Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Márius Kopcsay komentuje otázku striedania času.
Autor Márius Kopcsay
Je pred nami noc o hodinu dlhšia. Príjemnejšia stránka toľkokrát kritizovaného striedania času. Tou menej príjemnou bude zistenie, že v nedeľu zapadne slnko už po 16:30. A po piatej večer sa začne nemilosrdne stmievať.
Pôvodná debata o tom, či si hodinky na jar a na jeseň posúvať alebo nie, sa teraz po výsledkoch hlasovania (alebo skôr prieskumu verejnej mienky) prehupla do prekárania, či si ponechať čas letný, alebo „zimný“, ako ho nesprávne, no zrejme neodvolateľne začali nazývať európski i slovenskí politici. Hrozí, že ak si každá krajina EÚ upraví časové pásmo po svojom, môžu nastať komplikácie ešte väčšieho rozmeru, než tie, ktoré spôsobuje každoročné pridávanie a uberanie jednej hodiny.
Treba znovu pripomenúť – človek, ktorý raz do roka letí do Londýna a potom domov, takisto si musí dvakrát prestaviť čas. A zrejme to neprežíva tak dramaticky ako posúvanie hodiniek doma, v marci a v októbri.
Pokiaľ Európa ostane v otázke času nejednotná, celkom pokojne sa môže stať, že Slovák dochádzajúci denne do Rakúska za prácou alebo do školy (a či naopak, bývajúci v Hainburgu a pracujúci v Bratislave), bude si hodiny posúvať každý pracovný deň, teda viac než dvesto ráz do roka. Naozaj lepšie než dvakrát ročne?
Diskusia o tom, ktorý čas si ponechať ako ten správny, pripomína krátku perinu, spod ktorej nám vždy kúsok tela vyčnieva. Prikryjeme si krk, no trčia nám spod nej nohy. Prikryjeme si teda nohy, ale fúka nám na chrbát.
Celoročný stredoeurópsky čas – nie, nie je to zimný – „zariadi“, že po 20. večer neuvidíme slnko ani raz. Nikdy. Je to naozaj významná zmena. Navyše v lete, v čase slnovratu, bude slnko vychádzať pred 4. ráno, na východe už okolo pol 4. Pre koho? Načo? Aký majú zmysel tri hodiny ranného spánku, keď sa už cez žalúzie do izby predierajú ostré slnečné lúče?
Celoročný letný čas nám zachová príjemné dlhé letné večery, na ktoré sme zvyknutí. Vďaka nemu máme viac než pol roka slnko aj po 19. hodine. Od konca apríla do polky augusta, teda okolo sto dní v roku dokonca po 20. hodine. Príjemné pre turistiku, pohyb vonku, sedenie v záhradných reštauráciách.
No na druhej strane nám privodí nepríjemnú rannú tmu v zime, keď sú dni krátke. Od polovice novembra do polovice februára, celé tri mesiace, bude slnko vychádzať po 8. ráno, teda deti pôjdu prakticky za tmy do školy.
Na margo bonmotu, že ráno by sme potrebovali zimný čas a večer letný treba dodať – no veď práve tak to máme teraz. Počas krátkych zimných dní máme zimný a počas dlhých letných máme letný. Darmo sa pohŕdavo smejeme, že to tvrdí aj ľudový rétor Danko. Je predsa celkom jedno, či to hovoria Danko alebo Richter. Nejde o politiku, ale o čas.
Možno je diskusia o čase príležitosťou chápať, že iní ľudia v iných krajinách žijú inak. Na sever od nás majú temné zimné dni, keď slnko vyjde len na chvíľu – na severe Švédska alebo na Islande asi na 4 hodiny – a potom zas v lete biele noci, keď sa nedá poriadne spať. (Mimochodom úplná astronomická noc nenastáva v čase letného slnovratu už ani v Česku.)
V oblastiach s takýmito kontrastmi otázka letného času stráca význam. Takisto aj na juhu, napríklad v Španielsku, kde je zasa medzi dĺžkou dňa v lete a zime menší rozdiel než u nás – čosi cez 4 hodiny, u nás cca 8 hodín. Striedanie letného a zimného času je naozaj „ušité“ na mierne zemepisné šírky.
