Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Turecko je v tomto roku opäť obľúbeným cieľom dovolenkárov.
Autor Tablet.TV
Bratislava 3. augusta (TABLET.TV) - Pre ekonomiku Turecka je to však jedna z mála dobrých správ, pretože ju sužuje kríza, ktorá sa môže preliať aj do Európy. Viac sa o téme hovorila Lucia Yar z portálu Euraktiv.
Zahraničné banky požičali Turecku približne 200 miliárd eur, z toho viac ako polovica pripadá na európske banky. Španielske banky vložili do Turecka až 71 miliárd eur, najviac madridská BBVA, ktorá vlastí takmer polovicu aktív tretej najväčšej tureckej Garanti Bank. Turecká kríza sa tak môže veľmi rýchlo preliať do EÚ a spôsobiť problémy bankovému sektoru. „Turecko sa môže stať spúšťačom ďalšej finančnej krízy. Je to 16.-17. najväčšia ekonomika na svete. Okrem bánk však európskym investorom dlhujú aj mnohé turecké spoločnosti, ktoré si z krajín Únie rovnako masívne požičiavali,“ upozornila Yar.
Turecká líra sa v porovnaní s rokom 2015 prepadla o takmer 100%. V krajine rýchlo rastú ceny a deficit bežného účtu je na 15-ročnom maxime. Problémy Turecka sa začali pred dvomi rokmi po potlačení pokusu o vojenský prevrat. „Pokus o prevrat má na situáciu v ekonomike veľký vplyv. Zahraničné spoločnosti sa obávali toho, že im do správnych rád nasadí svojich ľudí v rámci výnimočného stavu. Ten sa síce skončil, no nasledujúce prezidentské dekréty idú v rovnakej línii ako by ešte trval. Do krajiny prichádza menej zahraničných investícií, čo súvisí s meniacim sa politickým systémom v krajine,“ vysvetlila Yar s tým, že krajina sa v posledných rokoch zadlžovala čoraz viac. „Boli veľké investície do rozvoja infraštruktúry, ktorú krajina potrebuje, no jej financovanie išlo na úkor iných dôležitých oblastí ako je školstvo, veda, výskum,“ dodala Yar.
Situáciu zhoršuje aj čoraz drahšie financovanie tureckého dlhu. Výnosy 10-ročných tureckých štátnych dlhopisov vo štvrtok stúpli na historické maximum 18,61 %, čo znamená, že náklady na refinancovanie krajiny sú rekordne vysoké. Dôvodom je eskalácia sporu medzi Tureckom a USA, čo dostalo pod tlak aj tureckú líru a burzu.
Za uplynulé desaťročie sa výnosy 10-ročných tureckých dlhopisov nachádzali najnižšie v apríli 2013, keď dosiahli 6,17 %. Jediným pozitívom môže byť vývoj v turizme, keď do krajiny pricestovalo od januára do konca júna okolo 16 miliónov zahraničných návštevníkov. V porovnaní s 1. polrokom minulého roka to znamená o 30,4 % viac. Príjmy z cestovného ruchu sa zvýšili o 31 %. „Turizmus krajinu nespasí, je to síce veľký sektor, ale nie je najdôležitejší. Nedá sa očakávať, že sa situácia v tureckej ekonomike v najbližších dvoch rokoch dramaticky zlepší,“ uzavrela Yar.
Zahraničné banky požičali Turecku približne 200 miliárd eur, z toho viac ako polovica pripadá na európske banky. Španielske banky vložili do Turecka až 71 miliárd eur, najviac madridská BBVA, ktorá vlastí takmer polovicu aktív tretej najväčšej tureckej Garanti Bank. Turecká kríza sa tak môže veľmi rýchlo preliať do EÚ a spôsobiť problémy bankovému sektoru. „Turecko sa môže stať spúšťačom ďalšej finančnej krízy. Je to 16.-17. najväčšia ekonomika na svete. Okrem bánk však európskym investorom dlhujú aj mnohé turecké spoločnosti, ktoré si z krajín Únie rovnako masívne požičiavali,“ upozornila Yar.
Turecká líra sa v porovnaní s rokom 2015 prepadla o takmer 100%. V krajine rýchlo rastú ceny a deficit bežného účtu je na 15-ročnom maxime. Problémy Turecka sa začali pred dvomi rokmi po potlačení pokusu o vojenský prevrat. „Pokus o prevrat má na situáciu v ekonomike veľký vplyv. Zahraničné spoločnosti sa obávali toho, že im do správnych rád nasadí svojich ľudí v rámci výnimočného stavu. Ten sa síce skončil, no nasledujúce prezidentské dekréty idú v rovnakej línii ako by ešte trval. Do krajiny prichádza menej zahraničných investícií, čo súvisí s meniacim sa politickým systémom v krajine,“ vysvetlila Yar s tým, že krajina sa v posledných rokoch zadlžovala čoraz viac. „Boli veľké investície do rozvoja infraštruktúry, ktorú krajina potrebuje, no jej financovanie išlo na úkor iných dôležitých oblastí ako je školstvo, veda, výskum,“ dodala Yar.
Situáciu zhoršuje aj čoraz drahšie financovanie tureckého dlhu. Výnosy 10-ročných tureckých štátnych dlhopisov vo štvrtok stúpli na historické maximum 18,61 %, čo znamená, že náklady na refinancovanie krajiny sú rekordne vysoké. Dôvodom je eskalácia sporu medzi Tureckom a USA, čo dostalo pod tlak aj tureckú líru a burzu.
Za uplynulé desaťročie sa výnosy 10-ročných tureckých dlhopisov nachádzali najnižšie v apríli 2013, keď dosiahli 6,17 %. Jediným pozitívom môže byť vývoj v turizme, keď do krajiny pricestovalo od januára do konca júna okolo 16 miliónov zahraničných návštevníkov. V porovnaní s 1. polrokom minulého roka to znamená o 30,4 % viac. Príjmy z cestovného ruchu sa zvýšili o 31 %. „Turizmus krajinu nespasí, je to síce veľký sektor, ale nie je najdôležitejší. Nedá sa očakávať, že sa situácia v tureckej ekonomike v najbližších dvoch rokoch dramaticky zlepší,“ uzavrela Yar.
