Michal Hvorecký sa často a rád zúčastňuje na besedách na základných, stredných, ale aj vysokých školách po celom Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) – Michal Hvorecký je výraznou postavou najmladšej generácie slovenských spisovateľov. Patrí medzi najpredávanejších a v zahraničí najviac prekladaných slovenských autorov. Svoju popularitu využíva na formovanie a ovplyvňovanie verejnej mienky. Otvorene prezentuje svoje názory na spoločensko-politické i komunálne dianie. Vo februári 2012 napríklad vystupoval pred účastníkmi protestu Gorila, v tom istom roku verejne kritizoval stavbu architekta Dušana Fischera na Beblavého ulici (vyzýval na prísnu ochranu pamiatkovej rezervácie, vytvorenie stavebnej polície a novelizovanie nefunkčných zákonov). V decembri 2012 prišiel podporiť štrajkujúcich učiteľov pred Úrad vlády SR, v auguste 2014 bol jedným zo signatárov výzvy vláde SR "Načo kultúra?", ktorou sa žiada neznižovať výdavky pre rezort kultúry na rok 2015.
Michal Hvorecký sa často a rád zúčastňuje na besedách na základných, stredných, ale aj vysokých školách po celom Slovensku. Kým vysokoškolákov nabáda kriticky myslieť, budovať si vlastný názor, vlastnú cestu a po nej ísť (beseda na tému Čo môže urobiť mladý človek pre zlepšenie budúcnosti na Slovensku? - Fakulta manažmentu Univerzity Komenského, marec 2014), mladších školákov povzbudzuje k čítaniu. Hvoreckého oslovil aj rezort školstva, aby im pomohol pri riešení problému čítania s porozumením. Snahy o zlepšenie vnímania čítaného textu chápe aj ako pud sebazáchovy. "Aby sme my, spisovatelia, o pár rokov mali vôbec pre koho písať. Hoci sa dnes hovorí, že od čítania odrádzajú multimediálne technológie, nemôžem s tým celkom súhlasiť. Aj internet je predovšetkým o písanej informácii. Sám som hrával počítačové hry, napriek tomu sme doma veľa čítali. Vďaka čítaniu sa človek stáva citlivejším aj k dianiu okolo seba," dodáva Hvorecký.
Nezostáva však len pri študentoch, aktívne pomáha aj učiteľom prednáškami "Ako učiť literatúru" (hovorí v nich o tom, ako deti inšpirovať k čítaniu - Mestská knižnica Bratislava, apríl 2013). Tento rok v júni spolu s veľvyslancom USA na Slovensku Theodore Sedgwickom otvoril školskú knižnicu na základnej škole v Šarišských Michaľanoch (školu navštevuje aj veľká komunita rómskej populácie, knižnica vznikla po dvojmesačnej zbierke kníh). Pri tejto príležitosti skonštatoval, že ešte veľa slovenských škôl nemá vlastné knižnice.
Michal Hvorecký sa narodil 29. decembra 1976 v Bratislave. Ako jedenásťročný nastúpil na prvé osemročné gymnázium na Grösslingovej ulici v Bratislave, ktoré sa zriadilo ešte v 80. rokoch 20. storočia (vtedy Gymnázium Červenej armády). Keďže jeho otec bol matematik a dedo profesor ekonómie, ocitol sa v matematickej triede. Patril k slabším žiakom a za zlé správanie (chodil poza školu) ho chceli niekoľkokrát zo školy vyhodiť. Po maturite študoval estetiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Po škole začal písať a vypracoval sa na úspešného spisovateľa poviedok i románov. Popri tom pravidelne píše publicistiku pre rôzne denníky a časopisy doma i v zahraničí.
