V Ľubovnianskom skanzene sa začala letná turistická sezóna. Návštevníci môžu obdivovať aj poľské korunovačné klenoty, ktoré boli v rokoch 1550 – 1561 spolu s pokladmi Poľska ukryté na hrade Ľubovňa.
Autor Školský servis
Stará Ľubovňa 3. mája (TASR) - V Ľubovnianskom skanzene a na hrade Ľubovňa otvorili letnú turistickú sezónu 2012 v nedeľu 29. apríla. V historicky ladenom programe mohli diváci vidieť šermiarov zo skupiny historického šermu Páni Spiša, sokoliarov sv. Bavona z Banskej Štiavnice, a majstra pantomímy Mira Kasprzyka. Slávnostné otvorenie bolo pod záštitou vedúceho Taipejskej reprezentačnej kancelárie Davida Nan – Yang Lee, ktorého kancelária poskytla Ľubovnianskemu múzeu finančné prostriedky na reštauráciu hlavného oltára sv. Michala Archanjela, ktorý sídli v hradnej kaplnke.„Počas celej letnej sezóny môžu naši návštevníci vidieť približne osemnásť programov v hrade a skanzene“, povedala pre Školský servis TASR Monika Pavelčíková, etnografka Ľubovnianského múzea. „Napríklad 19. mája na našom hrade máme slávnostné sprístupnenie obnoveného renesančného paláca, ktorý stojí na hradnom brale. Otvorenie paláca bude nočné, keďže ako po minulé roky, aj tento rok sme sa zapojili do celoeurópskeho programu akcie Noc v múzeách. Záštitu nad slávnostným otvorením expozícií a hradného paláca bude mať premiér Slovenskej republiky Róbert Fico“, dodala. Návštevníci počas celej letnej sezóny majú možnosť vidieť Poľské korunovačné klenoty, ktoré v rokoch 1550 – 1561 boli spolu s pokladmi Poľska ukryté na hrade Ľubovňa. Hrad sa v tom čase nachádzal na území Uhorska, ale patril do poľského zálohu. V druhej polovici osemnásteho storočia, keď došlo k deleniu Poľska, tak sa časť dostala pod Prusko a vtedy Pruský kráľ dal Poľské korunovačné klenoty roztaviť, čiže ako originál vôbec neexistujú. No našťastie z osemnásteho storočia sa zachovala veľmi podrobná kresebná dokumentácia, keďže v tom období boli reštaurované a pred niekoľkými rokmi sa vyrobili ich kópie, ktoré sú teraz uložené pod hradnou kaplnkou.V skanzene, ktorý sa nachádza pod hradom môžu návštevníci vidieť dvadsaťpäť objektov ľudovej architektúry, ktoré boli prevezené z okolitých dedín horného Spiša a horného Šariša, konkrétne z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údola, Kamienky a Jakubian, čiže zväčša zo slovenských a rusínskych obcí. „Celá výstavba nebola zrealizovaná z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Chýbajú nám ešte niektoré objekty, ako domy Spišských Nemcov ktoré sa nedajú tak jednoducho preniesť, čiže rozobratím, pretože nemecké domy boli murované, tak je možné urobiť len kópiu“, objasnila situáciu Mgr. Monika Pavelčíková.
Vedenie Ľubovnianskeho múzea pozýva všetkých na návštevu podujatí či už na hrade, alebo v skanzene.
Adam Rohaľ, ZŠ s MŠ Podolínec
Chýbajú nám ešte niektoré objekty, ako domy Spišských Nemcov ktoré sa nedajú tak jednoducho preniesť, čiže rozobratím, pretože nemecké domy boli murované, tak je možné urobiť len kópiu“, objasnila situáciu Mgr. Monika Pavelčíková.
Vedenie Ľubovnianskeho múzea pozýva všetkých na návštevu podujatí či už na hrade, alebo v skanzene.
Adam Rohaľ, ZŠ s MŠ Podolínec