novembri 1989 po Nežnej revolúcii spoluzakladal hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) a do mája 1990 pôsobil v jeho koordinačnom centre. Od mája 1990 do konca roku 1990 viedol týždenník Ahoj, Európa, vychádzajúci ako príloha denníka Verejnosť. Potom žil určité obdobie v Prahe (ČR).
V tvorbe pre deti vniesol do tradičnej moralizátorskej poézie nový spôsob (Hra pre tvoje modré oči - 1959). Vydal básnické zbierky Jediný slaný domov (1961), Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980), Slovák na Mesiaci (1986), Plakať je krásne (1990) a výber z poézie pod názvom Usmiaty otec (1991), Odzemok na rozlúčku a 19 jarmočných piesní (1992), Milovanie v pokročilom veku (1994) a Lekárnička zamilovaných (2004).
Napísal divadelné hry: Metafora (1977), Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), Utekajte, slečna Nituš (1986), Umenie neodísť (1988), Skúška (1988), Smrť v ružovom (1995) a Teta-neteta (1995). Je autorom filmového scenára k filmu Perinbaba (1984).
Vyšli mu aj prózy Van Stiphout (1980), Svet je aj inde (v spolupráci s manželkou Oľgou, 1998), napísal eseje Z reči do reči (1977), Homo scribens (1982).
Z kníh a hier pre deti najväčšmi zaujali: Hlava, ktorú som mal vtedy (1967), O hluchej babke a vnúčikovi Zlatúšikovi (1967), Zelené jelene (1968), Modrá kniha rozprávok (1974), Na motýlích krídlach (1977), 5 x Botafogo (1977), Zelená kniha rozprávok (1983), Perinbaba (1987). Pre nevidiace deti preložil limeriky, ktoré slovenskí moderátori nahovorili na CD knihu s názvom Limeriky z knihy nezmyslov (2010). Limerik je krátka päťveršová báseň, ktorá pomenúva určitý hendikep.
Neodmysliteľnou súčasťou Feldekových aktivít je jeho bohatá prekladateľská činnosť. Vyšla séria jeho prekladov diel Williama Shakespeara, medzi nimi Romeo a Júlia, Hamlet, Trojkráľový večer, Sen svätojánskej noci. Ďalej prekladal diela takých autorov, ako sú: Rabíndranáth Thákur, Karel Jaromír Erben, Ján Kollár, Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Alexander Sergejevič Puškin či Julian Tuwim a ďalší. Preložil napríklad aj detskú operu O nakrivo postavenom komíne od Karla Loosa, ktorú uviedli v máji 2011 v rámci rodinných koncertov Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Je držiteľom ocenenia Cena Ivana Krasku za debut Jediný slaný domov (1961) a titulu zaslúžilý umelec z roku 1979. Krištáľové krídlo dostal za rok 2007 v kategórii literatúra a publicistika.
Feldek vs. Slovensko
V roku 2001 rozhodol Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, že Slovenská republika porušila ľudské práva spisovateľa a publicistu Ľubomíra Feldeka, s ktorým sa na Slovensku sporil bývalý minister kultúry Dušan Slobodník.
V septembri 2011 sa dostala na pulty jeho kniha Keď vládzeš ísť, aj keď musíš nadísť, ktorú tvorí výber jeho textov uverejňovaných v rôznych periodikách. V tom istom mesiaci podpísal deklaráciu na podporu pamätníka novembra 1989 na bratislavskom Námestí slobody. V októbri 2011 uviedli na Žilinskom literárnom festivale jeho dielo Žilinská kniha Ľubomíra Feldeka, súbor autorových spomienok na rodisko.
V júni 2014 uviedlo trnavské Divadlo Jána Palárika pri príležitosti 40. výročia svojho založenia literárno-hudobné pásmo Trnavská skupina alebo Viseli sme za nohu z kolotoča. Inscenácia je spomienkou na tvorbu a životné osudy štyroch básnikov tzv. Trnavskej skupiny – Jána Ondruša, Ľubomíra Feldeka, Jána Stacha a Jozefa Mihalkoviča. V auguste 2014 malo v bratislavskom divadle Aréna premiéru predstavenie Povstanie, ktoré združuje texty viacerých autorov. Jedným z nich je aj Ľubomír Feldek.
Majster všetkých literárnych žánrov Ľubomír Feldek do literatúry vstúpil ako stredoškolák. V čase štúdií v Bratislave vytvoril s Jánom Stachom, Jozefom Mihalkovičom a Jánom Ondrušom Trnavskú skupinu, ktorá do vtedajšej schematickej poézie priniesla zmyslovú konkrétnosť, metaforu a experiment. Svedectvo o neľahkých literárnych a životných osudoch predstaviteľov Trnavskej skupiny podal neskôr v knihe Prekliata Trnavská skupina (2007).