Hvoreckého literárny debut bol v roku 1998 zbierkou poviedok Silný pocit čistoty
Do literatúry Hvorecký vstúpil zbierkou poviedok Silný pocit čistoty (1998), ďalšiu zbierku poviedok Lovci & zberači vydal v roku 2001. Nasledovali romány Posledný hit (2003), Plyš (2005), Eskorta (2007), knižka fejtónov Pastiersky list (2008), román Dunaj v Amerike (2010), za ktorý získal v roku 2010 aj špeciálnu cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca, Naum (2012), Spamäti (2013), Cesta mojej liečby (2014, príručka pre pacientov s diagnózou chronická myelocytová leukémia CML). O Hvoreckého dielo prejavilo záujem čoskoro aj zahraničie (Nemecko, Taliansko, Poľsko, Česko). V roku 2010 sa v nemeckom Berlíne zúčastnil na medzinárodnom literárnom festivale a ako jeden z mála spisovateľov dostal možnosť analyzovať svoj román Eskorta s popredným analytikom Spoločnosti pre zahraničnú politiku pre strednú a východnú Európu Gedeonom Schuchom.
Okrem písania kníh Michal Hvorecký prekladá a píše aj divadelné hry. V marci 2009 mala v Theater Forum v rakúskom Schwechate premiéru jeho prvá divadelná hra napísaná v nemčine "Slovenský inštitút. Jedna komédia". Adaptáciu románu Plyš uviedlo pražské Divadlo Na zábradlí, Divadlo Aréna v Bratislave a Schauspielhaus Hannover (Nemecko).
Literárni teoretici označujú Hvoreckého štýl pojmom kyberpunk, literárna montáž spojená s aktualizovanou fantastikou. Ako prvý vniesol do slovenskej literatúry životnú filozofiu a pocity "Vizuálnej generácie" (generácia spisovateľov narodených v rokoch 1963-1984). Ich svet tvoria hypermarkety, internet, komerčné televízie, PC a videohry, sms-ky atď. Za svoje texty získal viacero literárnych ocenení a autorských štipendií: Museums Quartier vo Viedni (Rakúsko), Literarisches Colloquim v Berlíne (Nemecko), Goetheho Inštitút v Mníchove (Nemecko), International Writing Program v USA.
Michala Hvoreckého zvyknú označovať aj ako hudobného znalca a nadšeného propagátora umenia. V rokoch 2000-2003 spoluorganizoval hudobný festival Wilsonic v Bratislave (festival zameraný na elektronickú hudbu). V roku 2013 sa spolupodieľal so Slovenskou filharmóniou na cykle komorných podujatí Hudba a slovo. Bol jednou z tvárí dokumentárneho filmu spomienok na november 1989 z produkcie Ústavu pamäti národa November+20. Vedie debaty v bratislavskom Artfore.
Michal Hvorecký sa často a rád zúčastňuje na besedách na základných, stredných, ale aj vysokých školách po celom Slovensku. Kým vysokoškolákov nabáda kriticky myslieť, budovať si vlastný názor, vlastnú cestu a po nej ísť (beseda na tému Čo môže urobiť mladý človek pre zlepšenie budúcnosti na Slovensku? - Fakulta manažmentu Univerzity Komenského, marec 2014), mladších školákov povzbudzuje k čítaniu. Hvoreckého oslovil aj rezort školstva, aby im pomohol pri riešení problému čítania s porozumením. Snahy o zlepšenie vnímania čítaného textu chápe aj ako pud sebazáchovy. "Aby sme my, spisovatelia, o pár rokov mali vôbec pre koho písať. Hoci sa dnes hovorí, že od čítania odrádzajú multimediálne technológie, nemôžem s tým celkom súhlasiť. Aj internet je predovšetkým o písanej informácii. Sám som hrával počítačové hry, napriek tomu sme doma veľa čítali. Vďaka čítaniu sa človek stáva citlivejším aj k dianiu okolo seba," dodáva Hvorecký.
