Bratislava 23. apríla (TASR) - Ruská literatúra je stále živá. Michail Šiškin je toho dôkazom. Listovník je jeho prvým dielom, ktoré bolo preložené do slovenčiny. Román inšpirovaný zbierkami vzorových listov z 18. storočia, podľa ktorého dostal meno, sľubuje literárny zážitok v podaní jedného z najväčších spisovateľov súčasnej ruskej literatúry.

Dej sa odohráva výhradne prostredníctvom listovej korešpondencie. Hlavnými protagonistami sú Volodeňka a Saša. Mužský hrdina Volodeňka píše z vojny svojej milej. Ako priamy účastník vojnového konfliktu, ktorý sa zapísal do histórie pod názvom „vojna boxerov“, sleduje nielen vývoj na fronte, ale predovšetkým osudy svojich spolubojovníkov. Vojna mu pridelila funkciu pisára a prislúcha mu tak privilégium posledných slov venovaných rodine zosnulého. Ťažkými skúškami sú i rozlúčky s blízkymi priateľmi a najmä chýbajúca priateľka spolu s celým civilným svetom.

Ženský hlas patrí Saši. Opisuje hlavne každodennú rutinu, či drobné zážitky, ktoré ju však výrazne ovplyvnili. Zažíva lásku, nádej, osamelosť a sklamanie dávkované ako korenie života, dávajúc mu zmysel a smerovanie. Život v nej klíči i umiera a sama starne každým dňom. Jej príbeh je akousi všeobecnou zmesou obyčajného bytia vnímaného cez optiku ženy.

„Ja viem, že som, no ustavične potrebujem dôkazy, dotyky. Bez teba som prázdna pyžama, pohodená na stoličke.“

Listy dvoch ľudí spája len akási neviditeľná, neurčitá sila. Okrem drobných náznakov si nevieme predstaviť, v akom časovom rozpätí sa príbeh odohráva a kde. O to dôkladnejšie je stvárnený vnútorný svet hrdinov, ich spomienky, myšlienky, bolesti i radosti. Po krátkom čase sa stiera hranica medzi tým, čo prežívajú hlavné postavy, a naším svetom. Vytvára sa tak puto utvorené spoločnými zážitkami.

Obe postavy sú význačné výnimočnou vnímavosťou a citlivosťou. Tie najbežnejšie situácie ľudského života vedia intenzívne precítiť a navyše pretransformovať svoje myšlienky do silných  výpovedí. Pomáha im v tom i znalosť antických filozofov či Shakespeara. Úvahy o láske a živote sú nosným motívom diela, ktoré ho zároveň výrazne odlišujú od bežnej „konzumnej“ literatúry.

„Na začiatku bolo slovo. A jeho slová ostali a on ostal v nich, stali sa jeho telom. A toto je jediná reálna nesmrteľnosť. Iná nie je. Všetko ostatné je tam, v diere s cintorínskymi výkalmi.“

Michail Šiškin používa jazyk pripomínajúci diela starých ruských spisovateľov. Význačný je nielen výrazným využitím  umeleckých prostriedkov, ale z textu cítiť aj (vysokú) vzdelanostnú úroveň autora. Hoci píše príbehy konkrétnych ľudí, cielene ich opisuje tak, aby neobsahovali nič príliš špecifické na to, aby sme mohli jasne identifikovať osobu nesúcu dej. Necháva nás vytvoriť si ju vo vlastnej fantázii, prípadne definovať samých seba ako hrdinov knihy. Vzniká tak akýsi univerzálny príbeh. Na to, aby ste ho pochopili, musíte byť však človekom otvoreným a vnímavým. Vychutnajte si ho. Listovník patrí medzi ozajstné klenoty súčasnej literatúry.