Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V tejto súvislosti Slovenské národné múzeum v Bratislave, Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre vydalo v roku 2014 samostatnú publikáciu.
Autor TASR
Bratislava 30. októbra (TASR) - Najviac pamiatok venovaných životu a dielu Ľudovíta Štúra je v Bratislave, jej blízkom okolí a potom v Modre, teda v mestách a na miestach, kde sa zdržiaval najdlhšie. V tejto súvislosti Slovenské národné múzeum v Bratislave, Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre vydalo v roku 2014 samostatnú publikáciu. Má názov Okruh Ľudovíta Štúra, s podtitulom Sprievodca po štúrovských pamätníkoch v Modre. Jej autorkou je Sylvia Hrdlovičová. Okrem udalostí, ktoré výrazným spôsobom zasiahli do Štúrovho života, autorka v textoch uvádza aj vznik a osudy jednotlivých pamätníkov v priebehu rokov a desaťročí.
Napríklad, že finančnú zbierku na prvý náhrobný pomník Štúra zorganizoval najznámejší zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský. Pomník bol odhalený 28. novembra 1872, keď „bol náhrobný kameň aj s hrobom železnými mrežami ohradený. Ktoré mreže tunajší mladý zámečnícky mistr p. Jozef Bakoš, Slovák, postavil. Celé dielo toto umožnil len čisto, zaznaný síce, ale predce šlachetný národ Slovenský, príspevkami dobrovolnými. Na zdar! Sláva mu!“.
Tak je to zaznamenané v súkromných zápiskoch Štúrovho osobného priateľa Jaromíra Mayera. V súvislosti s týmto pôvodným pomníkom treba pripomenúť dve skutočnosti. V hornej časti náhrobného pylónu je v kruhu vysekaný slovenský kríž na trojvrší, čo bol na ten čas dosť ojedinelý jav. Druhou „drobnosťou“ je skutočnosť, že do spodnej časti bol nesprávne vysekaný deň Štúrovho narodenia - 22. október, namiesto 28. október 1815. Omyl sa pripisuje kamenárskemu majstrovi.
Dramatické osudy mali aj pamätníky na mieste zranenia Štúra, a tiež pamätník „Štúrova lavička“ v Holombeckej doline, teda na mieste, kde Štúr rád sedával počas svojich častých vychádzok v rokoch 1851 - 1855. Pôvodne tam bola travertínová lavička, okrem základných údajov aj s vytesaným citátom z jeho básne. Tá v priebehu desaťročí schátrala a čiastočne podľahla aj ľudskej chamtivosti. Od roku 1990 je tu nový pamätník zo sochárskeho ateliéru Martina Lettricha a predstavuje pohodený bronzový plášť na lavičke.
Publikácia je kultúrno-sprievodcovským spisom a má predpoklady stať sa aj dobrou doplnkovou učebnou pomôckou pre vyučovanie slovenského jazyka a literatúry.
Napríklad, že finančnú zbierku na prvý náhrobný pomník Štúra zorganizoval najznámejší zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský. Pomník bol odhalený 28. novembra 1872, keď „bol náhrobný kameň aj s hrobom železnými mrežami ohradený. Ktoré mreže tunajší mladý zámečnícky mistr p. Jozef Bakoš, Slovák, postavil. Celé dielo toto umožnil len čisto, zaznaný síce, ale predce šlachetný národ Slovenský, príspevkami dobrovolnými. Na zdar! Sláva mu!“.
Tak je to zaznamenané v súkromných zápiskoch Štúrovho osobného priateľa Jaromíra Mayera. V súvislosti s týmto pôvodným pomníkom treba pripomenúť dve skutočnosti. V hornej časti náhrobného pylónu je v kruhu vysekaný slovenský kríž na trojvrší, čo bol na ten čas dosť ojedinelý jav. Druhou „drobnosťou“ je skutočnosť, že do spodnej časti bol nesprávne vysekaný deň Štúrovho narodenia - 22. október, namiesto 28. október 1815. Omyl sa pripisuje kamenárskemu majstrovi.
Dramatické osudy mali aj pamätníky na mieste zranenia Štúra, a tiež pamätník „Štúrova lavička“ v Holombeckej doline, teda na mieste, kde Štúr rád sedával počas svojich častých vychádzok v rokoch 1851 - 1855. Pôvodne tam bola travertínová lavička, okrem základných údajov aj s vytesaným citátom z jeho básne. Tá v priebehu desaťročí schátrala a čiastočne podľahla aj ľudskej chamtivosti. Od roku 1990 je tu nový pamätník zo sochárskeho ateliéru Martina Lettricha a predstavuje pohodený bronzový plášť na lavičke.
Publikácia je kultúrno-sprievodcovským spisom a má predpoklady stať sa aj dobrou doplnkovou učebnou pomôckou pre vyučovanie slovenského jazyka a literatúry.
