Obyvatelia zaplavenej Liptovskej Mary sa tradične zišli prvú augustovú sobotu na Stretnutí Svätomaranov, kde si spoločne zaspomínali na život „pod vodou“.
Autor Školský servis
Bobrovník 9. augusta (TASR) – Tento rok išlo už o dvadsiate štvrté stretnutie, ktoré sa konalo podobne ako po minulé roky pri Hoteli Bobrovník. Od rána prichádzali pamätníci zo zaplavenej obce spolu so svojimi rodinami a potomkami. História stretnutí siaha až do roku 1988, kedy sa pamätníci stretli prvýkrát pri takzvanom Gondovom sade vo farskej záhrade na Liptovskej Mare. Odvtedy sa stretávajú každoročne, aj keď pamätníkov z roka na rok ubúda. Marania však dúfajú, že mladá generácia bude v stretnutiach pokračovať a nedovolí, aby sa na obec Liptovská Mara zabudlo.
„Prežila som v tejto obci celé moje detstvo, mám na ňu množstvo spomienok, na ktoré nikdy nezabudnem, a kým mi to zdravie dovolí, budem chodiť na Stretnutie Svätomaranov, ktoré je plné spomienok na túto obec,“ povedala pre Školský servis TASR Zdenka Matejková.
Po spoločnom spomínaní a rozprávaní nasledovalo desiate Valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva, ktorého program sa začal uctením si pamiatky zosnulých občanov bývalej Liptovskej Mary. Nasledovala voľba mandátovej a voľba návrhovej komisie, schválenie programu, správa o činnosti pozemkového spoločenstva a správa o činnosti dozornej rady. Na obed bola pre všetkých účastníkov pripravená pečená klobása a čapované pivo.
Následne sa mobilní účastníci premiestnili k obci Vlachy, kde bol pre nich pripravený vstup priamo do útrob hrádze. Pod hrádzou sa nachádzajú štyri turbíny, ktoré slúžia na výrobu elektrickej energie. Maranov sprevádzal Daniel Trizna, ktorý zúčastnených oboznámil s chodom elektrárne a s históriou výstavby. Účastníci mali možnosť nahliadnuť aj do dispečingu vodnej elektrárne. „Vstup pre nás zabezpečil Slovenský vodohospodársky podnik OZ Povodie Váhu. Pán Róbert Hok bol veľmi ústretový a umožnil nám prehliadku hrádze aj počas víkendu, keďže normálne je sprístupnená len počas pracovných dní,“ uviedla jedna z organizátoriek.
Po návšteve hrádze program pokračoval ďalej až do neskorých podvečerných hodín. Obyvatelia zaplavenej obce listovali v kronike a spomínali na miesta a ľudí z vyblednutých fotografií. Tento rok si návštevníci mohli pochutiť aj na torte, ktorá bola pre nich pripravená. O hudbu sa tak, ako po iné roky, postaral Martin Matejka. „Toto stretnutie vyšlo. Je pekné počasie, ľudia sa usmievajú, zišli sme sa tu v hojnom počte. Len jedno mi tu chýba. Moja heligónka,“ konštatoval Viliam Stankoviansky, jeden z pamätníkov.
Vodné dielo Liptovská Mara bolo vybudované v rokoch 1969-1975. Hlavným účelom výstavby bola protipovodňová ochrana, ale dnes slúži aj na výrobu elektrickej energie a ponúka výborné podmienky na rekreáciu a šport. Kvôli výstavbe muselo svoje bydliská opustiť štyritisíc obyvateľov. Presídlených bolo trinásť obcí, z toho dvanásť úplne, menovite Čemice, Demčín, Liptovská Sielnica, Nižné a Vyšné Dechtáre, Palúdza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, Liptovská Mara a Liptovský Trnovec. 940 rodín muselo nájsť nový domov.
Nikola Kokiová, Katolícka univerzita Ružomberok
„Prežila som v tejto obci celé moje detstvo, mám na ňu množstvo spomienok, na ktoré nikdy nezabudnem, a kým mi to zdravie dovolí, budem chodiť na Stretnutie Svätomaranov, ktoré je plné spomienok na túto obec,“ povedala pre Školský servis TASR Zdenka Matejková.
Po spoločnom spomínaní a rozprávaní nasledovalo desiate Valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva, ktorého program sa začal uctením si pamiatky zosnulých občanov bývalej Liptovskej Mary. Nasledovala voľba mandátovej a voľba návrhovej komisie, schválenie programu, správa o činnosti pozemkového spoločenstva a správa o činnosti dozornej rady. Na obed bola pre všetkých účastníkov pripravená pečená klobása a čapované pivo.
Následne sa mobilní účastníci premiestnili k obci Vlachy, kde bol pre nich pripravený vstup priamo do útrob hrádze. Pod hrádzou sa nachádzajú štyri turbíny, ktoré slúžia na výrobu elektrickej energie. Maranov sprevádzal Daniel Trizna, ktorý zúčastnených oboznámil s chodom elektrárne a s históriou výstavby. Účastníci mali možnosť nahliadnuť aj do dispečingu vodnej elektrárne. „Vstup pre nás zabezpečil Slovenský vodohospodársky podnik OZ Povodie Váhu. Pán Róbert Hok bol veľmi ústretový a umožnil nám prehliadku hrádze aj počas víkendu, keďže normálne je sprístupnená len počas pracovných dní,“ uviedla jedna z organizátoriek.
Po návšteve hrádze program pokračoval ďalej až do neskorých podvečerných hodín. Obyvatelia zaplavenej obce listovali v kronike a spomínali na miesta a ľudí z vyblednutých fotografií. Tento rok si návštevníci mohli pochutiť aj na torte, ktorá bola pre nich pripravená. O hudbu sa tak, ako po iné roky, postaral Martin Matejka. „Toto stretnutie vyšlo. Je pekné počasie, ľudia sa usmievajú, zišli sme sa tu v hojnom počte. Len jedno mi tu chýba. Moja heligónka,“ konštatoval Viliam Stankoviansky, jeden z pamätníkov.
Vodné dielo Liptovská Mara bolo vybudované v rokoch 1969-1975. Hlavným účelom výstavby bola protipovodňová ochrana, ale dnes slúži aj na výrobu elektrickej energie a ponúka výborné podmienky na rekreáciu a šport. Kvôli výstavbe muselo svoje bydliská opustiť štyritisíc obyvateľov. Presídlených bolo trinásť obcí, z toho dvanásť úplne, menovite Čemice, Demčín, Liptovská Sielnica, Nižné a Vyšné Dechtáre, Palúdza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, Liptovská Mara a Liptovský Trnovec. 940 rodín muselo nájsť nový domov.
Nikola Kokiová, Katolícka univerzita Ružomberok