Ak ste z tých, čo odpadávajú pri pohľade na krv a nenávidia praskanie kĺbov na prstoch, v stredoveku by ste si zrejme veľa zábavy neužili
Autor Školský servis
Bánovce nad Bebravou 8. augusta (TASR) - Okrem idylického zvuku hudobných nástrojov počas hradných slávností sa spoza kamenných múrov totiž často ozývalo aj nariekanie a krik trpiacich ľudí. Expozícia stredovekej mučiarne na Spišskom hrade vás veľmi rýchlo presvedčí, že v človeku je krutosť, či už chce, alebo nie, zakorenená veľmi, veľmi hlboko.
Železné okovy, šibenice, škripce, klietky, zakrivené nožíky, kliešte, rozpálené železo či španielska čižma... Ľudská vynaliezavosť skutočne nepozná hraníc.
Na stene zrekonštruovanej spišskej mučiarne dokonca visela aj zbierka nástrojov, ktorú by som oveľa radšej privítala v kováčskej dielni.
Pri oboznamovaní sa s procesom niekdajšej popravy mi navyše väčšina súčasných vrážd dokonca pripadala ako to najmilosrdnejšie riešenie. Vedeli ste napríklad, že človek odsúdený na smrť - ak vôbec prebehol nejaký súd - nemohol zomrieť skôr, ako ubehli aspoň dve hodiny od prvého poranenia?
Zvyčajne sa to začínalo vykĺbením končatín a rezaním prstov, ale kati obľubovali aj rozžeravené železo či sťahovanie z kože. A to všetko sa dialo pred očami stovky divákov. Už len pri čítaní nástenných tabúľ a prezeraní si súdobých kreslených obrázkov mi po chrbte behal mráz.
Okrem mučiarne si na Spišskom hrade môžete prezrieť aj rekonštrukciu vtedajšej kuchyne. Kým v hradnej peci končila poväčšine divá zver, poddaní si najčastejšie dopriali lacnejšie bravčové mäso. Zelenina vtedy veľmi populárna nebola, avšak obilninové kaše sa na stoloch objavovali pomerne často. Tou najznámejšou bola tzv. „štvorfarebná“. Základná obilninová kaša sa rozdelila na štyri diely a každý z nich bol zafarbený jednou z obľúbených ingrediencií – lesným ovocím na červeno, mandľami na bielo, šafranom na žlto a krvou na čierno. Taká krvavá kaša znie možno na prvý pohľad trocha strašidelne, avšak s jej obdobou sa v mäsiarstvach pri kúpe tmavých ryžových jaterníc stretávame dodnes.
Komu by sa málilo aj po prechádzke medzi rytierskou zbrojou a delami všetkých veľkostí, v neďalekom Spišskom Podhradí je verejnosti sprístupnená katedrála, ktorá je súčasťou Spišskej Kapituly. O kus ďalej, v Žehre, sa nachádza aj kostol známy svojimi vzácnymi freskami.
Ria Gehrerová, Gymnázium J. Jesenského, Bánovce nad Bebravou
Železné okovy, šibenice, škripce, klietky, zakrivené nožíky, kliešte, rozpálené železo či španielska čižma... Ľudská vynaliezavosť skutočne nepozná hraníc.
Na stene zrekonštruovanej spišskej mučiarne dokonca visela aj zbierka nástrojov, ktorú by som oveľa radšej privítala v kováčskej dielni.
Pri oboznamovaní sa s procesom niekdajšej popravy mi navyše väčšina súčasných vrážd dokonca pripadala ako to najmilosrdnejšie riešenie. Vedeli ste napríklad, že človek odsúdený na smrť - ak vôbec prebehol nejaký súd - nemohol zomrieť skôr, ako ubehli aspoň dve hodiny od prvého poranenia?
Zvyčajne sa to začínalo vykĺbením končatín a rezaním prstov, ale kati obľubovali aj rozžeravené železo či sťahovanie z kože. A to všetko sa dialo pred očami stovky divákov. Už len pri čítaní nástenných tabúľ a prezeraní si súdobých kreslených obrázkov mi po chrbte behal mráz.
Okrem mučiarne si na Spišskom hrade môžete prezrieť aj rekonštrukciu vtedajšej kuchyne. Kým v hradnej peci končila poväčšine divá zver, poddaní si najčastejšie dopriali lacnejšie bravčové mäso. Zelenina vtedy veľmi populárna nebola, avšak obilninové kaše sa na stoloch objavovali pomerne často. Tou najznámejšou bola tzv. „štvorfarebná“. Základná obilninová kaša sa rozdelila na štyri diely a každý z nich bol zafarbený jednou z obľúbených ingrediencií – lesným ovocím na červeno, mandľami na bielo, šafranom na žlto a krvou na čierno. Taká krvavá kaša znie možno na prvý pohľad trocha strašidelne, avšak s jej obdobou sa v mäsiarstvach pri kúpe tmavých ryžových jaterníc stretávame dodnes.
Komu by sa málilo aj po prechádzke medzi rytierskou zbrojou a delami všetkých veľkostí, v neďalekom Spišskom Podhradí je verejnosti sprístupnená katedrála, ktorá je súčasťou Spišskej Kapituly. O kus ďalej, v Žehre, sa nachádza aj kostol známy svojimi vzácnymi freskami.
Ria Gehrerová, Gymnázium J. Jesenského, Bánovce nad Bebravou