Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Strana SPOLU-OD má záujem o spoluprácu aj s ďalšími opozičnými stranami, s Andrejom Kiskom by uvažovali aj o koalícii, povedal v TABLET.TV podpredseda SPOLU Jozef Mihál.
Autor Tablet.TV
Bratislava 23. júla (Teraz.sk) – Jedným z cieľov strany SPOLU-občianska demokracia je razantne zlepšiť dostupnosť sociálnych služieb pre dôchodcov. „Chceli by sme do sociálnych služieb naliať desiatky miliónov eur oproti súčasnému stavu. Ja oceňujem, že minister Ján Richter vlani zásadným spôsobom pridal, ale to jednoducho nestačí,“ povedal v diskusii na TABLET.TV podpredseda SPOLU Jozef Mihál.
„Aby zariadenia pre seniorov pracovali kvalitne a opatrovateľky, ktoré sa dnes starajú o seniorov v Rakúsku, sa vrátili domov. Aby lepšie fungovali terénne sociálne služby,“ dodal na margo zvýšenia financií pre tieto sociálne služby Mihál. Takýto postup by považoval za systémové opatrenie, na rozdiel od aktuálneho koaličného sociálneho balíčka a ústavného stropu pre vek odchodu do dôchodku.
„Málokto z propagátorov zastropovania prizná, že to nepriamo znamená potenciálne zníženie budúcich dôchodkov,“ tvrdí Mihál. Dodáva, že zastropovanie nemá bezprostredný praktický efekt a prejaví sa až po rokoch, kedy by dnešný automatický mechanizmus zvyšovania veku odchodu do dôchodku narazil na ústavný strop vo výške 64 rokov.
V praxi sa však podľa neho bude musieť legislatíva zmeniť tak, aby bola v súlade s ústavným zákonom, takže sa môže meniť aj automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. „Toto opatrenie (dôchodkový strop) nehodnotíme pozitívne. Na druhej strane, aj my si uvedomujeme, že by ľudia nemali umierať za pásom, ako to hodnotia niektorí odborári. Podľa nás by mohlo byť nastavenie dôchodkového veku pružnejšie podľa reálnych potrieb občana. Napríklad by mohli odchádzať do dôchodku skôr tí, ktorí mali už predtým priznané invalidné dôchodky. Lebo majú objektívne nejaké zdravotné problémy,“ naznačil Mihál.
„Vieme zvýhodniť tých, ktorí ostanú v práci dlhšie. Vieme sa pozrieť na čerpanie predčasných dôchodkov. Dnes je hranica dva roky, vieme ju zvýšiť na tri alebo štyri roky, samozrejme, s určitou penalizáciou. Sme rôzni, niekto má dobrú zdravotnú kondíciu aj vo veku 64 rokov a iný ju nemá už v päťdesiatke,“ dodal.
Ako nesystémový a predvolebný hodnotí Mihál aj koaličný sociálny balíček. „Tradíciu sociálnych balíčkov vnímame už siedmy alebo ôsmy rok, odkedy je de facto Smer-SD pri vláde. Zvolili si túto formu, my preferujeme skôr systémový prístup. Tak, aby sme našim voličom pred voľbami v návrhu programu povedali, čo chceme v prípade účasti vo vláde v priebehu tých štyroch rokov urobiť. A nie lepiť to na poslednú chvíľu a zachraňovať si popularitu sociálnymi balíčkami,“ povedal Mihál.
Napríklad vianočný príspevok pre dôchodcov ponechal v platnosti v čase, keď bol ministrom práce a nerušil by ho ani dnes. „Nemusíte s tým opatrením súhlasiť, ale pravda je, že vianočný príspevok je na Slovensku dlhé roky zaužívaný. Dôchodcovia sú na to zvyknutí. Rušiť vianočný príspevok, aj keď by sa dal nahradiť lepšími opatreniami pre dôchodcov, by bolo politicky nešťastné,“ povedal.
