Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri návšteve Liptova sa zastavujem v Závažnej Porube. Som v rodnom dome básnika Milana Rúfusa. Stojím na mieste, ktoré dýcha časom básnikovho detstva, mladosti.
Autor Školský servis
Bánovce nad Bebravou 9. októbra (TASR) - Počúvam slová sprievodkyne Miloty Vadovickej a spájam si ich s obrázkami predstavivosti a veršami. Vidím malého Milanka, prváčika, ako žaluje pani učiteľke, že Maroš Beťko boskau žabúúú. Vidím študenta Rúfusa v prvom mestskom obleku kráčať poľnou cestou do mikulášskeho gymnázia. Opakujem si slová Rodinnej pošty, čítam hranaté písmo ľudskej dobroty.
Hľadím na fotografie, na predmety, ktorých sa dotýkali ruky vzácneho človeka. Človeka, čo celý svoj neľahký život vložil do básne, do rozprávky i do modlitby. Pozerám sa na kolísku v izbe a na jazyk sa mi tlačia slová Songu o Snehulienke. Predstavujem si Anjela, toho, ktorému Boh na krídla už nemal. Predstavujem si človeka, ktorý statočne niesol svoj údel. A ešte si predstavujem lásku, vieru, múdrosť a dobrotu, celý jeho život až do zotmenia.
Prichádzam na cintorín a skláňam sa nad skromným hrobom skromného človeka. Veľkého básnika, čo sa z večnosti pozerá na milovanú Poludnicu.
Mgr. Mária Škultétyová, Gymnázium J. Jesenského v Bánovciach nad Bebravou
