V dnešnej rozprave k tejto právnej norme to vyhlásil poslanec a exminister školstva Martin Fronc (KDH). "Dôležitá je slobodná vzdelávacia cesta, sloboda výberu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. októbra (TASR) - Obmedzenie počtu študentov prijatých do prvých ročníkov vysokých škôl, ktoré avizuje minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) v novele zákona o vysokých školách, je centralizmom. V dnešnej rozprave k tejto právnej norme to vyhlásil poslanec a exminister školstva Martin Fronc (KDH).
"Dôležitá je slobodná vzdelávacia cesta, sloboda výberu. Sloboda je vždy spojená aj so zodpovednosťou. Ja som za slobodný výber štúdia, ale je to spojené aj so zodpovednosťou za následky. Treba informovať študenta, že nebude mať zamestnanie, lebo v jeho odbore je prebytok," navrhol Fronc.
KDH podľa jeho slov prekáža aj navrhované spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia, ak je v cudzom jazyku. "Denné štúdium sa spoplatňuje za vlády Smeru-SD," vyhlásil na margo niekdajších výčitiek strany Roberta Fica k jeho zámerom čiastočne spoplatniť vysoké školstvo.
Napriek tomu Fronc návrh novely zákona nepokladá až za tak kontroverzný. "Za KDH hovorím, že ho v prvom čítaní nepodporíme, ale nevylučujem, že v druhom čítaní môžeme zmeniť postoj, ak sa vyriešia kontroverzné veci," dodal s dôvetkom, že ide už o 26. novelu zákona o vysokých školách, ktorý bol prijatý v roku 2002, čo vychádza jedna novela na 4,5 mesiaca.
Viaceré výhrady k novele má aj poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Aj on právnej norme vyčíta navrhované obmedzenie počtu študentov v jednotlivých odboroch. Tvrdí, že obmedzenie by malo fungovať tak, že sa bude škrtať najhorším školám. Minister Dušan Čaplovič (Smer-SD) si však podľa Beblavého vybral cestu plošného škrtania. "Pán minister si vybral cestu, že všetkým škrtne rovnako. Takže tá škola, ktorá ledva prelieza akreditáciou, bude na tom rovnako ako tá najlepšia," vysvetlil v parlamente Beblavý.
Prekáža mu tiež, že v novele nie je zmena systému akreditácie či kariérnej cesty pedagógov, ktorú plánovala minulá vláda. "Kombinácia vypustenia kľúčových vecí a pridania niektorých riešení sú niečím, čo novelu v mojich očiach zásadne diskvalifikuje," povedal Beblavý.
Poslanci vládneho Smeru-SD kritiku opozície odmietajú. Oľga Nachtmannová (Smer-SD) sa Beblavého pýtala, prečo sa nebil o lepší status učiteľa v čase, keď bol štátnym tajomníkom na ministerstve školstva. Anton Martvoň (Smer-SD) mu zase odporučil, aby si spomenul na to, ako sa vysokoškolské tituly udeľovali za ministra Eugena Jurzycu (nominant SDKÚ-DS). Ľubomír Petrák (Smer-SD) je zase presvedčený, že ak by sme sa dnes verejnosti pýtali, kto bol v minulom volebnom období ministrom školstva, 90 percent ľudí si nespomenie.
Novela zákona o vysokých školách okrem iného predlžuje externistom dĺžku ich štúdia. Bakalárske štúdium sa má predĺžiť z troch na štyri roky a magisterské z piatich na šesť rokov. "Cieľom tohto opatrenia je dosiahnuť rovnakú kvalitu výsledkov vzdelávania bez ohľadu na to, či študent študuje dennou, alebo externou formou. Prirodzeným dôsledkom nového prístupu je, že štandardná dĺžka externého štúdia je väčšia ako u porovnateľného denného štúdia," konštatuje sa v materiáli.
Ministerstvo školstva novelou, ktorá má byť účinná od januára 2013, reaguje aj na problematiku tzv. lietajúcich profesorov. Právna norma zároveň posilňuje kompetencie Akreditačnej komisie vo vzťahu k systému habilitačných konaní a vymenúvania profesorov. Cieľom má byť upravenie podmienok získania titulu profesor, keďže tie si stanovujú univerzity a v súčasnosti sa môžu aj výrazne líšiť. Komisia tak bude môcť vykonať kontrolu, pričom v prípade, ak vysoká škola v konkrétnom prípade nedodržala svoje kritériá, na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie ministerstvo vysokej škole odníme príslušné právo.