Aktuálny plán Smeru-SD výrazne zvýšiť vianočný príspevok, Mihál pozitívne nevníma. „Tých približne 80 miliónov, ktoré sa doteraz použili na vianočné príspevky, teraz to bude 160 miliónov, mohli byť v prospech dôchodcov použité omnoho rozumnejšie,“ tvrdí.
Návrh Mosta-Híd zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane fyzických osôb vníma Mihál pozitívne, bugárovci však podľa neho nedoriešili dopad tohto opatrenia na mestá a obce, ktorým klesnú príjmy. „Chybou je už to, že sú rozpočty miest a obcí zavesené len na výbere dane z príjmov fyzických osôb. V momente, keď chcete znížením dane urobiť pozitívnu zmenu pre ľudí, obce a mestá sa ozvú. Daňové príjmy miest, obcí a VÚC majú byť zmiešané do tzv. daňového mixu, majú mať podiel nie len na dani z príjmov fyzických osôb, ale aj právnických osôb, DPH a možno aj na spotrebných daniach,“ navrhuje Mihál.
Výhrady má k návrhu SNS znížiť daň z príjmu pre živnostníkov a firmy s obratom do 100.000 eur ročne na 15 percent. „Ak má niekto firmu, ktorá má dnes obrat 200.000, tak sa ju na základe takéhoto opatrenia môže snažiť rozdeliť na dve firmy s obratom do 100.000 a zníži si dane. Niektorí podnikatelia sa podľa mňa budú snažiť toto špekulatívne zneužívať,“ upozornil.
Firmám treba podľa neho pomôcť iným spôsobom. „Náš návrh hovorí o zvedení tzv. estónskej dane, kde sa nebavíme ani o 19 percentách, ani o 15 percentách pre firmy, ale o nulovej dani pre firmy, ale len v prípade, že firma svoj zisk preinvestuje,“ povedal.
Zároveň však priznal, že takéto opatrenie môže znamenať veľký výpadok pre štátny rozpočet. „Preto ho treba starostlivo naprojektovať a zavádzať postupne. Je veľmi pravdepodobné, že pozitívne daňové zmeny budeme najskôr ponúkať firmám, ktoré pôsobia v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou,“ uviedol Mihál.
Zvýšenie rodičovského príspevku navrhuje Smer-SD pre matky, ktoré pred odchodom na materskú pracovali o 150 eur a pre nepracujúce matky o 50 eur. „Rodičovský príspevok som naposledy upravoval ako minister ja v roku 2011. Odvtedy sa zvyšoval iba inflačným percentom a boli tam tri roky, kedy sa nezvyšoval ani o jediný cent. Som rád, že Smer po dlhých rokoch našiel v rozpočte peniaze pre rodiny. Keby to neboli urobili oni, urobí to ďalšia vláda o rok neskôr. Ale zavedenie dvojstupňového rodičovského príspevku skrátka nie je spravodlivé,“ tvrdí Mihál. „Ako k tomu príde napríklad študentka, ktorá študuje a nemá nemocenské poistenie? Keď otehotnie, nemá šancu získať materskú a my ju budeme diskriminovať ešte aj nižším rodičovským príspevkom. A kto chce, ten tam vidí aj určitú rasovú diskrimináciu, je jasné, čo tým myslím,“ dodal.
Dohodu Progresívneho Slovenska, SPOLU a KDH považuje Mihál za dôležitú, aj keď obsahovala len dva pomerne všeobecne formulované body. „Môžeme to vnímať z rôznych uhlov pohľadu, ale dôležité je, že sme sa zaviazali na seba neútočiť a že nebudeme zneužívať kultúrno-etické otázky na predvolebný boj. Cítime, že naša koalícia a KDH budú budúci vládni partneri a bola by škoda, keby sme sa už teraz mali rozhádať na niečom, čo trápi istú časť ľudí, ale väčšinu obyvateľov Slovenska trápi niečo úplne iné,“ povedal Mihál.
