Európska únia nie je kontinentálna ríša, ale krehký demokratický mechanizmus, ktorý môžu radikálni demagógovia a populisti zničiť, povedal v TABLET.TV europoslanec Mosta-Híd József Nagy.
Autor Teraz.sk
Bratislava 25. apríla (Teraz.sk) – Ak chceme pre našich ľudí, ale aj nasledujúce generácie presadiť ekologické riešenia, menej škodlivín v emisiách, menej jednorazových plastov alebo kvalitnú pitnú vodu, potrebujeme sa podľa europoslanca Józsefa Nagya (Most-Híd) oprieť o Európsku úniu (EÚ). „Úniu považujem za najväčšieho garanta, dostatočne vzdialeného od záujmov miestnych lobistov a priemyslu, aby sa pre ľudí presadili dobré veci. Na tých malých smetiskách sa presadzujú ťažko. Vidíme, ako často sa stretávame s odporom lokálneho priemyslu nielen na Slovensku, ale kdekoľvek v Európe, keď EÚ prijme nejaké prísnejšie pravidlá,“ povedal v diskusii na TABLET.TV 23. apríla Nagy.
Dodal, že to sa týka aj používania rôznych chemikálií v poľnohospodárstve, genetických manipulácií a odpadu. Nagy v minulosti pôsobil na poste slovenského ministra životného prostredia a ekologickej problematike venuje aj v europarlamente. „Pre mňa je srdcovou záležitosťou ochrana životného prostredia a prírody,“ povedal.
Aktuálne sa podľa Nagya Európska únia napríklad snaží výrazne znížiť produkciu jednorazových plastov. „Pred viac ako rokom Čína úplne zastavila dovoz druhotnej suroviny z plastov. S tým, čo sme na 90 percent vyviezli do Číny, zrazu nemáme trh. Nie je ekonomicky efektívne u nás to spracovávať, tak sa EÚ rozhodla tvrdo zakročiť a čo najviac znížiť tvorbu toho odpadu,“ povedal s tým, že v línii tejto filozofie sa Slovensko dostalo pomerne ďaleko.
„Zakážme jednorazové veci, ktoré sa dajú nahradiť trvalými riešeniami, či už sú to plastové tašky, slamky, plastové taniere a podobne. Ja som za to, aby sme prísne kontrolovali a postupne vyraďovali produkty, ktoré nie sú kvalitné, majú krátku životnosť a nie sú opraviteľné,“ povedal Nagy.
Únia podľa neho môže veľa spraviť aj v agende ochrany pitnej vody, ktorá, paradoxne, tiež súvisí s otázkou odpadu z plastov. Čím kvalitnejšia voda totiž tečie z kohútikov, tým menej sú ľudia nútení nakupovať vodu balenú v plastových fľašiach. „Voda z vodovodu má byť rovnako kvalitná v Bratislave, Budapešti a Bruseli, aby ľudia nekupovali vodu v umelohmotných fľašiach. Je nepredstaviteľné, akým spôsobom narastá množstvo fliaš od pitnej vody, ktorú by sme mohli piť z vodovodu. Chceme presadiť aj to, aby boli vo všetkých verejných inštitúciách, či sú to školy, úrady, nákupné strediská, verejné priestranstvá, vlakové stanice, letiská, boli povinne zriadené zadarmo pitné fontánky. Tieto veci sa často nedajú urobiť lokálne, musí to byť jednotne riešené,“ povedal Nagy.
Za ekologické riešenie by považoval aj podporu EÚ pri obnovovaní zavlažovacích poľnohospodárskych systémov. V minulosti podľa neho boli na Slovensku vybudované, časom sa však rozpadli a ich zvyšky sa rozkradli. Postaviť ich dnes znovu je však pre poľnohospodárov veľmi nákladné. „Chceme, aby EÚ otvorila program na podporu a prevádzkovanie pôdohospodárskych závlah. Niekedy to u nás fungovalo, dnes je to všetko zničené a rozkradnuté a poľnohospodári na to nemajú. Takto voda neodtečie dole Dunajom a dostane sa späť do pôdy,“ vysvetlil Nagy.
