Šurany 18. mája (TASR) - Máj je mesiac zasvätený nielen kvetom, ale i láske, smrti a očiste nášho tela. Obdobný bol sviatok 9. mája, zasvätený dušiam mŕtvych (Lemuria), kedy sa oslavovali blúdiace duše mŕtvych, ktorým sa muselo obetovať, aby sa uzmierili.

Ľudia hádzali cez rameno za chrbát čierne bôby, ktoré tiene mŕtvych zbierali a tým sa upokojili. Ak tak neurobili, duše mŕtvych ich prenasledovali a trápili svojím nariekaním. V tento deň sa zatvárali chrámy a nekonali sa svadby, resp. v tento deň sa vydávali údajne len škaredé ženy.
Vynášanie Moreny, ktoré je u nás veľmi obľúbené, pripomína rímsky sviatok z 19. mája. Rimania v tento deň hádzali do rieky Tiber slamených panákov ako symbol prastarých ľudských obetí, ako náhrady za pôvodné pochovávanie v rieke. Asi najväčším rímskym roľníckym sviatkom, ktorý mal očistnú funkciu, boli Ambarvalia, konaný 29. mája, kedy sa konali obrady zasvätené bohovi pôdy. Obetné úkony boli veľmi zložité a ich dodržiavanie sa prísne sledovalo.

V dnešnej dobe sa už od mnohých sviatkov upustilo, ale v prírode môžeme sledovať obmeny, cez ktoré sa obnažuje do sukní z rôznorodých kvietkov a ovzdušie je presýtené teplým vzduchom a vôňou orgovánov. Do okien zvoní každú noc púčik lásky, a práve v tento mesiac pociťuje takmer každý z nás väčšiu potrebu milovať a byť milovaný. Lásku nevyhnutne potrebujeme k prežitiu. Bez lásky sa cítime oveľa horšie, skôr ochorieme a sme mrzutí, Vo svete je lásky nedostatok a často býva zamlčaná. Je pravdou, že sa radi uchyľujeme k romantickým a sentimentálnym románom, ak sa cítime najhoršie, a tak nám aspoň ponúknu chvíľkové zabudnutie a rozptýlenie z krušných chvíľ. Avšak vo chvíli, keď z popísaných riadkov zdvihneme pohľad na náš reálny život, zistíme, že nám možno chýba to šťastie, radosť a láska, o ktorej sa písalo v knihe. Bojíme sa o nej hovoriť nahlas z dôvodu nepochopenia našej bezmocnosti nájsť ju, či z dôvodu jej krehkej povahy. Láska je tajomná, zradná, nestála a krehká. Možno aj preto je mesiac Máj považovaný za mesiac lásky, keďže je to obdobie plné rozkvetu a znovuzrodenia, a tak máme najlepšiu príležitosť zabudnúť na všetko zlé, usmiať sa smerom k jasnému belasému nebu a hľadať vo svete kúsok lásky i pre seba. Keď po prvýkrát uvidíme nejakého človeka, ľudské oko prenesie jeho obraz do nášho mozgu, ktorý vyhodnotí, či sa práve tento človek hodí k nám a či v sebe nosíme podobné znaky. Je už len na nás, či sa odhodláme prestať báť vyjsť z ulity domova a z imaginárneho sveta romantických kníh, a vykročíme objavovať osobu inklinujúcu našej chuti a reči tela, aby sme mali možnosť tráviť najkrajšie a najhorúcejšie mesiace leta s milovanou osobou. No a tí, ktorí to šťastie už našli, nech si ho čo najdlhšie udržujú a pestujú ako ten najcennejší kvet zo všetkých.

Alena Ursínyová, Obchodná akadémia Šurany