Tému opozičnej spolupráce touto dohodou za uzavretú nepokladá. „Chcem pripomenúť, že sa dlhodobo snažíme o spoluprácu užšieho rangu so stranou pána bývalého prezidenta Kisku Za ľudí. Z našej strany je tu stále dokonca ponuka koalície, teda nie iba nejakej zmluvy o spolupráci. A budeme mať záujem o spoluprácu, možno aj zmluvne vyjadrenú, s SaS, OľaNO, prípadne maďarskými stranami,“ tvrdí Mihál.
„Uvidíme, ako sa politická scéna vykryštalizuje, vnímame, že v niektorých stranách sú problémy. Je to aj o druhej strane, nie iba PS/SPOLU, ako sa k spolupráci stavia. V lete sa trochu ťažšie politicky pracuje, ľudia sú na dovolenkách. Na jeseň sa rozhovory môžu obnoviť a pokračovať,“ uzavrel Mihál.
„Aby zariadenia pre seniorov pracovali kvalitne a opatrovateľky, ktoré sa dnes starajú o seniorov v Rakúsku, sa vrátili domov. Aby lepšie fungovali terénne sociálne služby,“ dodal na margo zvýšenia financií pre tieto sociálne služby Mihál. Takýto postup by považoval za systémové opatrenie, na rozdiel od aktuálneho koaličného sociálneho balíčka a ústavného stropu pre vek odchodu do dôchodku.
„Málokto z propagátorov zastropovania prizná, že to nepriamo znamená potenciálne zníženie budúcich dôchodkov,“ tvrdí Mihál. Dodáva, že zastropovanie nemá bezprostredný praktický efekt a prejaví sa až po rokoch, kedy by dnešný automatický mechanizmus zvyšovania veku odchodu do dôchodku narazil na ústavný strop vo výške 64 rokov.
V praxi sa však podľa neho bude musieť legislatíva zmeniť tak, aby bola v súlade s ústavným zákonom, takže sa môže meniť aj automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. „Toto opatrenie (dôchodkový strop) nehodnotíme pozitívne. Na druhej strane, aj my si uvedomujeme, že by ľudia nemali umierať za pásom, ako to hodnotia niektorí odborári. Podľa nás by mohlo byť nastavenie dôchodkového veku pružnejšie podľa reálnych potrieb občana. Napríklad by mohli odchádzať do dôchodku skôr tí, ktorí mali už predtým priznané invalidné dôchodky. Lebo majú objektívne nejaké zdravotné problémy,“ naznačil Mihál.
„Vieme zvýhodniť tých, ktorí ostanú v práci dlhšie. Vieme sa pozrieť na čerpanie predčasných dôchodkov. Dnes je hranica dva roky, vieme ju zvýšiť na tri alebo štyri roky, samozrejme, s určitou penalizáciou. Sme rôzni, niekto má dobrú zdravotnú kondíciu aj vo veku 64 rokov a iný ju nemá už v päťdesiatke,“ dodal.
Ako nesystémový a predvolebný hodnotí Mihál aj koaličný sociálny balíček. „Tradíciu sociálnych balíčkov vnímame už siedmy alebo ôsmy rok, odkedy je de facto Smer-SD pri vláde. Zvolili si túto formu, my preferujeme skôr systémový prístup. Tak, aby sme našim voličom pred voľbami v návrhu programu povedali, čo chceme v prípade účasti vo vláde v priebehu tých štyroch rokov urobiť. A nie lepiť to na poslednú chvíľu a zachraňovať si popularitu sociálnymi balíčkami,“ povedal Mihál.