No a teraz k zemepisným dĺžkam, teda k časovým pásmam: západ Európy, Španieli, Francúzi, Holanďania, Nemci, majú bez tak ráno dlhšie tmu, než my a večer zasa dlhšie svetlo. V Bordeaux zapadá slnko na prelome júna a júla až pred 22. večer, v prípade „zimného“ času to bude ešte vždy pred 21. – tak ako počas letného času u nás. V najkratších zimných dňoch tam slnko vychádza okolo pol 9., ako by to bolo u nás pri celoročnom letnom čase. Myslíte si, že by mali Francúzi chuť zaviesť si letný čas celoročne, aby v Bordeaux v zime vychádzalo slnko až o pol 10 doobeda?
Kdeže! Západ Európy je v celkom inej situácii. On už letný čas v porovnaní s nami vlastne má. Na západ od nás teda už možno očakávať oveľa menšiu vôľu posunúť sa na celý rok o ďalšiu hodinu. Hrozí, že sa Európa rozdelí na rôzne časové pásma. So všetkými ťažkosťami a komplikáciami.
Ak by sme odolali nástrahám prírody a vesmíru a trvali na svojom, že chceme mať letný čas celý rok, bez ohľadu na to, ako sa zariadia ostatní, potom by to bola príležitosť začať diskusiu o ďalšej téme. Vlastne by sa mala táto diskusia začať tak či tak: pokiaľ sa naše aktivity počas dňa posunuli na neskôr, do večerných hodín, malo by sa skoncovať so zbytočne včasným vstávaním ako dedičstvom c. a k. monarchie a asketického nespavého Ferencjožku.
Pretože už dnes je častou témou rodičov debata o tom, ako nešťastné deti musia ťahať skoro ráno z postele a vykopať ich do školy. Niektorí dnes hovoria – tak či tak chodíme potme. Keď bude v zime tma ešte o hodinu dlhšie, nič sa nestane. (My zas môžeme namietnuť, že počas krátkych zimných dní je jedno, či slnko zapadá po 16. alebo po 17., vždy je to nepríjemne zavčasu.)
Predsa len väčšina detí chodí do školy medzi 7. a 8. ráno, v prípade nultých hodín už cca na siedmu. Naozaj rannú tmu v zime pocítia.
Skúsme teda vyriešiť dva problémy naraz a zamyslieť sa nad tým, či je v poriadku, že celé generácie vyrastajú nevyspaté. „Sme všeobecne spoločnosť zbavená spánku, ale skupina mladých ľudí vo veku 14 až 24 trpí spánkovou depriváciou ešte viac než ostatné vrstvy. To spôsobuje vážne ohrozenie zdravia, nálady a duševného zdravia,“ tvrdí Paul Kelley z Oxfordskej univerzity. Podľa neho najlepšiu výkonnosť dosahujú deti okolo 11. dopoludnia a pred pol deviatou ráno by sa nemali učiť vôbec.
Naša legislatíva umožňuje školám, aby si vybrali začiatok vyučovania v intervale do 9. hodiny. Priestor aspoň na menšie pozitívne zmeny tu je. Bude však smutné počúvať, ako tí, čo by mali radi večer čo najdlhšie svetlo, budú na druhej strane obhajovať rannú tmu pre deti v podobe skorého vstávania.
Nie vláda a jej predbežné uprednostnenie tzv. zimného času, ale spôsob debaty o tejto téme pôsobí občas tmársky. Ale dáva nám aj šancu pochopiť, v akom časovom režime žijú rôzne štáty na takom rozmanitom kontinente ako je Európa. A akí rozmanití sme aj my ľudia. Určite je cennejšia schopnosť počúvať sa navzájom a diskutovať, než proti sebe spisovať petície.
Pôvodná debata o tom, či si hodinky na jar a na jeseň posúvať alebo nie, sa teraz po výsledkoch hlasovania (alebo skôr prieskumu verejnej mienky) prehupla do prekárania, či si ponechať čas letný, alebo „zimný“, ako ho nesprávne, no zrejme neodvolateľne začali nazývať európski i slovenskí politici. Hrozí, že ak si každá krajina EÚ upraví časové pásmo po svojom, môžu nastať komplikácie ešte väčšieho rozmeru, než tie, ktoré spôsobuje každoročné pridávanie a uberanie jednej hodiny.