Dodal, že v priebehu svojho doterajšieho mandátu neraz kritizoval, alebo dokonca hlasoval proti riešeniam, ktoré navrhovali kolegovia z jeho vlastnej frakcie, Európskej ľudovej strany. Napríklad vtedy, keď chceli vychovávať voličov v krajinách východnej Európy hrozbami zníženia eurofondov. „Eurodotácie sú aj naše peniaze. Je pravda, že dostávame dvojnásobok toho, čo zaplatíme, ale aj tak sú to naše peniaze. Nemôže sa zastaviť dotácia pre poľnohospodára, prestavba školy alebo diaľnice preto, lebo možno v Bruseli majú iný názor na nejakú výmenu ľudí alebo preto, že prezident Kiska (v minulosti, pozn. TASR) dva a pol roka nevymenoval ústavných sudcov. Vláda to v tom čase nemohla nijako ovplyvniť,“ poznamenal.
Hoci EÚ podľa neho nie je dokonalá, má problémy s byrokraciou či kontrolou svojich inštitúcií, prináša podľa neho pre členské štáty obrovskú pridanú hodnotu, za ktorú sa oplatí bojovať. „My sme za Európsku úniu. Podľa mňa je to najlepšia vec, ktorá sa pre Slovensko pred 15 rokmi mohla stať. Nesmieme to nechať rozbiť alebo zneistiť ľudí, či to má zmysel,“ povedal Nagy.
„Často sa pýtajú načo nám je únia. Keby sme chceli medzi 28 štátmi dohodnúť len colnú úniu, spoločný systém na využívanie diaľnic, na občianske preukazy, pasy a víza... Také veci, ktoré nám zjednodušujú život, aj obchod. Keby ste to mali bilaterálne dohadovať, trvalo by to desiatky rokov,“ upozornil Nagy.
„Možno sa zdá, že EÚ rozhoduje pomaly, ale dynamika je omnoho väčšia, ako by to bolo v prípade dynamiky bilaterálnych vzťahov. Veď aké problémy majú teraz Briti s Írmi? Vymoženosti, ktoré sa dnes zdajú prirodzené, sa nezachovajú,“ pripomenul komplikácie okolo brexitu.
Výhody členstva v EÚ podľa neho mnohým Britom po rokoch už pripadali také samozrejmé, že ich ani nevnímali a sústreďovali sa skôr na únijné problémy. Dnes, keď by mali z Európskej únie vystúpiť, zrazu zisťujú o čo všetko môžu prísť. Aj preto je podľa Nagya dobré, že EÚ umožnila Veľkej Británii odklad s podmienkou zorganizovania eurovolieb. Tie podľa neho ukážu, či sú britskí voliči definitívne rozhodnutí pre odchod, alebo ešte má zmysel uvažovať o exite z brexitu.
„Každému je jasné, že keď z EÚ vystúpi taká veľká krajina, ako je Veľká Británia, úplne to zmení celú architektúru a možnú budúcnosť Únie. Samozrejme, že máme záujem, aby nevystúpili,“ povedal. „Takto sme im mohli podať pomocnú ruku. Musia spraviť eurovoľby, kvôli nám, a tieto voľbu budú určitým predreferendom, či ľudia chcú vystúpiť alebo nie. Ak zvíťazia probrexitové strany, v zásade druhé referendum ani nemá zmysel a ak aj bude, tak vystúpia. Ale verím, že nevyhrajú probrexitové, ale proeurópske strany, lebo ľudia si to už uvedomili. Z tohto dôvodu by sme mohli zabudnúť na brexit, prípadne spravia nové referendum a Európa ostane ako celok,“ dúfa Nagy.
Jeho vlastná strana sa chce orientovať na europolitiku, ktorej cieľom nebudú len jazykovo vzdelaní ľudia s ambíciou presadiť sa v zahraničí. „Hlavný odkaz našej politiky je, že chceme lepšiu Európu nielen pre tých ľudí, ktorí ovládajú množstvo cudzích jazykov, pracujú v zahraničí a veľa cestujú, ale aj pre tých, ktorí chcú žiť doma. EÚ je naozaj veľmi solidárna. Bez nej by zrejme len veľmi málo investícií išlo do zaostalých regiónov. Únia nechce len „odcucať“ ľudský materiál, ale vytvárať podmienky aj preto, aby ľudia mohli ostať doma a tvoriť hodnoty tam. A pritom si môžu zachovať svoju identitu,“ povedal Nagy.
