Bánovce nad Bebravou 10. októbra (TASR) - Dajte mi aspoň pár riadkov na obhajobu – nielen seba, ale folkloristov všeobecne. Milujem folklór a toto cítenie mi nikto nezoberie. Nie je to niečo, čo si človek všimne na prvý pohľad, ba koľkokrát ani na druhý. Je to niečo, čo si nosím vo svojom srdci a len tak niekomu to neukážem. Teda aspoň som si to myslela, kým som nedostala bojovú úlohu: Vyvráť ten všeobecný, negatívny názor na folkloristov! Myslela som si – to bude hračka, to sa mi bude písať samo... Houby, houby, zlatá rybka!

Kde začať? Od začiatku!...to, že je niekto folklorista, nemusí znamenať, že nikdy nepočul hip-hop alebo pesničky z rádia. Nemusí to hneď znamenať, že chodí dennodenne oblečený v kroji, celé dni trávi na nácvikoch pri divnom poskakovaní, spievaní a ujúchaní. A vôbec to neznamená, že je niekto nemoderný a zastaralý. Haló, zobuďte sa! Veď nežijete v dobe kamennej... Otvorte oči a rozhliadnite sa okolo seba. Zahoďte predsudky a zamyslite sa... Naozaj nepoznáte nikoho, kto má rád folklór?

Foto: Vladan Jílek

Veď folklór – to je aj kusisko z nás. Je to niečo, čo tu bolo v časoch, keď boli matere materí našich materí malými deťmi. Keď si ľudia oveľa viac všímali prírodu, vážili si jej dary a vážili si sami seba. Keď voľný čas netrávili za Facebookom, pred televíziou alebo nadávaním na politiku. My folkloristi sme ľudia, ktorí nejdeme za každú cenu s davom a (poväčšine) si vážime a rešpektujeme svoje hodnoty. Možno si poviete, ako sme sa my všetci dostali k folklóru. Čo nás k tomu viedlo? Za toto ďakujem mojim rodičom, ktorí ma odmalička viedli k láske k folklóru. Ale nebudem to na nich zhadzovať, predsa len som si vybrala sama. A ešte nikdy som to nemusela ľutovať...

No ako sa prejavuje to, že mám rada folklór? Napríklad: nemusím mať stiahnutých tisíc nových pesničiek. Stačí mi sto, čert to zober, aj tak o chvíľu opäť nebudú „in“ a nikto o ne ani nezakopne. Veď jediné pesničky, čo sa spievajú už pár storočí, sú tie folklórne. Nezáleží na tom, že si ich nepospevujeme pri každej príležitosti, dôležité je, že ich poznáme, vieme, o čom sú, a vieme si z nich zobrať rady do života. (Aj keď je pravda, že väčšina mne známeho repertoáru skôr radí v sexuálnom živote ako v nejakých otázkach života a smrti, ale veď aj to treba, nebudeme si predsa klamať....:D)

Najväčšou iróniou na tom všetkom je fakt, že práve tí, ktorí folklórom najviac pohŕdajú, sa potom niekde na chate poriadne ožerú a zabávajú sa práve pri starých známych folklórnych pesničkách. Vážení, zhovaďujte si vaše pesničky! Alebo aspoň neodsudzujte tie naše... Ďakujeme. Bodka.


Erika Hanková, Gymnázium J. Jesenského, Bánovce nad Bebravou