V tele človeka sa nachádzajú dve obličky. Jedna stačí na to, aby sa z tela odviedli škodlivé látky. Pacientka Tuckerová mala obe obličky zasiahnuté zákerným ochorením, na ktoré zomreli jej príbuzní.
Autor TASR
Chicago/Bratislava 17. júna (TASR) - V tele človeka sa nachádzajú dve obličky. Jedna stačí na to, aby sa z tela odviedli škodlivé látky. Pacientka Ruth Tuckerová mala obe obličky zasiahnuté zákerným ochorením, na ktoré zomreli jej príbuzní. Novej obličky sa dočkala 17. júna 1950. Americký chirurg Richard Lawler uskutočnil v Chicagu (USA) pred 65 rokmi prvú transplantáciu tohto orgánu.
Chirurg Richard Lawler so svojím tímom (James West a Raymond Murphy) transplantoval do tela pacientky obličku mŕtvej darkyne, ktorá mala podobnú hmotnosť a vek a rovnakú krvnú skupinu. Prevratný zákrok sledoval celý zástup lekárov – niektorí aj na stoloch, aby lepšie videli. Jeden z nich pritom pohotovo nahradil fotografa, ktorý počas operácie omdlel. Keď 45 minút od smrti donora uvoľnil doktor Lawler svorky, transplantovaná oblička nadobudla zdravú ružovú farbu. Zákrok sa ukazoval ako úspech. Počas zotavovania prijímal personál nemocnice žiadosti pani Tuckerovej o misu v uznaním.
Transplantáciu, ktorá bola pre pacientku poslednou možnou záchranou, sa uskutočnila v čase, keď ešte neboli bežne dostupné imunosupresívne lieky, ktoré pomáhajú recipientovi prijať transplantovaný orgán a ešte predtým, ako boli dostatočne preštudované okolnosti a zákonitosti prijatia cudzorodých tkanív medzi donorom a recipientom. Tím lekárov operáciu najskôr uchoval v tajnosti. Operovalo sa totiž v katolíckej nemocnici a cirkev v tom čase nesúhlasila s tým, aby sa tkanivá z mŕtvych tiel transplantovali do živých organizmov. Lekári mali však podporu vedenia nemocnice. Informáciu o transplantácii zverejnili až po niekoľkých dňoch, keď sa ukázalo, že pani Tuckerovej sa darí dobre. Správa obletela celý svet.
O necelý rok sa však pani Tuckerová opäť dostala do nemocnice. Ukázalo sa, že organizmus transplantovaný orgán neprijal. Nová oblička sa zrejme postupne scvrkla na veľkosť orecha, umožnila však druhej originálnej obličke aspoň čiastočne sa zotaviť. Pacientka prežila ešte päť rokov, kým podľahla inému ochoreniu.
Pionier transplantácie obličiek lekár Richard Lawler zomrel 26. júla 1982 v Chicagu v USA vo veku 86 rokov. Hoci bol zavalený žiadosťami lekárov o možnosť sledovať ho a učiť sa od neho pri ďalších transplantáciách, už nikdy podobnú operáciu neuskutočnil. Ako povedal pri odchode na dôchodok v roku 1979 "chcel som to iba naštartovať".
Na Slovensku došlo k prvej transplantácii obličky 16. júna 1972 v Nemocnici s poliklinikou akademika Ladislava Dérera na bratislavských Kramároch a uskutočnil ju transplantačný tím Urologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od toho istého roka sa datuje aj začiatok integrovaného dialyzačno-transplantačného programu. Transplantáciou tohto dôležitého orgánu sa zmiernia takmer všetky komplikácie uremického syndrómu, umožňuje pacientom podstatne vyššiu kvalitu života ako dialýza, lepšiu zdravotnú, pracovnú aj sexuálnu rehabilitáciu.
zdroje: www.healthcentral.com, www.renalmed.co.uk
Chirurg Richard Lawler so svojím tímom (James West a Raymond Murphy) transplantoval do tela pacientky obličku mŕtvej darkyne, ktorá mala podobnú hmotnosť a vek a rovnakú krvnú skupinu. Prevratný zákrok sledoval celý zástup lekárov – niektorí aj na stoloch, aby lepšie videli. Jeden z nich pritom pohotovo nahradil fotografa, ktorý počas operácie omdlel. Keď 45 minút od smrti donora uvoľnil doktor Lawler svorky, transplantovaná oblička nadobudla zdravú ružovú farbu. Zákrok sa ukazoval ako úspech. Počas zotavovania prijímal personál nemocnice žiadosti pani Tuckerovej o misu v uznaním.
Transplantáciu, ktorá bola pre pacientku poslednou možnou záchranou, sa uskutočnila v čase, keď ešte neboli bežne dostupné imunosupresívne lieky, ktoré pomáhajú recipientovi prijať transplantovaný orgán a ešte predtým, ako boli dostatočne preštudované okolnosti a zákonitosti prijatia cudzorodých tkanív medzi donorom a recipientom. Tím lekárov operáciu najskôr uchoval v tajnosti. Operovalo sa totiž v katolíckej nemocnici a cirkev v tom čase nesúhlasila s tým, aby sa tkanivá z mŕtvych tiel transplantovali do živých organizmov. Lekári mali však podporu vedenia nemocnice. Informáciu o transplantácii zverejnili až po niekoľkých dňoch, keď sa ukázalo, že pani Tuckerovej sa darí dobre. Správa obletela celý svet.
O necelý rok sa však pani Tuckerová opäť dostala do nemocnice. Ukázalo sa, že organizmus transplantovaný orgán neprijal. Nová oblička sa zrejme postupne scvrkla na veľkosť orecha, umožnila však druhej originálnej obličke aspoň čiastočne sa zotaviť. Pacientka prežila ešte päť rokov, kým podľahla inému ochoreniu.
Pionier transplantácie obličiek lekár Richard Lawler zomrel 26. júla 1982 v Chicagu v USA vo veku 86 rokov. Hoci bol zavalený žiadosťami lekárov o možnosť sledovať ho a učiť sa od neho pri ďalších transplantáciách, už nikdy podobnú operáciu neuskutočnil. Ako povedal pri odchode na dôchodok v roku 1979 "chcel som to iba naštartovať".
Na Slovensku došlo k prvej transplantácii obličky 16. júna 1972 v Nemocnici s poliklinikou akademika Ladislava Dérera na bratislavských Kramároch a uskutočnil ju transplantačný tím Urologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od toho istého roka sa datuje aj začiatok integrovaného dialyzačno-transplantačného programu. Transplantáciou tohto dôležitého orgánu sa zmiernia takmer všetky komplikácie uremického syndrómu, umožňuje pacientom podstatne vyššiu kvalitu života ako dialýza, lepšiu zdravotnú, pracovnú aj sexuálnu rehabilitáciu.
zdroje: www.healthcentral.com, www.renalmed.co.uk