Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napriek schválenému balíku opatrení za 2,7 miliardy klesne deficit len o necelú miliardu eur, teda približne o 1 % HDP. J
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) - Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2025 potvrdzuje, že vláda nešetrí, ale pokračuje v neúmernom zvyšovaní verejných výdavkov. Výrazné zvýšenie daní, nedávno schválené Národnou radou SR, nebolo ani tak vynútené vážnou situáciou vo verejných financiách pred nástupom súčasnej vlády, ale skôr dôsledkom jej vlastnej politiky. Vláda zvyšuje dane, aby nimi vykryla svoje vlastné výdavkové priority, uviedol v utorok analytik ekonomického think-tanku MESA10 Tomáš Meravý.
"Celkové výdavky verejnej správy majú na budúci rok vzrásť na 66,5 miliardy eur, čo je o 5,2 miliardy eur viac než tento rok. Príjmy majú narásť ešte viac - o 6,1 miliardy na 59,9 miliardy eur. Verejné výdavky vyjadrené v pomere k veľkosti ekonomiky vzrastú z tohtoročných 46,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 47,5 % HDP. Takýto nárast výdavkov nie je prejavom konsolidácie, ale skôr ďalšieho míňania," upozornil Meravý.
Napriek schválenému balíku opatrení za 2,7 miliardy klesne deficit len o necelú miliardu eur, teda približne o 1 % HDP. Je preto podľa analytika jasné, že zvyšovanie daní nebolo nevyhnutné na konsolidáciu verejných financií, ale že v prevažnej miere slúži na financovanie iných priorít vlády.
Slovensko tak bude v roku 2025 dosahovať ešte vyššiu mieru prerozdeľovania než počas pandémie. Výrazný nárast výdavkov zaznamenalo Slovensko ešte v roku 2023 vďaka nastaveniu energopomoci. Tá však bola len dočasná a sčasti preplatená z eurofondov. Keďže ceny energií poklesli, budúcoročný rozpočet počíta s pomocou už len vo výške 235 miliónov eur. Vzhľadom na to, že ide len o malú časť nákladov, ktoré štát vynakladal na energopomoc v predošlých rokoch (2,2 miliardy eur v roku 2023 a 1,2 miliardy eur v roku 2024), deficit by podľa Meravého, nebyť politiky súčasnej vlády, len vďaka znižovaniu energopomoci klesol za dva roky takmer o dve miliardy eur sám od seba.
Analytik kritizoval aj plánovaný nárast zamestnanosti vo verejnej správe. Predložený návrh rozpočtu totiž na budúci rok počíta s nárastom celkovej zamestnanosti vo verejnej správe zo 442.000 na 447.000 zamestnancov.
Slovensko sa aj pre konsolidáciu a rast daní prepadá v konkurencieschopnosti. Meravý upozornil, že podľa novšej prognózy ministerstva financií, ktorá je súčasťou predloženého rozpočtu, by slovenská ekonomika vplyvom konsolidačného balíčka mala na budúci rok narásť už len o 2,2 %, čím sa prepadne na posledné miesto vo Vyšehradskej štvorke. "Podľa aktuálnych prognóz centrálnych bánk by poľská ekonomika mala budúci rok rásť o 3,8 %, maďarská o 3,3 % a česká o 2,8 %," dodal analytik.
"Celkové výdavky verejnej správy majú na budúci rok vzrásť na 66,5 miliardy eur, čo je o 5,2 miliardy eur viac než tento rok. Príjmy majú narásť ešte viac - o 6,1 miliardy na 59,9 miliardy eur. Verejné výdavky vyjadrené v pomere k veľkosti ekonomiky vzrastú z tohtoročných 46,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 47,5 % HDP. Takýto nárast výdavkov nie je prejavom konsolidácie, ale skôr ďalšieho míňania," upozornil Meravý.
Napriek schválenému balíku opatrení za 2,7 miliardy klesne deficit len o necelú miliardu eur, teda približne o 1 % HDP. Je preto podľa analytika jasné, že zvyšovanie daní nebolo nevyhnutné na konsolidáciu verejných financií, ale že v prevažnej miere slúži na financovanie iných priorít vlády.
Slovensko tak bude v roku 2025 dosahovať ešte vyššiu mieru prerozdeľovania než počas pandémie. Výrazný nárast výdavkov zaznamenalo Slovensko ešte v roku 2023 vďaka nastaveniu energopomoci. Tá však bola len dočasná a sčasti preplatená z eurofondov. Keďže ceny energií poklesli, budúcoročný rozpočet počíta s pomocou už len vo výške 235 miliónov eur. Vzhľadom na to, že ide len o malú časť nákladov, ktoré štát vynakladal na energopomoc v predošlých rokoch (2,2 miliardy eur v roku 2023 a 1,2 miliardy eur v roku 2024), deficit by podľa Meravého, nebyť politiky súčasnej vlády, len vďaka znižovaniu energopomoci klesol za dva roky takmer o dve miliardy eur sám od seba.
Analytik kritizoval aj plánovaný nárast zamestnanosti vo verejnej správe. Predložený návrh rozpočtu totiž na budúci rok počíta s nárastom celkovej zamestnanosti vo verejnej správe zo 442.000 na 447.000 zamestnancov.
Slovensko sa aj pre konsolidáciu a rast daní prepadá v konkurencieschopnosti. Meravý upozornil, že podľa novšej prognózy ministerstva financií, ktorá je súčasťou predloženého rozpočtu, by slovenská ekonomika vplyvom konsolidačného balíčka mala na budúci rok narásť už len o 2,2 %, čím sa prepadne na posledné miesto vo Vyšehradskej štvorke. "Podľa aktuálnych prognóz centrálnych bánk by poľská ekonomika mala budúci rok rásť o 3,8 %, maďarská o 3,3 % a česká o 2,8 %," dodal analytik.
