Bratislava 14. apríla (TASR) - Presne pred týždňom vyšla vo vydavateľstve Tatran knižná novinka s názvom Ďalej na Západ sa dá ísť len na Východ. Autorom publikácie, ktorú nedávno v Bratislave pokrstil riaditeľ festivalu Pohoda Michal Kaščák, je publicista, scenárista a hudobník Maroš Hečko. Vo svojej tretej knihe sa vracia do 80. rokov minulého storočia a čitateľom prináša príbeh dvoch dobrých priateľov, ktorí sa po skončení vysokej školy rozhodnú emigrovať na Západ.

Majú dvadsaťdva a ich odhodlanie je plné túžby opustiť režim s ktorým už nechcú mať nič spoločné. Stopujú na diaľnici a úzkych cestách, prespávajú v spacákoch na parkoviskách, v parkoch a u rodinných známych. Ich sen sa naplnil, a napriek tomu je zrazu neuchopiteľný a vzdialený. Na štyritisíc kilometrov dlhej ceste Európou - ktorú nikdy predtým nemali možnosť precestovať - ich sprevádzajú dovtedy nepoznané stavy a situácie, ktoré im majú definovať budúcnosť. "Je to príbeh o návrate stratených synov, ktorí sa nikdy nestratili, o nerozlučných priateľoch, ktorí sa aj tak rozišli, o limitoch, ktoré ich zotročovali, a predsa ich oslobodili," uvádza k novinke jej vydavateľ. Cesta sa v prípade hlavných hrdinov stáva akýmsi satori, uvedomením, pochopia, že predsa len existuje miesto, kde sa odohrá boj o seba samého.

Moderátor slávnostného uvedenia Dado Nagy označil Hečkov nový román za veľmi pozitívnu knihu. "Hovorí o tom, ako človek objavuje svoje vlastné limity, vlastné hranice, objavuje slobodu, zažíva to, ako je to po prvý raz prejsť cez hranice na Západ, a obrovské šťastie, že ho na tých hraniciach, po tom, čo mu vysypú celý kufor na sedadlo, nevrátia zase naspäť," priblížil svoj pohľad na novinku najznámejší popularizátor literatúry na Slovensku.

"Takúto cestu by si asi mal každý vo svojom živote v nejakom období, to je úplne jedno, či je to v tridsiatke alebo v dvadsiatke, mal by si ju prejsť. Je to cesta spoznávania seba samého. Všetky tie situácie boli pre mňa úplne nové, navyše sme mali veľký plán, z ktorého takmer nič neostalo," prezradil Maroš Hečko, ktorý v januári oslávil päťdesiatku. "Chceli sme emigrovať, ale tie šnúrky, ktoré z komunistického režimu na nás číhali a držali si nás, nakoniec si nás pritiahli naspäť, ale nebolo to len rozhodnutie tých šnúrok, ale asi aj nás dvoch," priznal autor a zároveň jeden z dvoch hlavných protagonistov fiktívneho románu, ktorý však vychádza z reálnych skúseností a zážitkov.

Na krste nechýbal Hečkov kamarát Edo, ktorý s ním v knihe zmapovaný trip do západnej Európy absolvoval. "Som na to zvedavý, stále neviem, či som kladný hrdina alebo záporný," poznamenal Edo. Na spoločnej ceste prešli dvaja kamaráti aj vytriezvením z idealizmu, ktorý si niesli z komunistického režimu. "Ten bol obrovský, aj Edo aj ja sme ho mali v génoch," podčiarkol Hečko, ktorý v knihe vystupuje ako Vladimír. Dnes sa na svoj príbeh, keď ako dvadsaťročný spoznával a objavoval samého seba, pozerá inak. "V štyridsiatich deviatich rokoch to človek vidí celé úplne ináč, emócia vyprcháva. Celú cestu som si vlastne tou knižkou prešiel ešte raz."

Román Ďalej na Západ sa dá ísť len na Východ nie je len o ceste, ale aj veľmi dôležitom životom období - epoche na prelome medzi starým a novým režimom. "My sme netušili, že v novembri príde zmena, ale už perestrojka počas druhej polovice 80. rokov ukázala, že sa niečo výrazne zmení, aj naša generácia to pociťovala v škole aj na vojne, kde sme boli," vysvetlil Hečko s tým, že oproti normalizácii v 70. rokoch bolo obdobie, ktoré v knihe zachytáva liberálnejšie, otvorenejšie. "Osemdesiate roky sa úplne inak správali a v tom bol aj náš idealizmus, že všetko pôjde ľahko a všetci nás vonku čakajú. Prosto nás nečakal nikto."

Maroš Hečko (1967) sa narodil v Bratislave. Je absolventom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Vystriedal niekoľko zamestnaní, začínal ako asistent produkcie vo filmových ateliéroch Koliba. So Štefanom Semjanom spolupracoval na filme Na krásnom modrom Dunaji (1993), za ktorý dvojica získala druhé miesto v súťaži Sundance Institute Roberta Redforda a za scenár cenu Francúzskeho filmového inštitútu v Paríži. Od roku 1995 bol zakladajúcim členom hudobnej formácie Bezmocná Hŕstka, s ktorou vydal tri albumy. Spolu s Oskarom Rózsom, Andrejom Šebanom a Marcelom Buntajom založil zoskupenie Free Faces (objav roka 2000 a kapela roku 2002). Bol lídrom skupiny Wedding Band a zoskupenia Home Made Mutant. Vydal knihu poviedok Vyhorení, s Majou Hriešik spracovali skutočný príbeh inšpirovaný nepravdivým obvinením zo sexuálneho zneužívania maloletých dcér v knihe Obvinenie a spolu s Michalom Havranom napísal román Kandidát, ktorý bol úspešne sfilmovaný a film získal niekoľko domácich i medzinárodných ocenení. V súčasnosti pôsobí ako šéfdramaturg Rádia_FM.