Slovenskí politici blízki vládnemu Smeru či SNS – podobne ako predtým HZDS – dávajú vytrvalo najavo svoj jemne povedané vlažný až ignorantský vzťah k tradícii prvej Československej republiky, keď napríklad nemajú vôľu uznať výročie jej vzniku za štátny sviatok. Akurát vlani sa nechali obmäkčiť, pravdaže len jednorazovo, Martinskou deklaráciou. Vzhľadom na ich hodnotový systém to nijako neprekvapuje.

Tento rok si však vládna moc uctila 28. októbra hodnoty demokracie takým šokom, že sa tatíček Masaryk musí obracať v hrobe. A síce, rozhodla sa demokraciu – a jej pilier, teda výkon volebného práva – celkom nepokryte a nehanebne obmedziť. Bez veľkého preháňania, absurdné 50-dňové moratórium na predvolebné prieskumy nič iné, než obmedzenie demokracie nie je. Zabraňuje totiž voličom v prístupe k informáciám.

Pre mnohých sú prieskumy možno len pomocným, ale predsa len určitým kritériom, na základe ktorého sa pri hlasovaní rozhodujú. Ide teda o zásah do aktu, ktorým občan ako zvrchovaný suverén štátnej moci uplatňuje svoje právo a odovzdáva moc do rúk voleným zástupcom.

Navyše príslušníci politickej elity informácie o prieskumoch istotne mať budú. Tí, čo navrhli a hlasmi odobrili tento nezmysel – ešte raz zopakujme, že sú to Smer, SNS, Kotleba a spol., a Elemér Jakab z Mosta – teda nakreslili jasnú deliacu líniu: čo je dovolené bohovi (nám), nie je dovolené volovi (a to ste vy, voliči).
Vyplýva z toho niekoľko zistení: Po prvé, ak ide o tuhého, neexistuje niečo ako slušnejší alebo korektnejší Smer. A do tuhého ide, pretože Smer dal práve najavo, že vynaloží všetko úsilie na to, aby nenastala budúca jar žiadna mocenská zmena. Je na tom existenčne závislý.

Po druhé, tak ako keď šlo do tuhého Mečiarovi a jeho družine pred voľbami 1998, aj súčasná moc sa uchýlila k volebnému inžinierstvu, hoci menšieho rozsahu. Teda k manipulovaniu volebných pravidiel tak, ako jej to vyhovuje.

HZDS vymyslelo iné „recepty“: Pretože jeho najsilnejšími súpermi bola Maďarská koalícia a najmä Slovenská demokratická koalícia, mečiarovci jednoducho koalíciám sprísnili pravidlá pre vstup do parlamentu. Napríklad päťkoalícii pôvodne stačilo pre vstup do NR SR 10 percent, ale po zmene zákona to bolo 25 percent. SDK napokon získala vo voľbách 26,33 percenta, ale bolo by to „o chlp“. Maďarské subjekty v trojkoalícii by 15 percent nezískali nikdy (podľa pôvodných pravidiel stačilo 7 percent).

Preto sa SDK a MK museli formálne pretransformovať na strany. Mečiar napokon vo voľbách skončil a žiadne triky mu nepomohli. Dedičstvo jeho „volebných priekov“ však pretrvalo v podobe negatívneho vplyvu na politickú scénu. Nevraviac o tom, že ďalšie mečiarovské „inžinierske opatrenie“ – vytvorenie jedného volebného obvodu pre celú SR – ostalo v platnosti dodnes, lebo ani iné strany nemali vôľu tento krok zrušiť. Strany „jedného muža“ sú skrátka stále v kurze.

Súčasný Smer má však jednu výhodu v porovnaní s Mečiarom: Z opozície nemusí mať až taký veľký strach. Opozičných lídrov zamestnávajú spory o novej a starej politike, o konzervatívnych a liberálnych hodnotách, sem-tam sa niektorý z nich pochváli na sociálnej sieti, že joj, narástli sme v prieskumoch o pol percenta, isto robíme všetko dobre! A o zvyšok (a to doslova) sa postarajú sebastrednosťou postihnutí lídri Matovič a Sulík.

Účelová koalícia Smeru, SNS s kotlebovcami a prípadne kollárovcami má podľa súčasných prieskumov (ešte sa môžu zverejňovať, všakže?) percentá zodpovedajúce osemdesiatim mandátom. Že je len hypotetická? Nie celkom. Aj keď predĺženie moratória Kollár a spol. nepodporili, zahlasovali v rámci tohto zoskupenia za iné návrhy, napríklad za odmietnutie Istanbulského dohovoru a či za zastropovanie dôchodkov.

Navyše prvenstvo Smeru – ešte viac upevnené po prepuknutí kauzy Gorila, lebo taký je už (nejeden) slovenský volič – dáva vo voľbách víťazovi voľné ruky pri zostavovaní vlády. A na mocenskej šachovnici sú Smer a jeho predseda skúsenými hráčmi.

Predĺženie moratória tak má charakter skôr preventívneho opatrenia – ktoré mimochodom ešte vždy môže naraziť na nesúhlas prezidentky, a tiež na Ústavný súd SR.

Napokon sa však nedá vylúčiť ani efekt čiernej labute, s ktorým autori volebného inžinierstva zjavne nerátajú: tak ako v roku 1998 môže ohýbanie a ohrozovanie volebného práva mobilizovať voličov z opačného tábora a presvedčiť ich, že rodiacej sa hrádzi proti slušnosti sa predsa len oplatí postaviť. Aby ju (pravda, s poriadnou nadsázkou) v roku 2021 nenapadlo zrušiť prieskumy, potom politické strany, neskôr slobodné voľby a raz možno aj internet...