V tomto zmysle Most-Híd postavil aj kandidátnu listinu, na ktorej je jednotkou práve on. „Naša kandidátka je pestrá, ako je pestrá aj Európska únia. Aj z hľadiska odbornosti sa nám podarilo získať ľudí reprezentujúcich tie európske politiky, ktoré sú podľa nášho názoru pre Slovensko najdôležitejšie,“ tvrdí. Okrem dvoch štátnych tajomníkov môžeme na kandidátnej listine nájsť napríklad aj hudobníka Richarda "Ricco" Šarköziho.
„Pán Norbert Kurilla, ktorý je štátnym tajomníkom na životnom prostredí, predtým desať rokov robil v Bruseli, pozná dobre podmienky, ako funguje Európska únia. Pán Gábor Csicsai, ktorý je štátnym tajomníkom na pôdohospodárstve, prevažne zastupuje Slovensko pri rokovaniach na Európskej rade, presadzuje najmä podporu malých a stredných podnikateľov a farmárov,“ vysvetľuje Nagy.
Pri očakávanej nízkej volebnej účasti je pre každú kandidujúcu stranu kľúčová mobilizácia voličov a konečný výsledok menej záleží od preferencií do parlamentných volieb. Napríklad KDH zvládlo v roku 2014 mobilizáciu veľmi dobre a výsledkom bol druhý najlepší eurovolebný výsledok, pritom v nasledujúcich parlamentných voľbách vypadlo z Národnej rady SR.
„Je to naozaj otázka mobilizácie voličov, ale aj programu. Oslovujeme voličov, ktorí sú ZA európsku úniu. Samozrejme, je to vždy o trochu ťažšie, ako byť PROTI niečomu,“ poznamenal Nagy.
„Možno to dosiahneme pozitívnou komunikáciou, ale aj poukazovaním na to, že kotlebovci alebo euroskeptici, ktorí sa potom pridajú do frakcie ich krvnej skupiny, kde sú už potom oveľa radikálnejšie strany, to môžu rozbiť. Európska únia nie je žiadna ríša, ktorá obsadila Európu a diktuje, je to krehký demokratický mechanizmus. A aj ľudia sa dajú veľmi ľahko presvedčiť, že je to zlé,“ upozornil Nagy.
Euroskeptické strany podľa neho nemusia mať v úmysle priamo rozbiť EÚ, ale keďže sa v kampani zaviažu k rušeniu či okliešťovaniu európskych inštitúcií, po voľbách to už budú musieť robiť podobne, ako sú dnes britskí politici povinní realizovať výsledok referenda o brexite. „Veľmi ťažko sa z toho politickým stranám potom cúva,“ upozornil Nagy, že kampaňovitý prístup k európskej politike nemá racionálne jadro a v konečnom dôsledku ju môže nenávratne poškodiť.
Dodal, že to sa týka aj používania rôznych chemikálií v poľnohospodárstve, genetických manipulácií a odpadu. Nagy v minulosti pôsobil na poste slovenského ministra životného prostredia a ekologickej problematike venuje aj v europarlamente. „Pre mňa je srdcovou záležitosťou ochrana životného prostredia a prírody,“ povedal.
Aktuálne sa podľa Nagya Európska únia napríklad snaží výrazne znížiť produkciu jednorazových plastov. „Pred viac ako rokom Čína úplne zastavila dovoz druhotnej suroviny z plastov. S tým, čo sme na 90 percent vyviezli do Číny, zrazu nemáme trh. Nie je ekonomicky efektívne u nás to spracovávať, tak sa EÚ rozhodla tvrdo zakročiť a čo najviac znížiť tvorbu toho odpadu,“ povedal s tým, že v línii tejto filozofie sa Slovensko dostalo pomerne ďaleko.
„Zakážme jednorazové veci, ktoré sa dajú nahradiť trvalými riešeniami, či už sú to plastové tašky, slamky, plastové taniere a podobne. Ja som za to, aby sme prísne kontrolovali a postupne vyraďovali produkty, ktoré nie sú kvalitné, majú krátku životnosť a nie sú opraviteľné,“ povedal Nagy.
