Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po Slovenskom povstaní 1848-1849 Ľudovít Štúr žil pod policajným dozorom v Modre.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) - Ivanka pri Dunaji leží vzdušnou čiarou približne 15 kilometrov od Modry. Je známa najmä tým, že v jej chotári 4. mája 1919 havaroval Milan Rastislav Štefánik. Do histórie nášho národa sa však zapísala dávnejšie predtým, už v polovici 19. storočia.
Po Slovenskom povstaní 1848-1849 Ľudovít Štúr žil pod policajným dozorom v Modre. Napriek tomu história zaznamenala jeho niekoľko prísne utajovaných ciest z Modry do kaštieľa v Ivanke pri Dunaji. Stretával sa tam so srbským kniežaťom Michalom Obrenovičom, ktorého manželke, rakúskej kňažnej, toto panstvo patrilo. Historici zaznamenali túto skutočnosť na základe svedectiev niektorých Štúrových súčasníkov, najmä furmanov, čo ho vozievali na pol cesty. Potom už išiel cez polia sám.
Nikto si však nepoložil otázku, aký bol účel týchto stretnutí? Odpoveď treba hľadať v osobnosti kniežaťa Obrenoviča. Ten žil vtedy v Rakúsku ako politický emigrant a často navštevoval Ženevu vo Švajčiarsku. Na druhej strane, je známe, že Ženevu v týchto rokoch viackrát navštívil aj ruský revolučný demokrat Alexander Ivanovič Gercen, jeden zo známej trojice ruských revolučných demokratov - Belinskij, Černyševskij, Gercen. Tiež bol politický emigrant, no žil prevažne v Londýne, kde vydával časopis Iskra. Je isté, že s Michalom Obrenovičom sa v Ženeve stretli. A tak je motív Štúrových stretnutí s ním v Ivanke celkom zreteľný.
Ľudovít Štúr chcel prostredníctvom kniežaťa Obrenoviča nadviazať kontakty s ruskými revolučnými demokratmi. Horúčkovitá práca na diele Slovanstvo a svet budúcnosti to len potvrdzuje. Navyše, dielo písal po nemecky, lebo jeho najrýchlejšie šírenie predpokladal práve v tej jazykovej oblasti, kde pôsobilo veľa slovanských a intelektuálne zdatných emigrantov, ktorí utekali pred despotizmom ruského samoderžavia alebo pred monarchistickým despotizmom rakúsko-uhorského mocnárstva. A. I. Gercen bol jedným z nich. Táto skutočnosť však zároveň dokazuje, že Ľudovít Štúr sa ani po revolúcii nevzdal svojich národno-politických cieľov a trpezlivo na nich pracoval. Ako ukazuje spomenuté dielo, jeho nádeje sa upierali k najväčšiemu slovanskému národu - k Rusom. Z politického farizejstva Západu bol totálne sklamaný.
Stretnutia Ľudovíta Štúra so srbským kniežaťom Michalom Obrenovičom v Ivanke pri Dunaji dnes pripomína pamätník za plotom záhrady kaštieľa zo strany hlavnej cesty.
Po Slovenskom povstaní 1848-1849 Ľudovít Štúr žil pod policajným dozorom v Modre. Napriek tomu história zaznamenala jeho niekoľko prísne utajovaných ciest z Modry do kaštieľa v Ivanke pri Dunaji. Stretával sa tam so srbským kniežaťom Michalom Obrenovičom, ktorého manželke, rakúskej kňažnej, toto panstvo patrilo. Historici zaznamenali túto skutočnosť na základe svedectiev niektorých Štúrových súčasníkov, najmä furmanov, čo ho vozievali na pol cesty. Potom už išiel cez polia sám.
Nikto si však nepoložil otázku, aký bol účel týchto stretnutí? Odpoveď treba hľadať v osobnosti kniežaťa Obrenoviča. Ten žil vtedy v Rakúsku ako politický emigrant a často navštevoval Ženevu vo Švajčiarsku. Na druhej strane, je známe, že Ženevu v týchto rokoch viackrát navštívil aj ruský revolučný demokrat Alexander Ivanovič Gercen, jeden zo známej trojice ruských revolučných demokratov - Belinskij, Černyševskij, Gercen. Tiež bol politický emigrant, no žil prevažne v Londýne, kde vydával časopis Iskra. Je isté, že s Michalom Obrenovičom sa v Ženeve stretli. A tak je motív Štúrových stretnutí s ním v Ivanke celkom zreteľný.
Ľudovít Štúr chcel prostredníctvom kniežaťa Obrenoviča nadviazať kontakty s ruskými revolučnými demokratmi. Horúčkovitá práca na diele Slovanstvo a svet budúcnosti to len potvrdzuje. Navyše, dielo písal po nemecky, lebo jeho najrýchlejšie šírenie predpokladal práve v tej jazykovej oblasti, kde pôsobilo veľa slovanských a intelektuálne zdatných emigrantov, ktorí utekali pred despotizmom ruského samoderžavia alebo pred monarchistickým despotizmom rakúsko-uhorského mocnárstva. A. I. Gercen bol jedným z nich. Táto skutočnosť však zároveň dokazuje, že Ľudovít Štúr sa ani po revolúcii nevzdal svojich národno-politických cieľov a trpezlivo na nich pracoval. Ako ukazuje spomenuté dielo, jeho nádeje sa upierali k najväčšiemu slovanskému národu - k Rusom. Z politického farizejstva Západu bol totálne sklamaný.
Stretnutia Ľudovíta Štúra so srbským kniežaťom Michalom Obrenovičom v Ivanke pri Dunaji dnes pripomína pamätník za plotom záhrady kaštieľa zo strany hlavnej cesty.
