Pre obec, kde kedysi pôsobil slovenský národovec, štúrovec, evanjelický kňaz A. H. Krčméry, ktorý je tam aj pochovaný, a často ju navštevoval i básnik Andrej Sládkovič, je dnes typický stavebný boom.
Autor TASR
Badín 16. mája (TASR) – Bagyon v roku 1424, Wedin v roku 1503, neskôr Badyn či maďarsky Erdobádony – to všetko boli názvy obce v srdci Slovenska, ktorej sa v ľudovej reči nepovedalo inak ako Badín. Obec leží na východných svahoch Kremnických vrchov v úzkej doline potoka Badín. Je na polceste medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, hraničia tam tri okresy – Banská Bystrica, Zvolen a Žiar nad Hronom. Zavítal do nej i britský princ Charles, ktorého zaujímala Národná prírodná rezervácia Badínsky prales, ale aj pápež Ján Pavol II., ktorý zamieril do Kňazského seminára sv. Františka Xaverského.
Prvá písomná zmienka o obci sa datuje rokom 1232. Podľa historických dokumentov pôvodným zamestnaním obyvateľov bola starostlivosť o kráľovské lesy, ktorých komplex tvoril rajón kráľovskej poľovačky. Ak obec mala v roku 1713 iba 413 obyvateľov, v roku 1869 ich už bolo 1085. Dnes v nej žije 1925 ľudí a ako s úsmevom tvrdí starosta Badína Pavol Hric: "Dal som si takú métu, že do konca roka 2015 ich budeme mať 2000." Len na tohtoročnom uvítaní detí do života, ktoré sa začiatkom roka konalo v miestnej obradnej sieni, pozvali 20 detí. Toľko sa ich narodilo za posledný rok.
Pre obec, kde kedysi pôsobil slovenský národovec, štúrovec, evanjelický kňaz A. H. Krčméry, ktorý je tam aj pochovaný, a často ju navštevoval i básnik Andrej Sládkovič, je dnes typický stavebný boom. "Veľa ľudí sa tu snaží zakúpiť stavebný pozemok a postaviť si rodinný dom," konštatoval pre TASR Hric.
"Na území obce sa nachádzajú tri ťažné andezitové lomy, elektráreň, čistiareň odpadových vôd, v katastri Badína máme golfové ihrisko Tri duby a zasahuje k nám aj letisko Sliač, ktoré v minulosti patrilo celé do nášho katastra. V obci máme desať rokov multifunkčnú športovú halu, futbalové ihriská, evanjelický kostol z roku 1866, kedy bol posvätený, a rímskokatolícky gotický kostol z roku 1397 s renesančným opevneným múrom z roku 1636," uviedol starosta.
Pýchou obce je však najmä unikátny Badínsky prales s vertikálnym zeleným parkom, jediným na Slovensku od roku 1913. Starý bukovo-jedľový prales sa rozprestiera na ploche takmer 31 hektárov.
Zaujímavosti o Badíne sa dnes ľudia dozvedia aj prostredníctvom internetu, kde sa len pred mesiacom objavil krátky videodokument o "malej dedinke na veľkom sladkovodnom jazere". Pripomína, že Badín je najväčšia obec v Banskobystrickom okrese v prepočte na ornú pôdu, že v 18. storočí sa odtiaľ dovážali vína na kráľovský dvor vo Viedni, ale aj to, že za prvej Československej republiky tam bol prvý štátny žrebčín a začiatkom 50. rokov i líščia farma. Nezabudol ani na fakt, že v dedine je aj pálenica a každoročne sa tam súťaží vo varení ich typického jedla, akým je fučka.
Prvá písomná zmienka o obci sa datuje rokom 1232. Podľa historických dokumentov pôvodným zamestnaním obyvateľov bola starostlivosť o kráľovské lesy, ktorých komplex tvoril rajón kráľovskej poľovačky. Ak obec mala v roku 1713 iba 413 obyvateľov, v roku 1869 ich už bolo 1085. Dnes v nej žije 1925 ľudí a ako s úsmevom tvrdí starosta Badína Pavol Hric: "Dal som si takú métu, že do konca roka 2015 ich budeme mať 2000." Len na tohtoročnom uvítaní detí do života, ktoré sa začiatkom roka konalo v miestnej obradnej sieni, pozvali 20 detí. Toľko sa ich narodilo za posledný rok.
Pre obec, kde kedysi pôsobil slovenský národovec, štúrovec, evanjelický kňaz A. H. Krčméry, ktorý je tam aj pochovaný, a často ju navštevoval i básnik Andrej Sládkovič, je dnes typický stavebný boom. "Veľa ľudí sa tu snaží zakúpiť stavebný pozemok a postaviť si rodinný dom," konštatoval pre TASR Hric.
"Na území obce sa nachádzajú tri ťažné andezitové lomy, elektráreň, čistiareň odpadových vôd, v katastri Badína máme golfové ihrisko Tri duby a zasahuje k nám aj letisko Sliač, ktoré v minulosti patrilo celé do nášho katastra. V obci máme desať rokov multifunkčnú športovú halu, futbalové ihriská, evanjelický kostol z roku 1866, kedy bol posvätený, a rímskokatolícky gotický kostol z roku 1397 s renesančným opevneným múrom z roku 1636," uviedol starosta.
Pýchou obce je však najmä unikátny Badínsky prales s vertikálnym zeleným parkom, jediným na Slovensku od roku 1913. Starý bukovo-jedľový prales sa rozprestiera na ploche takmer 31 hektárov.
Zaujímavosti o Badíne sa dnes ľudia dozvedia aj prostredníctvom internetu, kde sa len pred mesiacom objavil krátky videodokument o "malej dedinke na veľkom sladkovodnom jazere". Pripomína, že Badín je najväčšia obec v Banskobystrickom okrese v prepočte na ornú pôdu, že v 18. storočí sa odtiaľ dovážali vína na kráľovský dvor vo Viedni, ale aj to, že za prvej Československej republiky tam bol prvý štátny žrebčín a začiatkom 50. rokov i líščia farma. Nezabudol ani na fakt, že v dedine je aj pálenica a každoročne sa tam súťaží vo varení ich typického jedla, akým je fučka.