Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chrípka a jej komplikácie sú podľa prezentovaných údajov zodpovedné aj za nadmerné hospitalizácie a úmrtia aj u pacientov s obštrukčnou chorobou pľúc.
Autor TASR
Bratislava 14. decembra (TASR) - Napriek záväzku Slovenska dosiahnuť do roku 2017 minimálne 30-percentnú zaočkovanosť proti chrípke počet zaočkovaných u nás v posledných rokoch klesá a Slovensko je so 4,5 percentami na chvoste spomedzi krajín Európskej únie. Odznelo to na štvrtkovom okrúhlom stole Zdravotníckych novín v Bratislave na tému Kde sú hlavné príčiny nízkej zaočkovanosti populácie Slovenska proti chrípke.
Ako vo svojej prezentácii konštatoval generálny riaditeľ sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva SR a pneumológ Štefan Laššán, ktorý sa diskusie nemohol osobne zúčastniť, jednou z vážnych komplikácií, ktorú môže chrípka spôsobiť, je pneumónia – zápal pľúc. Slovensko je pritom v počte úmrtí na pneumóniu na 2. mieste v Európe. "Na pneumóniu by sa nemalo umierať," odznelo v prezentácii s tým, že ak niekto v zdravotnom systéme umiera na pneumóniu, systém nerobí, čo by mal.
Chrípka a jej komplikácie sú podľa prezentovaných údajov zodpovedné aj za nadmerné hospitalizácie a úmrtia aj u pacientov s obštrukčnou chorobou pľúc. Očkovanie proti chrípke je spojené so znížením výskytu ochorenia o 60 percent, o 40 percent nižšou potrebou hospitalizácie pre zhoršenie ochorenia a o 80 percent nižšou pravdepodobnosťou rozvoja zápalu pľúc ako komplikácie.
"Chrípka nie je vnímaná ako hrozba, možno aj preto, že laici každé nachladnutie považujú za chrípku," uviedla predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková. Zdôraznila, že u nás sa nerobia žiadne štúdie o vplyve chrípky. "Sme asi jediný štát v Európe, ktorý nemá ústav, ktorý by sa vedecky zaoberal prevenciou," pripomenula.
Zaočkovanosť populácie podľa nej ovplyvňuje aj postoj zdravotníkov k očkovaniu, ktorí ho občas sami odmietajú. "U nás sa úmrtia s chrípkou považujú za 'prirodzené', nikto sa nad tým nevzrušuje, nikto sa nezamyslí nad tým, že sú to úmrtia, ktorým sa dalo predísť," povedala. Nízku zaočkovanosť podľa nej ovplyvňuje aj šírenie chybných názorov, aktivita odporcov očkovania i nedôvera v očkovacie látky. "Ak je dostupná očkovacia látka, je každé úmrtie na chrípku zbytočné," uzavrela Krištúfková.
Prítomní odborníci zdôrazňovali aj dôležitosť zaočkovania tehotných a dojčiacich žien, zdravotníckych pracovníkov a zlepšenia osvety o výhodách vakcinácie. Diskutovali aj o možnosti zavedenia očkovania zaškoleným personálom v lekárňach, ako je to bežné napríklad vo Veľkej Británii.
Očkovanie proti chrípke na Slovensku preplácajú všetky zdravotné poisťovne. Vakcínu predpíše všeobecný lekár. Pacient si ju následne vyberie v lekárni, vráti sa k svojmu všeobecnému lekárovi a ten ho zaočkuje.
Ako vo svojej prezentácii konštatoval generálny riaditeľ sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva SR a pneumológ Štefan Laššán, ktorý sa diskusie nemohol osobne zúčastniť, jednou z vážnych komplikácií, ktorú môže chrípka spôsobiť, je pneumónia – zápal pľúc. Slovensko je pritom v počte úmrtí na pneumóniu na 2. mieste v Európe. "Na pneumóniu by sa nemalo umierať," odznelo v prezentácii s tým, že ak niekto v zdravotnom systéme umiera na pneumóniu, systém nerobí, čo by mal.
Chrípka a jej komplikácie sú podľa prezentovaných údajov zodpovedné aj za nadmerné hospitalizácie a úmrtia aj u pacientov s obštrukčnou chorobou pľúc. Očkovanie proti chrípke je spojené so znížením výskytu ochorenia o 60 percent, o 40 percent nižšou potrebou hospitalizácie pre zhoršenie ochorenia a o 80 percent nižšou pravdepodobnosťou rozvoja zápalu pľúc ako komplikácie.
"Chrípka nie je vnímaná ako hrozba, možno aj preto, že laici každé nachladnutie považujú za chrípku," uviedla predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková. Zdôraznila, že u nás sa nerobia žiadne štúdie o vplyve chrípky. "Sme asi jediný štát v Európe, ktorý nemá ústav, ktorý by sa vedecky zaoberal prevenciou," pripomenula.
Zaočkovanosť populácie podľa nej ovplyvňuje aj postoj zdravotníkov k očkovaniu, ktorí ho občas sami odmietajú. "U nás sa úmrtia s chrípkou považujú za 'prirodzené', nikto sa nad tým nevzrušuje, nikto sa nezamyslí nad tým, že sú to úmrtia, ktorým sa dalo predísť," povedala. Nízku zaočkovanosť podľa nej ovplyvňuje aj šírenie chybných názorov, aktivita odporcov očkovania i nedôvera v očkovacie látky. "Ak je dostupná očkovacia látka, je každé úmrtie na chrípku zbytočné," uzavrela Krištúfková.
Prítomní odborníci zdôrazňovali aj dôležitosť zaočkovania tehotných a dojčiacich žien, zdravotníckych pracovníkov a zlepšenia osvety o výhodách vakcinácie. Diskutovali aj o možnosti zavedenia očkovania zaškoleným personálom v lekárňach, ako je to bežné napríklad vo Veľkej Británii.
Očkovanie proti chrípke na Slovensku preplácajú všetky zdravotné poisťovne. Vakcínu predpíše všeobecný lekár. Pacient si ju následne vyberie v lekárni, vráti sa k svojmu všeobecnému lekárovi a ten ho zaočkuje.