"Dôležitá je slobodná vzdelávacia cesta, sloboda výberu. Sloboda je vždy spojená aj so zodpovednosťou. Ja som za slobodný výber štúdia, ale je to spojené aj so zodpovednosťou za následky. Treba informovať študenta, že nebude mať zamestnanie, lebo v jeho odbore je prebytok," navrhol Fronc.
KDH podľa jeho slov prekáža aj navrhované spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia, ak je v cudzom jazyku. "Denné štúdium sa spoplatňuje za vlády Smeru-SD," vyhlásil na margo niekdajších výčitiek strany Roberta Fica k jeho zámerom čiastočne spoplatniť vysoké školstvo.
Napriek tomu Fronc návrh novely zákona nepokladá až za tak kontroverzný. "Za KDH hovorím, že ho v prvom čítaní nepodporíme, ale nevylučujem, že v druhom čítaní môžeme zmeniť postoj, ak sa vyriešia kontroverzné veci," dodal s dôvetkom, že ide už o 26. novelu zákona o vysokých školách, ktorý bol prijatý v roku 2002, čo vychádza jedna novela na 4,5 mesiaca.
Viaceré výhrady k novele má aj poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Aj on právnej norme vyčíta navrhované obmedzenie počtu študentov v jednotlivých odboroch. Tvrdí, že obmedzenie by malo fungovať tak, že sa bude škrtať najhorším školám. Minister Dušan Čaplovič (Smer-SD) si však podľa Beblavého vybral cestu plošného škrtania. "Pán minister si vybral cestu, že všetkým škrtne rovnako. Takže tá škola, ktorá ledva prelieza akreditáciou, bude na tom rovnako ako tá najlepšia," vysvetlil v parlamente Beblavý.
Prekáža mu tiež, že v novele nie je zmena systému akreditácie či kariérnej cesty pedagógov, ktorú plánovala minulá vláda. "Kombinácia vypustenia kľúčových vecí a pridania niektorých riešení sú niečím, čo novelu v mojich očiach zásadne diskvalifikuje," povedal Beblavý.
Poslanci vládneho Smeru-SD kritiku opozície odmietajú. Oľga Nachtmannová (Smer-SD) sa Beblavého pýtala, prečo sa nebil o lepší status učiteľa v čase, keď bol štátnym tajomníkom na ministerstve školstva. Anton Martvoň (Smer-SD) mu zase odporučil, aby si spomenul na to, ako sa vysokoškolské tituly udeľovali za ministra Eugena Jurzycu (nominant SDKÚ-DS). Ľubomír Petrák (Smer-SD) je zase presvedčený, že ak by sme sa dnes verejnosti pýtali, kto bol v minulom volebnom období ministrom školstva, 90 percent ľudí si nespomenie.
Novela zákona o vysokých školách okrem iného predlžuje externistom dĺžku ich štúdia. Bakalárske štúdium sa má predĺžiť z troch na štyri roky a magisterské z piatich na šesť rokov. "Cieľom tohto opatrenia je dosiahnuť rovnakú kvalitu výsledkov vzdelávania bez ohľadu na to, či študent študuje dennou, alebo externou formou. Prirodzeným dôsledkom nového prístupu je, že štandardná dĺžka externého štúdia je väčšia ako u porovnateľného denného štúdia," konštatuje sa v materiáli.
Ministerstvo školstva novelou, ktorá má byť účinná od januára 2013, reaguje aj na problematiku tzv. lietajúcich profesorov. Právna norma zároveň posilňuje kompetencie Akreditačnej komisie vo vzťahu k systému habilitačných konaní a vymenúvania profesorov. Cieľom má byť upravenie podmienok získania titulu profesor, keďže tie si stanovujú univerzity a v súčasnosti sa môžu aj výrazne líšiť. Komisia tak bude môcť vykonať kontrolu, pričom v prípade, ak vysoká škola v konkrétnom prípade nedodržala svoje kritériá, na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie ministerstvo vysokej škole odníme príslušné právo.