Ľubomír Feldek sa narodil v Žiline 9. októbra 1936. Študoval slovenčinu a literatúru na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. V roku 1958 ho prepustili, a tak od roku 1959 pracoval ako pomocný robotník v tlačiarni, v rokoch 1960-1961 ako redaktor závodného časopisu Tesla Orava v Nižnej nad Oravou. Do roku 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní. V rokoch 1973-1986 pracoval ako vedúci redaktor oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a od roku 1986 je opäť spisovateľom v slobodnom povolaní.
Spoluzakladal VPN
V novembri 1989 po Nežnej revolúcii spoluzakladal hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) a do mája 1990 pôsobil v jeho koordinačnom centre. Od mája 1990 do konca roku 1990 viedol týždenník Ahoj, Európa, vychádzajúci ako príloha denníka Verejnosť. Potom žil určité obdobie v Prahe (ČR).
V tvorbe pre deti vniesol do tradičnej moralizátorskej poézie nový spôsob (Hra pre tvoje modré oči - 1959). Vydal básnické zbierky Jediný slaný domov (1961), Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980), Slovák na Mesiaci (1986), Plakať je krásne (1990) a výber z poézie pod názvom Usmiaty otec (1991), Odzemok na rozlúčku a 19 jarmočných piesní (1992), Milovanie v pokročilom veku (1994) a Lekárnička zamilovaných (2004).
Napísal divadelné hry: Metafora (1977), Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), Utekajte, slečna Nituš (1986), Umenie neodísť (1988), Skúška (1988), Smrť v ružovom (1995) a Teta-neteta (1995). Je autorom filmového scenára k filmu Perinbaba (1984).
Vyšli mu aj prózy Van Stiphout (1980), Svet je aj inde (v spolupráci s manželkou Oľgou, 1998), napísal eseje Z reči do reči (1977), Homo scribens (1982).
Z kníh a hier pre deti najväčšmi zaujali: Hlava, ktorú som mal vtedy (1967), O hluchej babke a vnúčikovi Zlatúšikovi (1967), Zelené jelene (1968), Modrá kniha rozprávok (1974), Na motýlích krídlach (1977), 5 x Botafogo (1977), Zelená kniha rozprávok (1983), Perinbaba (1987). Pre nevidiace deti preložil limeriky, ktoré slovenskí moderátori nahovorili na CD knihu s názvom Limeriky z knihy nezmyslov (2010). Limerik je krátka päťveršová báseň, ktorá pomenúva určitý hendikep.
Neodmysliteľnou súčasťou Feldekových aktivít je jeho bohatá prekladateľská činnosť. Vyšla séria jeho prekladov diel Williama Shakespeara, medzi nimi Romeo a Júlia, Hamlet, Trojkráľový večer, Sen svätojánskej noci. Ďalej prekladal diela takých autorov, ako sú: Rabíndranáth Thákur, Karel Jaromír Erben, Ján Kollár, Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Alexander Sergejevič Puškin či Julian Tuwim a ďalší. Preložil napríklad aj detskú operu O nakrivo postavenom komíne od Karla Loosa, ktorú uviedli v máji 2011 v rámci rodinných koncertov Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Je držiteľom ocenenia Cena Ivana Krasku za debut Jediný slaný domov (1961) a titulu zaslúžilý umelec z roku 1979. Krištáľové krídlo dostal za rok 2007 v kategórii literatúra a publicistika.
Feldek vs. Slovensko
V roku 2001 rozhodol Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, že Slovenská republika porušila ľudské práva spisovateľa a publicistu Ľubomíra Feldeka, s ktorým sa na Slovensku sporil bývalý minister kultúry Dušan Slobodník.
V septembri 2011 sa dostala na pulty jeho kniha Keď vládzeš ísť, aj keď musíš nadísť, ktorú tvorí výber jeho textov uverejňovaných v rôznych periodikách. V tom istom mesiaci podpísal deklaráciu na podporu pamätníka novembra 1989 na bratislavskom Námestí slobody. V októbri 2011 uviedli na Žilinskom literárnom festivale jeho dielo Žilinská kniha Ľubomíra Feldeka, súbor autorových spomienok na rodisko.
V júni 2014 uviedlo trnavské Divadlo Jána Palárika pri príležitosti 40. výročia svojho založenia literárno-hudobné pásmo Trnavská skupina alebo Viseli sme za nohu z kolotoča. Inscenácia je spomienkou na tvorbu a životné osudy štyroch básnikov tzv. Trnavskej skupiny – Jána Ondruša, Ľubomíra Feldeka, Jána Stacha a Jozefa Mihalkoviča. V auguste 2014 malo v bratislavskom divadle Aréna premiéru predstavenie Povstanie, ktoré združuje texty viacerých autorov. Jedným z nich je aj Ľubomír Feldek.