Sťažovateľ, ktorý bol vo veku 14 rokov zadržaný v auguste 2020, tvrdil, že jeho väzba nebola odôvodnená a trvala neprimerane dlho.
Autor TASR
Bratislava 20. decembra (TASR) - Väzba sťažovateľa, ktorá trvala dva mesiace a 17 dní, nebola krajné opatrenie, ako to vyžaduje medzinárodné právo a nepreskúmala sa možnosť alternatívnych opatrení, ako napríklad jeho návrat do reedukačného centra. Konštatoval to Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v rozsudku z 19. decembra v prípade M. B. proti Slovenskej republike, ktorý sa týkal neodôvodnenej a neprimeranej dĺžky väzby mladistvého. TASR o tom informovala Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
"Súd tiež kritizoval nedostatočnú rýchlosť súdneho preskúmania väzby, ktorá trvala jeden mesiac a 12 dní. Podľa ESĽP došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa článku 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv," priblížili z MS.
Súd priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2100 eur a náhradu trov konania vo výške 1125 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v deň vyhlásenia.
Sťažovateľ, ktorý bol vo veku 14 rokov zadržaný v auguste 2020, tvrdil, že jeho väzba nebola odôvodnená a trvala neprimerane dlho.
"Súd tiež kritizoval nedostatočnú rýchlosť súdneho preskúmania väzby, ktorá trvala jeden mesiac a 12 dní. Podľa ESĽP došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa článku 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv," priblížili z MS.
Súd priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2100 eur a náhradu trov konania vo výške 1125 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v deň vyhlásenia.
Sťažovateľ, ktorý bol vo veku 14 rokov zadržaný v auguste 2020, tvrdil, že jeho väzba nebola odôvodnená a trvala neprimerane dlho.