Ružomberok 5. novembra (TASR) - Halloween sa stáva populárnym sviatkom i v takej kresťanskej krajine, akou je Slovensko. Je to pôvodne pohanský keltský sviatok Samhain, teda pohanský nový rok. Oslavuje sa posledný októbrový deň. I keď má tento sviatok korene v Írsku, dnes je populárny hlavne vďaka krajinám, ako sú Spojené štáty americké, Kanada či Veľká Británia. No nielen tu sa ľudia 31. októbra prezliekajú do kostýmov a deti dostávajú cukríky.

Tento sviatok už do svojich osídel chytil aj mnoho európskych štátov, medzi nimi aj naše Slovensko. Slováci sa tešia na halloweenske párty a svoje domovy zdobia motívmi tekvíc. No čo je to vlastne za sviatok? Čo znamená pre našu kresťanskú krajinu? Absolútne nič. Svojich zosnulých si ctíme zapálením sviečky na cintorínoch a pravými sviatkami by pre nás mali byť Vianoce a Veľká noc, kedy si pripomíname narodenie a smrť Ježiša. Nie sme predsa pohania, aby sme oslavovali Halloween. Napriek tomu sa tak správame. Tešíme sa na prezliekanie do stupídnych a často až morbídnych kostýmov, no na pravý význam našich kresťanských sviatkov sme zabudli. To, že Vianoce nie sú len darčeky a Veľká noc ľahko zarobené peniaze, vie už málokto. Kto za to môže? Ľudia? Systém? Isté je, že kapitalizmus stojí na kapitále a vidina zárobku otvára sviatkom náruč. V USA podnikatelia najviac zarobia na Vianociach a druhým najziskovejším sviatkom je práve Halloween. Niet sa teda čo čudovať, že tekvice na nás svietia z výkladov už od septembra a začiatkom októbra nám supermarkety ponúkajú širokú škálu vianočného tovaru. Vianoce a Veľká noc sa pomaly dostávajú na úroveň Halloweenu. Duchovnú podstatu nahrádza komerčnosť najhrubšieho zrna. No nielen to je smutné. Slováci oslavujú Halloween, typický pre západnú kultúru. Ale dôležité medzníky našej vlastnej histórie si pripomenúť nevieme. V Českej republike je 28. október jedným z najdôležitejších sviatkov.

A u nás? Vedia mladí, čo sa  tento deň stalo? Nie. U nás si málokto spomenie, že 28. októbra 1918 vznikla prvá Československá republika. A ani pojem MDŽ už mnohým nič nehovorí. I keď komunistický režim zanechal jazvu na mnohých rodinách, nemožno mu uprieť úctu k ženám, úctu k starším a úctu k sviatkom. A nebol potrebný ani rozličný tovar v obchodoch, stačil karafiát a slávnostný program v médiách alebo v kultúrnych domoch. My sme však naše typické sviatky vymenili za tie americké tak, ako sme lásku k Slovensku vymenili za lásku k Amerike a k iným krajinám. Dnes sa mnoho mladých hanbí za to, že sú Slovákmi. Na svoju krajinu sa pozeráme cez čierne okuliare, ktoré si nechceme zložiť. Tie si z nosa sťahujeme len vtedy, keď náš zrak upierame na západ. Vtedy vidíme všetko ružovo a na tienisté stránky nedovidíme. Nie, nie sme bohatá a prosperujúca krajina. No milovať svoju vlasť len kvôli špičkovej ekonomike je veľmi povrchné. Koniec koncov, ako celá táto doba. Neustále zabúdame na svoje obrovské kultúrne a prírodné bohatstvo, ktoré nám tu naši predkovia zanechali. Aj na to, ako museli bojovať o slobodu a vlastné hranice. Je to azda všetko málo, keď aj tak milujeme cudzie krajiny viac ako naše malé Slovensko? Prečo z neho potrebujeme robiť cudzinu? Ponuka v McDonallde je oveľa lákavejšia ako bryndzové halušky, chodenie v strašidelných maskách je záživnejšie než pálenie sviečok na cintorínoch a ozrutné mrakodrapy nás vedia nadchnúť viac ako malebné chalúpky vo Vlkolínci. Obliekame sa do americkej alebo britskej vlajky a slovenské symboly vytiahneme zo zaprášenej škatule len počas majstrovstiev sveta v hokeji. Vtedy sme veľkí národniari a Amerika či Kanada sú pre nás úhlavnými nepriateľmi.

Nedokážeme za svojou krajinou stáť, a preto nemôžeme byť ani silným štátom. Sme tvárni ako plastelína. Neustále púšťame za svoje hranice to, čo tam nepatrí. Rusko je jednou zo svetových veľmocí práve preto, že dokáže vždy a v každej situácii stáť za svojimi hodnotami. Preto je pre ruský pravoslávny štát absolútne neprípustné oslavovanie sviatkov, akým je Halloween. A čo my?Zapredali sme sa. Národnú hrdosť sme skryli do škatule od topánok. Sme ako opice, ktoré sa musia opičiť, aby mali pocit, že ich život stojí za to. Oslavujeme západné sviatky, jeme západné jedlo a spievame pesničky zo západu. Sloboda pre nás znamená utiekanie sa k vidine lepšej ekonomiky. Kto teda sme a kam smerujeme? Či sa nám to páči, alebo nie, stále sme Slovákmi. Stále sme súčasťou tohto národa. No ak nemáme úctu k nemu, nemáme úctu ani k samým sebe. A bez úcty sú naše životy ako halloweenska tekvica – prázdne, strašidelné a bez hlbšieho významu.

Nikola Kokiová, Katolícka univerzita Ružomberok