Únia podľa neho môže veľa spraviť aj v agende ochrany pitnej vody, ktorá, paradoxne, tiež súvisí s otázkou odpadu z plastov. Čím kvalitnejšia voda totiž tečie z kohútikov, tým menej sú ľudia nútení nakupovať vodu balenú v plastových fľašiach. „Voda z vodovodu má byť rovnako kvalitná v Bratislave, Budapešti a Bruseli, aby ľudia nekupovali vodu v umelohmotných fľašiach. Je nepredstaviteľné, akým spôsobom narastá množstvo fliaš od pitnej vody, ktorú by sme mohli piť z vodovodu. Chceme presadiť aj to, aby boli vo všetkých verejných inštitúciách, či sú to školy, úrady, nákupné strediská, verejné priestranstvá, vlakové stanice, letiská, boli povinne zriadené zadarmo pitné fontánky. Tieto veci sa často nedajú urobiť lokálne, musí to byť jednotne riešené,“ povedal Nagy.
Za ekologické riešenie by považoval aj podporu EÚ pri obnovovaní zavlažovacích poľnohospodárskych systémov. V minulosti podľa neho boli na Slovensku vybudované, časom sa však rozpadli a ich zvyšky sa rozkradli. Postaviť ich dnes znovu je však pre poľnohospodárov veľmi nákladné. „Chceme, aby EÚ otvorila program na podporu a prevádzkovanie pôdohospodárskych závlah. Niekedy to u nás fungovalo, dnes je to všetko zničené a rozkradnuté a poľnohospodári na to nemajú. Takto voda neodtečie dole Dunajom a dostane sa späť do pôdy,“ vysvetlil Nagy.
Dodal, že v priebehu svojho doterajšieho mandátu neraz kritizoval, alebo dokonca hlasoval proti riešeniam, ktoré navrhovali kolegovia z jeho vlastnej frakcie, Európskej ľudovej strany. Napríklad vtedy, keď chceli vychovávať voličov v krajinách východnej Európy hrozbami zníženia eurofondov. „Eurodotácie sú aj naše peniaze. Je pravda, že dostávame dvojnásobok toho, čo zaplatíme, ale aj tak sú to naše peniaze. Nemôže sa zastaviť dotácia pre poľnohospodára, prestavba školy alebo diaľnice preto, lebo možno v Bruseli majú iný názor na nejakú výmenu ľudí alebo preto, že prezident Kiska (v minulosti, pozn. TASR) dva a pol roka nevymenoval ústavných sudcov. Vláda to v tom čase nemohla nijako ovplyvniť,“ poznamenal.
Hoci EÚ podľa neho nie je dokonalá, má problémy s byrokraciou či kontrolou svojich inštitúcií, prináša podľa neho pre členské štáty obrovskú pridanú hodnotu, za ktorú sa oplatí bojovať. „My sme za Európsku úniu. Podľa mňa je to najlepšia vec, ktorá sa pre Slovensko pred 15 rokmi mohla stať. Nesmieme to nechať rozbiť alebo zneistiť ľudí, či to má zmysel,“ povedal Nagy.
Zmysel Európskej únie
„Často sa pýtajú načo nám je únia. Keby sme chceli medzi 28 štátmi dohodnúť len colnú úniu, spoločný systém na využívanie diaľnic, na občianske preukazy, pasy a víza... Také veci, ktoré nám zjednodušujú život, aj obchod. Keby ste to mali bilaterálne dohadovať, trvalo by to desiatky rokov,“ upozornil Nagy.
„Možno sa zdá, že EÚ rozhoduje pomaly, ale dynamika je omnoho väčšia, ako by to bolo v prípade dynamiky bilaterálnych vzťahov. Veď aké problémy majú teraz Briti s Írmi? Vymoženosti, ktoré sa dnes zdajú prirodzené, sa nezachovajú,“ pripomenul komplikácie okolo brexitu.
Výhody členstva v EÚ podľa neho mnohým Britom po rokoch už pripadali také samozrejmé, že ich ani nevnímali a sústreďovali sa skôr na únijné problémy. Dnes, keď by mali z Európskej únie vystúpiť, zrazu zisťujú o čo všetko môžu prísť. Aj preto je podľa Nagya dobré, že EÚ umožnila Veľkej Británii odklad s podmienkou zorganizovania eurovolieb. Tie podľa neho ukážu, či sú britskí voliči definitívne rozhodnutí pre odchod, alebo ešte má zmysel uvažovať o exite z brexitu.
