Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Import

O misijno-kultúrnom účinkovaní sv. Cyrila a Metoda píše aj J. Rezník

Spisovateľ Jaroslav Rezník Foto: TASR/Pavol Funtál

Misijno-kultúrne a literárne účinkovanie sv. Cyrila a sv. Metoda je zaznamenané aj v knihách literárneho zemepisu Jaroslava Rezníka Po literárnych stopách na Slovensku.

Bratislava 4. júla (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.

Misijno-kultúrne a literárne účinkovanie sv. Cyrila a sv. Metoda je zaznamenané aj v knihách literárneho zemepisu Jaroslava Rezníka Po literárnych stopách na Slovensku (Mladé letá, Bratislava 1982) a Túry do literatúry - Po literárnych stopách Slovenska (Slovart, Bratislava 2001 a 2012).


Autor ich účinkovanie pripomína v Nitre ako starobylom slovenskom meste. Robí tak dvojakým spôsobom. Na začiatok uvádza krátku poviedku Kde hodíš zrno, napísanú postupmi umeleckej prózy, v ktorej cez tému privítania solúnskych bratov kniežaťom Rastislavom naznačuje, že Nitra bola vtedy centrom i hlavným mestom Veľkej Moravy. V druhej, faktografickej časti hesla o literárno-kultúrnom pôsobení sv. Cyrila a Metoda uvádza známe fakty z ich života medzi našimi predkami a zdôrazňuje najmä tú ich literárnu tvorbu, ktorá sa zachovala až do súčasnosti. Na prvom mieste je to Konštantínov - Cyrilov Proglas ako úvod k prekladu evanjelií, "v ktorom nadšene ospieval slovanský jazyk ako prostriedok šírenia vzdelanosti a dorozumenia medzi ľuďmi." V tejto časti hesla pripomína tiež menej známy fakt, že "preklad celej biblie dovŕšil Metod po Konštantínovej smrti a staroslovienčina sa tak stala druhým živým jazykom sveta, do ktorého bola preložená najposvätnejšia kniha kresťanov. (Prvý preklad do živej reči urobil biskup Wulfila v 4. storočí a bol to preklad do dnes už neznámeho jazyka - vizigótčiny)." Dôvod, prečo postavy sv. Cyrila a Metoda v čisto literárnej knihe zobrazil v Nitre a nie napríklad na hrade Devín, vysvetlil takto: "Historici, literárni historici, jazykovedci a archeológovia zatiaľ jednoznačne nedokázali, v ktorom veľkomoravskom meste privítal Rastislav Konštantína a Metoda. Rozhodne však dokázali, že Nitra v tom čase nebola len hradiskom s niekoľkými učupenými chalupami v podhradí, ale prosperujúcim obchodným a remeselníckym centrom, významným veľkomoravským mestom s centrálnym hradiskom približne na miestach Nitrianskeho hradu, ako ho poznáme dnes, a tiež politickým strediskom. Je isté, že Konštantín a Metod za svojho pôsobenia na Veľkej Morave Nitru navštívili.“