Treba znovu pripomenúť – človek, ktorý raz do roka letí do Londýna a potom domov, takisto si musí dvakrát prestaviť čas. A zrejme to neprežíva tak dramaticky ako posúvanie hodiniek doma, v marci a v októbri.
Pokiaľ Európa ostane v otázke času nejednotná, celkom pokojne sa môže stať, že Slovák dochádzajúci denne do Rakúska za prácou alebo do školy (a či naopak, bývajúci v Hainburgu a pracujúci v Bratislave), bude si hodiny posúvať každý pracovný deň, teda viac než dvesto ráz do roka. Naozaj lepšie než dvakrát ročne?
Aj keď to tvrdí Danko...
Diskusia o tom, ktorý čas si ponechať ako ten správny, pripomína krátku perinu, spod ktorej nám vždy kúsok tela vyčnieva. Prikryjeme si krk, no trčia nám spod nej nohy. Prikryjeme si teda nohy, ale fúka nám na chrbát.
Celoročný stredoeurópsky čas – nie, nie je to zimný – „zariadi“, že po 20. večer neuvidíme slnko ani raz. Nikdy. Je to naozaj významná zmena. Navyše v lete, v čase slnovratu, bude slnko vychádzať pred 4. ráno, na východe už okolo pol 4. Pre koho? Načo? Aký majú zmysel tri hodiny ranného spánku, keď sa už cez žalúzie do izby predierajú ostré slnečné lúče?
Celoročný letný čas nám zachová príjemné dlhé letné večery, na ktoré sme zvyknutí. Vďaka nemu máme viac než pol roka slnko aj po 19. hodine. Od konca apríla do polky augusta, teda okolo sto dní v roku dokonca po 20. hodine. Príjemné pre turistiku, pohyb vonku, sedenie v záhradných reštauráciách.
No na druhej strane nám privodí nepríjemnú rannú tmu v zime, keď sú dni krátke. Od polovice novembra do polovice februára, celé tri mesiace, bude slnko vychádzať po 8. ráno, teda deti pôjdu prakticky za tmy do školy.
Na margo bonmotu, že ráno by sme potrebovali zimný čas a večer letný treba dodať – no veď práve tak to máme teraz. Počas krátkych zimných dní máme zimný a počas dlhých letných máme letný. Darmo sa pohŕdavo smejeme, že to tvrdí aj ľudový rétor Danko. Je predsa celkom jedno, či to hovoria Danko alebo Richter. Nejde o politiku, ale o čas.
Európa je veľmi rozmanitá
Možno je diskusia o čase príležitosťou chápať, že iní ľudia v iných krajinách žijú inak. Na sever od nás majú temné zimné dni, keď slnko vyjde len na chvíľu – na severe Švédska alebo na Islande asi na 4 hodiny – a potom zas v lete biele noci, keď sa nedá poriadne spať. (Mimochodom úplná astronomická noc nenastáva v čase letného slnovratu už ani v Česku.)
V oblastiach s takýmito kontrastmi otázka letného času stráca význam. Takisto aj na juhu, napríklad v Španielsku, kde je zasa medzi dĺžkou dňa v lete a zime menší rozdiel než u nás – čosi cez 4 hodiny, u nás cca 8 hodín. Striedanie letného a zimného času je naozaj „ušité“ na mierne zemepisné šírky.
No a teraz k zemepisným dĺžkam, teda k časovým pásmam: západ Európy, Španieli, Francúzi, Holanďania, Nemci, majú bez tak ráno dlhšie tmu, než my a večer zasa dlhšie svetlo. V Bordeaux zapadá slnko na prelome júna a júla až pred 22. večer, v prípade „zimného“ času to bude ešte vždy pred 21. – tak ako počas letného času u nás. V najkratších zimných dňoch tam slnko vychádza okolo pol 9., ako by to bolo u nás pri celoročnom letnom čase. Myslíte si, že by mali Francúzi chuť zaviesť si letný čas celoročne, aby v Bordeaux v zime vychádzalo slnko až o pol 10 doobeda?
