Profesor Karol Plicka bol zberateľ folklóru a fotograf, choreograf i zbormajster, hudobný vedec aj spisovateľ, muzikant i filmár.
Autor TASR
Bratislava 11. mája (TASR) - Monografiu Karol Plicka od autora Mariána Pauera uviedli do života v utorok (10. 5.) v bratislavskom Kine Lumiére. Veľkolepá publikácia venovaná českej a slovenskej legende sveta filmu, fotografie, etnografie, folklóru, hudby a literatúry ponúka široký výber z umelcovej fotografickej tvorby a obsiahlu textovú časť s ukážkami dosiaľ nezverejnených materiálov.
"Keby som sa mal rozhodnúť medzi krásou a pravdou, zvolil by som krásu, lebo pravda môže byť v kráse obsiahnutá, ale pravda samotná nemusí byť krásna," parafrázoval Marián Pauer slová, ktoré napísal Anatole France a ktoré boli Plickovým krédom. V príhovore ďalej pripomenul, že majstra deviatich remesiel poznal osobne. "Päť rokov som k nemu chodieval do Prahy na Slunnú ulicu, vždy som mu hovoril slnečný človek zo Slunnej ulice," doplnil publicista a teoretik fotografie, ktorý za knihu Fotograf Beatles (Slovart, 2000) o živote a tvorbe Deža Hoffmanna získal Cenu Egona Erwina Kischa.
Pauer viedol s profesorom Plickom rozhovory o fotografii i folklóre. "Zapísal vyše 40.000 ľudových piesní. Vždy hovoril, že ľudia, s ktorými sa kontaktoval pri zbere ľudových piesní, nežili roky, ale žili život," uviedol autor monografie venovanej bádateľovi, ktorý zapisoval texty aj melódiu slovenských a českých ľudoviek, zbieral rozprávky, detské hry, porekadlá, obrázky, fotografoval našich predkov, kroje, ľudovú architektúru, prírodu a iné poklady ľudovej kultúry. S menom Karola Plicku sa spája tiež vznik filmového a fotografického školstva v Bratislave i Prahe.
"Keď sa do niečoho pustil, vždy to dokončil, a dokončil to profesionálne na najväčšej možnej úrovni. To sa mi nesmierne na ňom páčilo," povedal o Plickovi pre TASR autor publikácie, ktorá obsahuje vyše 200 fotografií. Obrazový tok predeľujú textové príbehy. "Vždy mi hovoril, že kniha musí mať dušu a musí mať príbeh, to som sa snažil rešpektovať. Písal som to tak, aby to mohli čítať aj bežní čitatelia, aby tomu rozumeli," dodal Pauer ku knihe, ktorú prináša na trh vydavateľstvo Slovart. Vznikala rok a pol technicky mimoriadne náročným procesom vysoko kvalitného skenovania originálnych snímok. Jej súčasťou je viacero dosiaľ nezverejnených materiálov, medzi nimi sú svadobná fotografia a oznámenie, celoročný lístok na železnicu, lístok do kina, ale aj rodný list z Viedne na meno Plitzka Karl Franz.
Na slávnostnej prezentácii sa zúčastnil i jeden z dvoch synov Karola Plicku Ivan, ktorý pripomenul, že budúci rok 6. mája uplynie 30 rokov od smrti jeho otca. "Je to pomerne dlhá doba, v modernej dobe plnej všelijakých turbulencií sa zmenil svet vo všetkých smeroch, v myslení ľudí, kultúre, technike," konštatoval s tým, že odkaz jeho otca, etnografa, fotografa a filmára je večný. "Svojou prácou tu stále je, dokonca si trúfam povedať, že s pribúdajúcimi rokmi tá hodnota bude stále väčšia a väčšia a že sa k tomu odkazu budú vracať odborníci a budú z toho mať radosť i ľudia."
Karol Plicka sa podpísal aj pod film Zem spieva (1933), zakladateľské dielo slovenskej kinematografie, ktorého rekonštrukciu pripravuje Slovenský filmový ústav (SFÚ). "Sú dve verzie, pán profesor autorizoval tú, ktorá sa začína zábermi Pražského hradu. Kooperujeme s americkým archívom a Národným filmovým archívom Praha," povedal riaditeľ SFÚ Peter Dubecký. "Dostávame sa k tomu, aby sme porovnali všetky jestvujúce kópie, ktoré na svete sú, a pokúsime sa zrekonštruovať, reštaurovať a zdigitalizovať vrcholné dielo prvej polovice 20. storočia," dodal s tým, že zdigitalizovaná Zem spieva by sa mohla objaviť na filmovom plátne o rok v obnovenej premiére.
