Washington 17. mája (TASR) - Americký prezident Barack Obama a jeho francúzsky kolega Francois Hollande zhodli v názore, že ak Rusko bude pokračovať v provokatívnom a destabilizujúcom zasahovaní do ukrajinskej krízy, doplatí na to oveľa viac, než tomu bolo doposiaľ.

Obaja štátnici k tomuto konštatovaniu dospeli v spoločnom telefonáte, ktorý sa podľa oznámenia Bieleho domu uskutočnil v piatok večer.

Obama počas rozhovoru ocenil úsilie ukrajinskej vlády "o zjednotenie krajiny prostredníctvom slobodných a spravodlivých prezidentských volieb 25. mája, ktoré povedú k inkluzívnemu procesu ústavných reforiem."

Po anexii Krymského polostrova a kvôli podpore proruských separatistov na východe a juhu Ukrajiny uvalil Západ na Rusko sériu sankcií, ktoré sa zatiaľ týkali najmä zákazu vycestovania ruských a proruských verejných činiteľov a na zmrazenie ich aktív v západných bankách.

Francúzsko hrozí sankciami, no Rusku dodá vojnové lode

Predmetom sporov medzi partnermi na Západe je najnovšie kontrakt, na základe ktorého sa vo Francúzsku pre potreby ruskej armády vyrábajú dve vojnové lode typu Mistral. Kontrakt má hodnotu 1,2 miliardy eur a Francúzsko tento týždeň deklarovalo, že ho mieni dodržať, lebo v opačnom prípade by muselo platiť penále.

Na margo kontraktu na dodávku dvoch vojnových lodí Mistral Rusku francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius uviedol, že momentálne nie je dôvod prehodnocovať ho a "v súlade so zákonom v súčasnosti ani nie je možné vypovedať ich".

Agentúra ITAR-TASS, ktorá o spore tento týždeň informovala, spresnila, že veľkým odporcom rusko-francúzskeho kontraktu boli a zostávajú najmä USA. Fabius podľa RIA Novosti v tejto súvislosti uviedol, že Francúzsko "od nikoho nepotrebuje prednášky o tvrdosti" svojej politiky. Dodal, že právne aspekty zmluvy na dodávku mistralov do Ruska budú znovu vyhodnocovať v októbri.

Kritický postoj USA, ako nedávno uviedol Le Monde, irituje Paríž, kde vládni úradníci upozorňujú, že Spojené štáty sa "môžu biť do pŕs", keďže - vzhľadom na nízky objem obchodnej výmeny s Ruskom - na rozdiel do Európy nepocítia dôsledky ekonomických reštrikcií uvalených na Rusko, od ktorého nie sú energeticky závislé.

Ukrajinský minister je za preventívne sankcie voči Rusku

Zaviesť tvrdšie sankcie voči Rusku, ktoré vedie "skrytú vojnu" na východnej Ukrajine, navrhol v rozhovore pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščycia.

Foto: TASR/AP

Spojené štáty a Európska únia už uvalili sankcie na ruské fyzické osoby a niekoľko spoločností, ale podľa Deščyciu je potrebné, aby Západ prijal tvrdšie sankcie, ktoré by zasiahli špecifické ekonomické sektory, napríklad bankovníctvo a Rusov s rozhodovacou právomocou. "Je tiež dôležité uvaliť preventívne sankcie, aby Rusko nenarobilo ešte väčšie škody," domnieva sa.    Podľa Deščyciu by si nemeckí politici mali byť vedomí toho, že Rusko sa nezastaví v Luhansku a Donecku. Ak preto nechcú byť zodpovední za destabilizáciu regiónu, musia byť podľa neho voči Rusku tvrdší.

Putin nenapadne Ukrajinu otvorene, bojí sa, tvrdí Deščycia

Agentúra Reuters pripomína, že Nemecko má úzke ekonomické väzby na Rusko a nemecký priemysel stupňuje úsilie, aby odradil kancelárku Angelu Merkelovú od uvalenia nových, prísnejších, ekonomických sankcií na Rusko, pričom jeho zástupcovia argumentujú rizikom poškodenia domácich firiem i ekonomiky.

Podľa Deščyciu Putin nemá v pláne "otvorene napadnúť" Ukrajinu, pretože sa bojí dôsledkov: napríklad ďalších sankcií, preto na východnú Ukrajinu vysiela "teroristov, aby tam vyvolali nepokoje a dostali tak východnú časť Ukrajiny pod ruskú kontrolu".

Separatisti dostávajú rozkazy z Ruska, máme dôkazy, vyhlásil šéf ukrajinskej diplomacie

Dodal, že väčšina zbraní, ktoré sú používané "rebelmi", pochádza z Ruska: napríklad ich guľomety sú z ruských armádnych zásob, používa ich výhradne ruská armáda a nikde mimo Ruska ich nie je možné získať. Spresnil, že ukrajinská pohraničná stráž zatkla pašerákov, ktorí chceli tieto zbrane doviezť na Ukrajinu.

Foto: TASR/AP

Šéf ukrajinskej diplomacie informoval, že sa podarilo zachytiť aj viacero telefonátov medzi separatistickými vodcami a ruskými agentmi, ktoré dokazujú, že proruské sily na Ukrajine všetky príkazy dostávajú z Ruska.

Deščycia v tejto súvislosti vyjadril obavu, že separatisti by sa na budúcu nedeľu mohli pokúsiť zastrašiť občanov v niektorých mestách na východnej Ukrajine, aby sa nezúčastnili na prezidentských voľbách 25. mája.

Ukrajinský minister tiež uviedol, že Ukrajina vedie s Ruskom rokovania o cene za dodávky zemného plynu a je pripravená platiť trhovú cenu - okolo 300 dolárov za 1000 m3. Dodal, že o nákupe plynu Kyjev rokuje aj s Maďarskom, Slovenskom a Poľskom, a pracuje aj na projektoch, ktoré by Ukrajinu zbavili závislosti od Ruska.

Rusko upozornilo, že v júni prestane na Ukrajinu dodávať zemný plyn, ak Kyjev do 2. júna nezaplatí zálohu za dodávka plynu. Tento spor vyvoláva obavu z ohrozenia dodávok ruského zemného plynu do Európy.