Rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej električkovej radiály sa začala 22. júna 2019.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) - Hlavné mesto pokračuje v procese kolaudácie zmodernizovanej Dúbravsko-karloveskej električkovej radiály v Bratislave. Z 80 stavebných objektov je skolaudovaných 50, povolených do predčasného užívania je 30. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré pre TASR poskytol hovorca Bratislavy Peter Bubla. Stavebné objekty povoľovali štyri stavebné úrady v piatich stavebných povoleniach.
"Mesto pokračuje v procese kolaudácie ďalej a bude sa usilovať, aby boli postupne trvalo skolaudované všetky stavebné objekty," skonštatoval Bubla s tým, že ostatné kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. septembra.
Magistrát zároveň odmieta vyjadrenia o manažérskych zlyhaniach. Pri hodnotení radiály po manažérskej stránke pripomína, že električka ako celok bola spustená načas a v zmluvnom termíne, a to napriek problémom, ktoré priniesol aj začiatok pandémie COVID-19, a s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať.
Dúbravsko-karloveská radiála bola aj jednou z tém uplynulého rokovania bratislavského mestského zastupiteľstva. Schvaľovalo totiž súhlas s čiastočným uhradením dlžnej sumy, čo sa nie každému z poslancov pozdávalo. Rozhodnutie o zaplatení by malo byť podľa nich plne v zodpovednosti magistrátu, ktorý v minulosti urobil finančné rozhodnutia bez toho, aby si súhlas poslaneckého zboru vypýtal. Magistrát predloženie materiálu do zastupiteľstva odôvodňuje ustanovením štatútu hlavného mesta pri kompetenciách zastupiteľstva.
Podľa poslanca Juraja Káčera je projekt rekonštrukcie sprevádzaný viacerými spormi a spornými témami, pričom sporové agendy nepovažuje za dobré pre manažment radiály. "Nebudem však sudcom ani rozhodcom, počkám si na výsledok. Na kontrolu čerpania prostriedkov aj na finálnu kolaudáciu," povedal pre TASR Káčer.
V prípade sporovej agendy ide napríklad o to, že si zhotoviteľ nárokuje za práce naviac vyše 1,6 milióna eur (istina) s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 12 percent do zaplatenia istiny a náhrada trov konania). Na druhej strane je pokuta udelená zo strany hlavného mesta pre omeškanie míľnika. Najnovšie však magistrát, berúc do úvahy dostupné stanoviská stavebného dozoru, odborný posudok i internú analýzu, považuje za najlepšie riešenie čiastočné urovnanie sporu, a to práve uhradením časti dlžnej sumy vo výške takmer 814.000 eur.
"Zdá sa mi, že manažment právnych služieb a samotnej stavebnej časti spolu nekomunikovali. Procesy, ktoré mali zafungovať pred súdnym sporom, sa začali riešiť až počas súdneho sporu. Myslím hlavne objednávky zhotoviteľa a znalecké posudky," skonštatoval Káčer.
Poslanca a starostu Petržalky Jána Hrčku prekvapila aj výška pokút v prípade Dúbravsko-karloveskej radiály a druhej etapy električkovej trate v Petržalke. Kým pri prvej spomínanej radiále dostal zhotoviteľ pokutu 1,6 milióna eur, pričom meškal v jednotlivých úsekoch, ale finálne dielo odovzdal načas, v druhom prípade konzorcium výrazne mešká a sankcie sú "zlomkové."
Nepozdáva sa mu, že hlavné mesto sa najprv rozhodlo, že 1,6 milióna eur nezaplatí a bude si to vymáhať ako zmluvnú pokutu. Následne po roku a pol prišlo na to, že na tie peniaze nebude mať pravdepodobne až taký nárok a predložilo materiál do zastupiteľstva, aby mu odobrilo mimosúdnu dohodu. Zodpovednosť by však mala byť podľa neho na magistráte, nie poslancoch.
"Chápem, že mesto malo nárok na zmluvnú pokutu a chcelo ju vymáhať v plnej výške. Neurobilo si ale dostatočne dobré podklady a škody, ktoré z toho vznikajú, a rôzne pokuty a penále z toho, budeme znášať všetci," povedal pre TASR Hrčka s tým, že platiť úroky z omeškania v čase, keď mesto nemá peniaze, nie je najlepšia vizitka hospodárenia s verejnými peniazmi.
Rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej električkovej radiály sa začala 22. júna 2019. Dokončili ju v roku 2020, električky začali do Dúbravky opäť premávať 26. októbra 2020. Pracovalo sa na tri etapy. Obnovu zaplatili najmä z európskych peňazí.
"Mesto pokračuje v procese kolaudácie ďalej a bude sa usilovať, aby boli postupne trvalo skolaudované všetky stavebné objekty," skonštatoval Bubla s tým, že ostatné kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. septembra.
Magistrát zároveň odmieta vyjadrenia o manažérskych zlyhaniach. Pri hodnotení radiály po manažérskej stránke pripomína, že električka ako celok bola spustená načas a v zmluvnom termíne, a to napriek problémom, ktoré priniesol aj začiatok pandémie COVID-19, a s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať.
Dúbravsko-karloveská radiála bola aj jednou z tém uplynulého rokovania bratislavského mestského zastupiteľstva. Schvaľovalo totiž súhlas s čiastočným uhradením dlžnej sumy, čo sa nie každému z poslancov pozdávalo. Rozhodnutie o zaplatení by malo byť podľa nich plne v zodpovednosti magistrátu, ktorý v minulosti urobil finančné rozhodnutia bez toho, aby si súhlas poslaneckého zboru vypýtal. Magistrát predloženie materiálu do zastupiteľstva odôvodňuje ustanovením štatútu hlavného mesta pri kompetenciách zastupiteľstva.
Podľa poslanca Juraja Káčera je projekt rekonštrukcie sprevádzaný viacerými spormi a spornými témami, pričom sporové agendy nepovažuje za dobré pre manažment radiály. "Nebudem však sudcom ani rozhodcom, počkám si na výsledok. Na kontrolu čerpania prostriedkov aj na finálnu kolaudáciu," povedal pre TASR Káčer.
V prípade sporovej agendy ide napríklad o to, že si zhotoviteľ nárokuje za práce naviac vyše 1,6 milióna eur (istina) s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 12 percent do zaplatenia istiny a náhrada trov konania). Na druhej strane je pokuta udelená zo strany hlavného mesta pre omeškanie míľnika. Najnovšie však magistrát, berúc do úvahy dostupné stanoviská stavebného dozoru, odborný posudok i internú analýzu, považuje za najlepšie riešenie čiastočné urovnanie sporu, a to práve uhradením časti dlžnej sumy vo výške takmer 814.000 eur.
"Zdá sa mi, že manažment právnych služieb a samotnej stavebnej časti spolu nekomunikovali. Procesy, ktoré mali zafungovať pred súdnym sporom, sa začali riešiť až počas súdneho sporu. Myslím hlavne objednávky zhotoviteľa a znalecké posudky," skonštatoval Káčer.
Poslanca a starostu Petržalky Jána Hrčku prekvapila aj výška pokút v prípade Dúbravsko-karloveskej radiály a druhej etapy električkovej trate v Petržalke. Kým pri prvej spomínanej radiále dostal zhotoviteľ pokutu 1,6 milióna eur, pričom meškal v jednotlivých úsekoch, ale finálne dielo odovzdal načas, v druhom prípade konzorcium výrazne mešká a sankcie sú "zlomkové."
Nepozdáva sa mu, že hlavné mesto sa najprv rozhodlo, že 1,6 milióna eur nezaplatí a bude si to vymáhať ako zmluvnú pokutu. Následne po roku a pol prišlo na to, že na tie peniaze nebude mať pravdepodobne až taký nárok a predložilo materiál do zastupiteľstva, aby mu odobrilo mimosúdnu dohodu. Zodpovednosť by však mala byť podľa neho na magistráte, nie poslancoch.
"Chápem, že mesto malo nárok na zmluvnú pokutu a chcelo ju vymáhať v plnej výške. Neurobilo si ale dostatočne dobré podklady a škody, ktoré z toho vznikajú, a rôzne pokuty a penále z toho, budeme znášať všetci," povedal pre TASR Hrčka s tým, že platiť úroky z omeškania v čase, keď mesto nemá peniaze, nie je najlepšia vizitka hospodárenia s verejnými peniazmi.
Rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej električkovej radiály sa začala 22. júna 2019. Dokončili ju v roku 2020, električky začali do Dúbravky opäť premávať 26. októbra 2020. Pracovalo sa na tri etapy. Obnovu zaplatili najmä z európskych peňazí.