Napríklad vianočný príspevok pre dôchodcov ponechal v platnosti v čase, keď bol ministrom práce a nerušil by ho ani dnes. „Nemusíte s tým opatrením súhlasiť, ale pravda je, že vianočný príspevok je na Slovensku dlhé roky zaužívaný. Dôchodcovia sú na to zvyknutí. Rušiť vianočný príspevok, aj keď by sa dal nahradiť lepšími opatreniami pre dôchodcov, by bolo politicky nešťastné,“ povedal.
Aktuálny plán Smeru-SD výrazne zvýšiť vianočný príspevok, Mihál pozitívne nevníma. „Tých približne 80 miliónov, ktoré sa doteraz použili na vianočné príspevky, teraz to bude 160 miliónov, mohli byť v prospech dôchodcov použité omnoho rozumnejšie,“ tvrdí.
Znižovanie daní
Návrh Mosta-Híd zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane fyzických osôb vníma Mihál pozitívne, bugárovci však podľa neho nedoriešili dopad tohto opatrenia na mestá a obce, ktorým klesnú príjmy. „Chybou je už to, že sú rozpočty miest a obcí zavesené len na výbere dane z príjmov fyzických osôb. V momente, keď chcete znížením dane urobiť pozitívnu zmenu pre ľudí, obce a mestá sa ozvú. Daňové príjmy miest, obcí a VÚC majú byť zmiešané do tzv. daňového mixu, majú mať podiel nie len na dani z príjmov fyzických osôb, ale aj právnických osôb, DPH a možno aj na spotrebných daniach,“ navrhuje Mihál.
Výhrady má k návrhu SNS znížiť daň z príjmu pre živnostníkov a firmy s obratom do 100.000 eur ročne na 15 percent. „Ak má niekto firmu, ktorá má dnes obrat 200.000, tak sa ju na základe takéhoto opatrenia môže snažiť rozdeliť na dve firmy s obratom do 100.000 a zníži si dane. Niektorí podnikatelia sa podľa mňa budú snažiť toto špekulatívne zneužívať,“ upozornil.
Firmám treba podľa neho pomôcť iným spôsobom. „Náš návrh hovorí o zvedení tzv. estónskej dane, kde sa nebavíme ani o 19 percentách, ani o 15 percentách pre firmy, ale o nulovej dani pre firmy, ale len v prípade, že firma svoj zisk preinvestuje,“ povedal.
Zároveň však priznal, že takéto opatrenie môže znamenať veľký výpadok pre štátny rozpočet. „Preto ho treba starostlivo naprojektovať a zavádzať postupne. Je veľmi pravdepodobné, že pozitívne daňové zmeny budeme najskôr ponúkať firmám, ktoré pôsobia v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou,“ uviedol Mihál.
Zvýšenie rodičovského príspevku navrhuje Smer-SD pre matky, ktoré pred odchodom na materskú pracovali o 150 eur a pre nepracujúce matky o 50 eur. „Rodičovský príspevok som naposledy upravoval ako minister ja v roku 2011. Odvtedy sa zvyšoval iba inflačným percentom a boli tam tri roky, kedy sa nezvyšoval ani o jediný cent. Som rád, že Smer po dlhých rokoch našiel v rozpočte peniaze pre rodiny. Keby to neboli urobili oni, urobí to ďalšia vláda o rok neskôr. Ale zavedenie dvojstupňového rodičovského príspevku skrátka nie je spravodlivé,“ tvrdí Mihál. „Ako k tomu príde napríklad študentka, ktorá študuje a nemá nemocenské poistenie? Keď otehotnie, nemá šancu získať materskú a my ju budeme diskriminovať ešte aj nižším rodičovským príspevkom. A kto chce, ten tam vidí aj určitú rasovú diskrimináciu, je jasné, čo tým myslím,“ dodal.
Vyjadrenie k európskej minimálnej mzde
-Slovensko podporuje vznik tzv. európskej minimálnej mzdy. Potvrdil to minister práce Ján Richter (Smer-SD). Jej zavedenie je súčasťou programu novej šéfky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej. Ako hodnotíte zámer zjednotiť minimálnu mzdu?-
To neznamená, že na celom území Európskej únie bude platiť jedna – jediná minimálna mzda. Naďalej bude odlišná pre jednotlivé členské štáty, bude však stanovený jednotný mechanizmus stanovenia minimálnej výšky tejto mzdy.
