Na egejskom ostrove Chios vošlo do mora päť Maročanov a jeden Alžírčan v záchranných vestách s myšlienkou, že doplávajú naspäť do Turecka, odkiaľ sa pokúsia dostať do EÚ inou cestou.
Autor TASR
Atény 11. mája (TASR) - Migranti, ktorí uviazli v Grécku, sú čoraz zúfalejší a niektorí z nich sa pokúšajú doplávať nazad do Turecka, odkiaľ by sa na druhý pokus mohli dostať do Európskej únie. Ďalší dnes začali na protest proti podmienkam vo svojom tábore hladovku.
Na egejskom ostrove Chios vošlo do mora päť Maročanov a jeden Alžírčan v záchranných vestách s myšlienkou, že doplávajú naspäť do Turecka, odkiaľ sa pokúsia dostať do EÚ inou cestou, uviedla grécka pohraničná stráž. Tento pokus označila za "mimoriadne riskantný, keďže ide o 15 kilometrov a sú tam silné morské prúdy", informovala agentúra DPA.
Od pondelka riskovalo zúfalý návrat do Turecka vlastnými silami údajne už niekoľko skupín. Grécke médiá predtým zachytili, ako pohraničná stráž vylovila z mora neďaleko pobrežia troch ľudí.
Dohoda medzi EÚ a Tureckom prakticky zmarila šance migrantov, ktorí sa na člnoch dostali z Turecka do Grécka, že by v Európe dostali azyl.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) prekročilo počas uplynulých 17 mesiacov Egejské more vyše milión ľudí. Pri pokuse dostať sa cez Egejské more sa utopilo takmer 1200 ľudí. Mnohí z nich boli sýrski a irackí utečenci, ale tiež ekonomickí migranti z Ázie a Afriky.
V Grécku uviazli desiatky tisíc ľudí, ktorých úrady napokon - vzhľadom na zložitú administratívu - vrátia do Turecka.
Stovky ľudí v provizórnom utečeneckom tábore na niekdajšom aténskom letisku Ellinikon vyhlásili v utorok ráno protestnú hladovku. Ako dnes informoval grécky denník Kathimerini, takýmto spôsobom protestujú proti kvalite jedla, ktoré im tam vydávajú, a proti zlým životným podmienkam. V tábore s 3500 obyvateľmi, z ktorých je väčšina Afgancov, sa šíria hnačkové ochorenia, a to najmä u detí.
Osobitný vyslanec Rady Európy dnes zverejnil správu o podmienkach v gréckych utečeneckých táboroch, v ktorej vyzval na okamžité zlepšenie podmienok, predovšetkým v najväčších táboroch, a na zlepšenie ochrany detí, najmä osamelých.
Medzinárodná organizácia Lekári bez hraníc (MSF) medzičasom začala očkovať deti v najväčšom z táborov, v Idomeni na hraniciach s Macedónskom, kde pred vyše dvoma mesiacmi uviazlo viac ako 10.000 ľudí.
"Celkove zaočkujeme asi 5000 detí vo veku od šesť týždňov do 15 rokov," uviedla hovorkyňa organizácie Kathy Athersuchová. Zdôraznila, že ide o preventívne očkovanie najmä proti detskej obrne, príušniciam, žltačke typu B a tetanu, nie na reakciu na nejakú epidémiu.