Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Desiatku najčastejších porušení etiky uzatvárajú vyhýbanie sa zodpovednosti za reklamácie a chyby.
Autor TASR
Bratislava 20. júna (TASR) – Najčastejším spôsobom porušovaní etiky v podnikaní je na Slovensku neplatenie záväzkov. Vyplýva to z výsledkov výskumu vedcov z Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave, podľa ktorých sa stretlo s týmto javom celkovo 72 % zo vzorky 1295 podnikateľov. Zneužívanie postavenia veľkých firiem voči malým zaregistrovalo 69 % opýtaných podnikateľov a 65 % sa stretlo s neplnením zmlúv. Najrozšírenejším etickým mechanizmom slovenských firiem sa stalo overovanie spoľahlivosti obchodného partnera, zhodnotila vedúca výskumného tímu Anna Remišová.
Medzi najrozšírenejšie spôsoby porušení etiky v podnikaní sa podľa výsledkov výskumu dostali aj kartelové dohody, rodinkárstvo v podnikateľskom prostredí, nekalé praktiky pri verejnom obstarávaní či zavádzanie a klamlivá reklama. Desiatku najčastejších porušení etiky uzatvárajú vyhýbanie sa zodpovednosti za reklamácie a chyby, predaj nekvalitných výrobkov alebo služieb a zneužívanie kontaktov na politikov a úradníkov vo vlastnom záujme.
Vedci tiež skúmali, ako firmy zabezpečujú dodržiavanie etických princípov. "V celosvetovom meradle je najrozšírenejším prvkom rozvoja etiky v organizácii etický kódex," uviedla Remišová. Na Slovensku sa však umiestnil až na druhom mieste, keď ho má zavedených 33 % oslovených podnikov, zatiaľ čo overovanie spoľahlivosti obchodného partnera praktizuje 35 % firiem. "Tento výsledok nie je prekvapujúci, pretože pokiaľ je v našej krajine rozšírené neplatičstvo a porušovanie dohôd, tak je pochopiteľné, že podnikateľské subjekty voči sebe pociťujú navzájom pomerne vysokú mieru nedôvery, preto tretina firiem si overuje svojich obchodných partnerov," skonštatovala Remišová.
Na ďalších miestach sa s veľkým odstupom umiestnili etické mechanizmy, ktoré sú spojené s reakciou podniku na dodržiavanie etického kódexu, ako napríklad jasné postupy pri riešení a objasňovaní neetického konania či interné linky na nahlasovanie neetických a nezákonných praktík. K najzávažnejším zisteniam patrí podľa Remišovej fakt, že len 13 % oslovených firiem má zavedené etické vzdelávanie. Podľa vedcov to znamená, že firmy na Slovensku výrazne nedoceňujú etické vzdelávanie zamestnancov a manažérov a neprijímajú svoju zodpovednosť za kultiváciu etického myslenia a správania na pracoviskách.
Výskumný tím pri analýze odpovedí odhalil, že čím je firma väčšia, tým je väčší predpoklad, že aplikuje daný etický mechanizmus. Jednou z možností, ako pomôcť firmám s aplikáciou etiky, je začleniť malé a stredné podniky do profesijných asociácií. Výsledky výskumu totiž ukázali, že všetky malé a stredné podniky, ktoré boli členmi nejakej profesijnej asociácie, rozvíjali etiku vo firmách aktívnejšie.
Medzi najrozšírenejšie spôsoby porušení etiky v podnikaní sa podľa výsledkov výskumu dostali aj kartelové dohody, rodinkárstvo v podnikateľskom prostredí, nekalé praktiky pri verejnom obstarávaní či zavádzanie a klamlivá reklama. Desiatku najčastejších porušení etiky uzatvárajú vyhýbanie sa zodpovednosti za reklamácie a chyby, predaj nekvalitných výrobkov alebo služieb a zneužívanie kontaktov na politikov a úradníkov vo vlastnom záujme.
Vedci tiež skúmali, ako firmy zabezpečujú dodržiavanie etických princípov. "V celosvetovom meradle je najrozšírenejším prvkom rozvoja etiky v organizácii etický kódex," uviedla Remišová. Na Slovensku sa však umiestnil až na druhom mieste, keď ho má zavedených 33 % oslovených podnikov, zatiaľ čo overovanie spoľahlivosti obchodného partnera praktizuje 35 % firiem. "Tento výsledok nie je prekvapujúci, pretože pokiaľ je v našej krajine rozšírené neplatičstvo a porušovanie dohôd, tak je pochopiteľné, že podnikateľské subjekty voči sebe pociťujú navzájom pomerne vysokú mieru nedôvery, preto tretina firiem si overuje svojich obchodných partnerov," skonštatovala Remišová.
Na ďalších miestach sa s veľkým odstupom umiestnili etické mechanizmy, ktoré sú spojené s reakciou podniku na dodržiavanie etického kódexu, ako napríklad jasné postupy pri riešení a objasňovaní neetického konania či interné linky na nahlasovanie neetických a nezákonných praktík. K najzávažnejším zisteniam patrí podľa Remišovej fakt, že len 13 % oslovených firiem má zavedené etické vzdelávanie. Podľa vedcov to znamená, že firmy na Slovensku výrazne nedoceňujú etické vzdelávanie zamestnancov a manažérov a neprijímajú svoju zodpovednosť za kultiváciu etického myslenia a správania na pracoviskách.
Výskumný tím pri analýze odpovedí odhalil, že čím je firma väčšia, tým je väčší predpoklad, že aplikuje daný etický mechanizmus. Jednou z možností, ako pomôcť firmám s aplikáciou etiky, je začleniť malé a stredné podniky do profesijných asociácií. Výsledky výskumu totiž ukázali, že všetky malé a stredné podniky, ktoré boli členmi nejakej profesijnej asociácie, rozvíjali etiku vo firmách aktívnejšie.