Nezostáva však len pri študentoch, aktívne pomáha aj učiteľom prednáškami "Ako učiť literatúru" (hovorí v nich o tom, ako deti inšpirovať k čítaniu - Mestská knižnica Bratislava, apríl 2013). Tento rok v júni spolu s veľvyslancom USA na Slovensku Theodore Sedgwickom otvoril školskú knižnicu na základnej škole v Šarišských Michaľanoch (školu navštevuje aj veľká komunita rómskej populácie, knižnica vznikla po dvojmesačnej zbierke kníh). Pri tejto príležitosti skonštatoval, že ešte veľa slovenských škôl nemá vlastné knižnice.
Michal Hvorecký sa narodil 29. decembra 1976 v Bratislave. Ako jedenásťročný nastúpil na prvé osemročné gymnázium na Grösslingovej ulici v Bratislave, ktoré sa zriadilo ešte v 80. rokoch 20. storočia (vtedy Gymnázium Červenej armády). Keďže jeho otec bol matematik a dedo profesor ekonómie, ocitol sa v matematickej triede. Patril k slabším žiakom a za zlé správanie (chodil poza školu) ho chceli niekoľkokrát zo školy vyhodiť. Po maturite študoval estetiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Po škole začal písať a vypracoval sa na úspešného spisovateľa poviedok i románov. Popri tom pravidelne píše publicistiku pre rôzne denníky a časopisy doma i v zahraničí.
Hvoreckého literárny debut bol v roku 1998 zbierkou poviedok Silný pocit čistoty
Do literatúry Hvorecký vstúpil zbierkou poviedok Silný pocit čistoty (1998), ďalšiu zbierku poviedok Lovci & zberači vydal v roku 2001. Nasledovali romány Posledný hit (2003), Plyš (2005), Eskorta (2007), knižka fejtónov Pastiersky list (2008), román Dunaj v Amerike (2010), za ktorý získal v roku 2010 aj špeciálnu cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca, Naum (2012), Spamäti (2013), Cesta mojej liečby (2014, príručka pre pacientov s diagnózou chronická myelocytová leukémia CML). O Hvoreckého dielo prejavilo záujem čoskoro aj zahraničie (Nemecko, Taliansko, Poľsko, Česko). V roku 2010 sa v nemeckom Berlíne zúčastnil na medzinárodnom literárnom festivale a ako jeden z mála spisovateľov dostal možnosť analyzovať svoj román Eskorta s popredným analytikom Spoločnosti pre zahraničnú politiku pre strednú a východnú Európu Gedeonom Schuchom.
Okrem písania kníh Michal Hvorecký prekladá a píše aj divadelné hry. V marci 2009 mala v Theater Forum v rakúskom Schwechate premiéru jeho prvá divadelná hra napísaná v nemčine "Slovenský inštitút. Jedna komédia". Adaptáciu románu Plyš uviedlo pražské Divadlo Na zábradlí, Divadlo Aréna v Bratislave a Schauspielhaus Hannover (Nemecko).
Literárni teoretici označujú Hvoreckého štýl pojmom kyberpunk, literárna montáž spojená s aktualizovanou fantastikou. Ako prvý vniesol do slovenskej literatúry životnú filozofiu a pocity "Vizuálnej generácie" (generácia spisovateľov narodených v rokoch 1963-1984). Ich svet tvoria hypermarkety, internet, komerčné televízie, PC a videohry, sms-ky atď. Za svoje texty získal viacero literárnych ocenení a autorských štipendií: Museums Quartier vo Viedni (Rakúsko), Literarisches Colloquim v Berlíne (Nemecko), Goetheho Inštitút v Mníchove (Nemecko), International Writing Program v USA.
Michala Hvoreckého zvyknú označovať aj ako hudobného znalca a nadšeného propagátora umenia. V rokoch 2000-2003 spoluorganizoval hudobný festival Wilsonic v Bratislave (festival zameraný na elektronickú hudbu). V roku 2013 sa spolupodieľal so Slovenskou filharmóniou na cykle komorných podujatí Hudba a slovo. Bol jednou z tvárí dokumentárneho filmu spomienok na november 1989 z produkcie Ústavu pamäti národa November+20. Vedie debaty v bratislavskom Artfore.