Diskutuje sa o návrhu, že bola minimálna mzda v každej krajine stanovená ako minimálne 60 percent mediánovej mzdy. Mediánová je nižšia ako priemerná mzda, odhad je, že je približne o 10 percent nižšia ako priemerná. Ak bola prijatá európska smernica, u nás by tento mechanizmus stanovil minimálnu výšku minimálnej mzdy približne 540 eur. Ale na Slovensku je už pre tento rok stanovená minimálna mzda na úrovni 520 eur a diskusia, ktorá prebieha, naznačuje, že minimálna mzda by na budúci rok mala byť okolo 600 eur. V praxi máme už dnes vyššiu minimálnu mzdu ako to, o čom sa diskutuje v Európskej komisii.
-Slovensko podporuje vznik tzv. európskej minimálnej mzdy. Potvrdil to minister práce Ján Richter (Smer-SD). Jej zavedenie je súčasťou programu novej šéfky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej. Ako hodnotíte zámer zjednotiť minimálnu mzdu?-
To neznamená, že na celom území Európskej únie bude platiť jedna – jediná minimálna mzda. Naďalej bude odlišná pre jednotlivé členské štáty, bude však stanovený jednotný mechanizmus stanovenia minimálnej výšky tejto mzdy.
Diskutuje sa o návrhu, že bola minimálna mzda v každej krajine stanovená ako minimálne 60 percent mediánovej mzdy. Mediánová je nižšia ako priemerná mzda, odhad je, že je približne o 10 percent nižšia ako priemerná. Ak bola prijatá európska smernica, u nás by tento mechanizmus stanovil minimálnu výšku minimálnej mzdy približne 540 eur. Ale na Slovensku je už pre tento rok stanovená minimálna mzda na úrovni 520 eur a diskusia, ktorá prebieha, naznačuje, že minimálna mzda by na budúci rok mala byť okolo 600 eur. V praxi máme už dnes vyššiu minimálnu mzdu ako to, o čom sa diskutuje v Európskej komisii.
Dohoda opozície
Dohodu Progresívneho Slovenska, SPOLU a KDH považuje Mihál za dôležitú, aj keď obsahovala len dva pomerne všeobecne formulované body. „Môžeme to vnímať z rôznych uhlov pohľadu, ale dôležité je, že sme sa zaviazali na seba neútočiť a že nebudeme zneužívať kultúrno-etické otázky na predvolebný boj. Cítime, že naša koalícia a KDH budú budúci vládni partneri a bola by škoda, keby sme sa už teraz mali rozhádať na niečom, čo trápi istú časť ľudí, ale väčšinu obyvateľov Slovenska trápi niečo úplne iné,“ povedal Mihál.
Tému opozičnej spolupráce touto dohodou za uzavretú nepokladá. „Chcem pripomenúť, že sa dlhodobo snažíme o spoluprácu užšieho rangu so stranou pána bývalého prezidenta Kisku Za ľudí. Z našej strany je tu stále dokonca ponuka koalície, teda nie iba nejakej zmluvy o spolupráci. A budeme mať záujem o spoluprácu, možno aj zmluvne vyjadrenú, s SaS, OľaNO, prípadne maďarskými stranami,“ tvrdí Mihál.
„Uvidíme, ako sa politická scéna vykryštalizuje, vnímame, že v niektorých stranách sú problémy. Je to aj o druhej strane, nie iba PS/SPOLU, ako sa k spolupráci stavia. V lete sa trochu ťažšie politicky pracuje, ľudia sú na dovolenkách. Na jeseň sa rozhovory môžu obnoviť a pokračovať,“ uzavrel Mihál.