Kdeže! Západ Európy je v celkom inej situácii. On už letný čas v porovnaní s nami vlastne má. Na západ od nás teda už možno očakávať oveľa menšiu vôľu posunúť sa na celý rok o ďalšiu hodinu. Hrozí, že sa Európa rozdelí na rôzne časové pásma. So všetkými ťažkosťami a komplikáciami.
Nevyspaté generácie detí
Ak by sme odolali nástrahám prírody a vesmíru a trvali na svojom, že chceme mať letný čas celý rok, bez ohľadu na to, ako sa zariadia ostatní, potom by to bola príležitosť začať diskusiu o ďalšej téme. Vlastne by sa mala táto diskusia začať tak či tak: pokiaľ sa naše aktivity počas dňa posunuli na neskôr, do večerných hodín, malo by sa skoncovať so zbytočne včasným vstávaním ako dedičstvom c. a k. monarchie a asketického nespavého Ferencjožku.
Pretože už dnes je častou témou rodičov debata o tom, ako nešťastné deti musia ťahať skoro ráno z postele a vykopať ich do školy. Niektorí dnes hovoria – tak či tak chodíme potme. Keď bude v zime tma ešte o hodinu dlhšie, nič sa nestane. (My zas môžeme namietnuť, že počas krátkych zimných dní je jedno, či slnko zapadá po 16. alebo po 17., vždy je to nepríjemne zavčasu.)
Predsa len väčšina detí chodí do školy medzi 7. a 8. ráno, v prípade nultých hodín už cca na siedmu. Naozaj rannú tmu v zime pocítia.
Skúsme teda vyriešiť dva problémy naraz a zamyslieť sa nad tým, či je v poriadku, že celé generácie vyrastajú nevyspaté. „Sme všeobecne spoločnosť zbavená spánku, ale skupina mladých ľudí vo veku 14 až 24 trpí spánkovou depriváciou ešte viac než ostatné vrstvy. To spôsobuje vážne ohrozenie zdravia, nálady a duševného zdravia,“ tvrdí Paul Kelley z Oxfordskej univerzity. Podľa neho najlepšiu výkonnosť dosahujú deti okolo 11. dopoludnia a pred pol deviatou ráno by sa nemali učiť vôbec.
Naša legislatíva umožňuje školám, aby si vybrali začiatok vyučovania v intervale do 9. hodiny. Priestor aspoň na menšie pozitívne zmeny tu je. Bude však smutné počúvať, ako tí, čo by mali radi večer čo najdlhšie svetlo, budú na druhej strane obhajovať rannú tmu pre deti v podobe skorého vstávania.
Nie vláda a jej predbežné uprednostnenie tzv. zimného času, ale spôsob debaty o tejto téme pôsobí občas tmársky. Ale dáva nám aj šancu pochopiť, v akom časovom režime žijú rôzne štáty na takom rozmanitom kontinente ako je Európa. A akí rozmanití sme aj my ľudia. Určite je cennejšia schopnosť počúvať sa navzájom a diskutovať, než proti sebe spisovať petície.
| Dátum | východ SELČ | Západ SELČ | východ SEČ | Západ SEČ | dĺžka dňa |
| 1. január | 8:42 | 17:07 | 7:42 | 16:07 | 8:25 |
| 15. február | 8:00 | 18:11 | 7:00 | 17:11 | 10:11 |
| 21. marec | 6:55 | 18:53 | 5:55 | 17:53 | 11:58 |
| 17. apríl | 6:00 | 19:42 | 5:00 | 18:42 | 13:42 |
| 21. jún | 4:50 | 20:55 | 3:50 | 19:55 | 16:05 |
| 27. august | 6:00 | 19:45 | 5:00 | 18:45 | 13:45 |
| 9. október | 7:00 | 18:17 | 6:00 | 17:17 | 11:17 |
| 18. november | 8:00 | 17:11 | 7:00 | 16:11 | 9:11 |
| 22. december | 8:39 | 17:00 | 7:39 | 16:00 | 8:21 |