„Každému je jasné, že keď z EÚ vystúpi taká veľká krajina, ako je Veľká Británia, úplne to zmení celú architektúru a možnú budúcnosť Únie. Samozrejme, že máme záujem, aby nevystúpili,“ povedal. „Takto sme im mohli podať pomocnú ruku. Musia spraviť eurovoľby, kvôli nám, a tieto voľbu budú určitým predreferendom, či ľudia chcú vystúpiť alebo nie. Ak zvíťazia probrexitové strany, v zásade druhé referendum ani nemá zmysel a ak aj bude, tak vystúpia. Ale verím, že nevyhrajú probrexitové, ale proeurópske strany, lebo ľudia si to už uvedomili. Z tohto dôvodu by sme mohli zabudnúť na brexit, prípadne spravia nové referendum a Európa ostane ako celok,“ dúfa Nagy.
Európska politika Mosta-Híd
Jeho vlastná strana sa chce orientovať na europolitiku, ktorej cieľom nebudú len jazykovo vzdelaní ľudia s ambíciou presadiť sa v zahraničí. „Hlavný odkaz našej politiky je, že chceme lepšiu Európu nielen pre tých ľudí, ktorí ovládajú množstvo cudzích jazykov, pracujú v zahraničí a veľa cestujú, ale aj pre tých, ktorí chcú žiť doma. EÚ je naozaj veľmi solidárna. Bez nej by zrejme len veľmi málo investícií išlo do zaostalých regiónov. Únia nechce len „odcucať“ ľudský materiál, ale vytvárať podmienky aj preto, aby ľudia mohli ostať doma a tvoriť hodnoty tam. A pritom si môžu zachovať svoju identitu,“ povedal Nagy.
V tomto zmysle Most-Híd postavil aj kandidátnu listinu, na ktorej je jednotkou práve on. „Naša kandidátka je pestrá, ako je pestrá aj Európska únia. Aj z hľadiska odbornosti sa nám podarilo získať ľudí reprezentujúcich tie európske politiky, ktoré sú podľa nášho názoru pre Slovensko najdôležitejšie,“ tvrdí. Okrem dvoch štátnych tajomníkov môžeme na kandidátnej listine nájsť napríklad aj hudobníka Richarda "Ricco" Šarköziho.
„Pán Norbert Kurilla, ktorý je štátnym tajomníkom na životnom prostredí, predtým desať rokov robil v Bruseli, pozná dobre podmienky, ako funguje Európska únia. Pán Gábor Csicsai, ktorý je štátnym tajomníkom na pôdohospodárstve, prevažne zastupuje Slovensko pri rokovaniach na Európskej rade, presadzuje najmä podporu malých a stredných podnikateľov a farmárov,“ vysvetľuje Nagy.
Mobilizácia
Pri očakávanej nízkej volebnej účasti je pre každú kandidujúcu stranu kľúčová mobilizácia voličov a konečný výsledok menej záleží od preferencií do parlamentných volieb. Napríklad KDH zvládlo v roku 2014 mobilizáciu veľmi dobre a výsledkom bol druhý najlepší eurovolebný výsledok, pritom v nasledujúcich parlamentných voľbách vypadlo z Národnej rady SR.
„Je to naozaj otázka mobilizácie voličov, ale aj programu. Oslovujeme voličov, ktorí sú ZA európsku úniu. Samozrejme, je to vždy o trochu ťažšie, ako byť PROTI niečomu,“ poznamenal Nagy.
„Možno to dosiahneme pozitívnou komunikáciou, ale aj poukazovaním na to, že kotlebovci alebo euroskeptici, ktorí sa potom pridajú do frakcie ich krvnej skupiny, kde sú už potom oveľa radikálnejšie strany, to môžu rozbiť. Európska únia nie je žiadna ríša, ktorá obsadila Európu a diktuje, je to krehký demokratický mechanizmus. A aj ľudia sa dajú veľmi ľahko presvedčiť, že je to zlé,“ upozornil Nagy.
Euroskeptické strany podľa neho nemusia mať v úmysle priamo rozbiť EÚ, ale keďže sa v kampani zaviažu k rušeniu či okliešťovaniu európskych inštitúcií, po voľbách to už budú musieť robiť podobne, ako sú dnes britskí politici povinní realizovať výsledok referenda o brexite. „Veľmi ťažko sa z toho politickým stranám potom cúva,“ upozornil Nagy, že kampaňovitý prístup k európskej politike nemá racionálne jadro a v konečnom dôsledku ju môže nenávratne poškodiť.