Profesor Karol Plicka (1894 - 1987) bol zberateľ folklóru a fotograf, choreograf i zbormajster, hudobný vedec aj spisovateľ, muzikant i filmár. Zostalo po ňom dielo, aké nemá obdobu: 40.000 notových záznamov ľudových piesní, tisícky negatívov, štyri celovečerné a niekoľko krátkych filmov, desiatky obrazových publikácií, záznamy rozprávok, muzikologické štúdie, pedagogická aj osvetová činnosť.
"Keby som sa mal rozhodnúť medzi krásou a pravdou, zvolil by som krásu, lebo pravda môže byť v kráse obsiahnutá, ale pravda samotná nemusí byť krásna," parafrázoval Marián Pauer slová, ktoré napísal Anatole France a ktoré boli Plickovým krédom. V príhovore ďalej pripomenul, že majstra deviatich remesiel poznal osobne. "Päť rokov som k nemu chodieval do Prahy na Slunnú ulicu, vždy som mu hovoril slnečný človek zo Slunnej ulice," doplnil publicista a teoretik fotografie, ktorý za knihu Fotograf Beatles (Slovart, 2000) o živote a tvorbe Deža Hoffmanna získal Cenu Egona Erwina Kischa.
Pauer viedol s profesorom Plickom rozhovory o fotografii i folklóre. "Zapísal vyše 40.000 ľudových piesní. Vždy hovoril, že ľudia, s ktorými sa kontaktoval pri zbere ľudových piesní, nežili roky, ale žili život," uviedol autor monografie venovanej bádateľovi, ktorý zapisoval texty aj melódiu slovenských a českých ľudoviek, zbieral rozprávky, detské hry, porekadlá, obrázky, fotografoval našich predkov, kroje, ľudovú architektúru, prírodu a iné poklady ľudovej kultúry. S menom Karola Plicku sa spája tiež vznik filmového a fotografického školstva v Bratislave i Prahe.
"Keď sa do niečoho pustil, vždy to dokončil, a dokončil to profesionálne na najväčšej možnej úrovni. To sa mi nesmierne na ňom páčilo," povedal o Plickovi pre TASR autor publikácie, ktorá obsahuje vyše 200 fotografií. Obrazový tok predeľujú textové príbehy. "Vždy mi hovoril, že kniha musí mať dušu a musí mať príbeh, to som sa snažil rešpektovať. Písal som to tak, aby to mohli čítať aj bežní čitatelia, aby tomu rozumeli," dodal Pauer ku knihe, ktorú prináša na trh vydavateľstvo Slovart. Vznikala rok a pol technicky mimoriadne náročným procesom vysoko kvalitného skenovania originálnych snímok. Jej súčasťou je viacero dosiaľ nezverejnených materiálov, medzi nimi sú svadobná fotografia a oznámenie, celoročný lístok na železnicu, lístok do kina, ale aj rodný list z Viedne na meno Plitzka Karl Franz.
Na slávnostnej prezentácii sa zúčastnil i jeden z dvoch synov Karola Plicku Ivan, ktorý pripomenul, že budúci rok 6. mája uplynie 30 rokov od smrti jeho otca. "Je to pomerne dlhá doba, v modernej dobe plnej všelijakých turbulencií sa zmenil svet vo všetkých smeroch, v myslení ľudí, kultúre, technike," konštatoval s tým, že odkaz jeho otca, etnografa, fotografa a filmára je večný. "Svojou prácou tu stále je, dokonca si trúfam povedať, že s pribúdajúcimi rokmi tá hodnota bude stále väčšia a väčšia a že sa k tomu odkazu budú vracať odborníci a budú z toho mať radosť i ľudia."
Karol Plicka sa podpísal aj pod film Zem spieva (1933), zakladateľské dielo slovenskej kinematografie, ktorého rekonštrukciu pripravuje Slovenský filmový ústav (SFÚ). "Sú dve verzie, pán profesor autorizoval tú, ktorá sa začína zábermi Pražského hradu. Kooperujeme s americkým archívom a Národným filmovým archívom Praha," povedal riaditeľ SFÚ Peter Dubecký. "Dostávame sa k tomu, aby sme porovnali všetky jestvujúce kópie, ktoré na svete sú, a pokúsime sa zrekonštruovať, reštaurovať a zdigitalizovať vrcholné dielo prvej polovice 20. storočia," dodal s tým, že zdigitalizovaná Zem spieva by sa mohla objaviť na filmovom plátne o rok v obnovenej premiére.
Profesor Karol Plicka (1894 - 1987) bol zberateľ folklóru a fotograf, choreograf i zbormajster, hudobný vedec aj spisovateľ, muzikant i filmár. Zostalo po ňom dielo, aké nemá obdobu: 40.000 notových záznamov ľudových piesní, tisícky negatívov, štyri celovečerné a niekoľko krátkych filmov, desiatky obrazových publikácií, záznamy rozprávok, muzikologické štúdie, pedagogická aj osvetová činnosť.