V budúcnosti sa bez OZE spaľujúcich biomasu alebo bioplyn podľa Karola Kósu zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy pravdepodobne nezaobídeme.
Autor TASR
Bystrá 25. októbra (TASR) - Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je trend, ktorý predpokladá aj Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INECP). Podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie by sa mal do roku 2030 podľa nového návrhu zvýšiť na 25 %. Na Slovensku je však veľké množstvo OZE, ktorým sa v rokoch 2025 - 2028 končia dotácie na prevádzku, a hrozí, že o tieto zdroje energie prídeme. Odborníci na konferencii Energofórum organizovanej spoločnosťou Sféra však nemali na prípadné pokračovanie tejto štátnej podpory rovnaký názor.
Slovensko má schválenú schému štátnej pomoci do roku 2025. Martina Olejníková zo spoločnosti Veolia Energia Slovensko pripomenula, že prevádzková pomoc pre nové alebo obnovené zdroje už po tomto termíne nebude možná. To sa týka nielen kombinovanej výroby energie a tepla z plynových zdrojov, ale aj OZE spaľujúcich napríklad biomasu a tie podľa Olejníkovej prevádzkovú podporu potrebujú. "Musíme si asi povedať, že kam teda smerujeme a akým spôsobom tie ciele naplníme. Pretože by bolo škoda tie zdroje, ktoré tu máme, aby sme ich museli vypnúť," uviedla.
V budúcnosti sa bez OZE spaľujúcich biomasu alebo bioplyn podľa Karola Kósu zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) pravdepodobne nezaobídeme, no k možnému dotovaniu ich prevádzky je rezervovanejší. "Je to o tom, čo chceme dosiahnuť," zdôraznil. Cena elektriny klesá, no naopak, výrobné náklady na niektorých zdrojoch energie rastú. Práve cena by podľa Kósu mala niektoré zdroje vyselektovať, pretože pokiaľ by sa dlhodobo podporovali, nedosiahneme výraznejšie zníženie cien energie. Dotovanie niektorých nových technológií po určitý čas však podľa neho dáva zmysel.
Martin Pitorák z Ministerstva hospodárstva (MH) SR skonštatoval, že sa ešte musia uskutočniť diskusie, ktoré ukážu, aký spôsob udržania týchto zdrojov v energetickom mixe je najvýhodnejší. Dodal, že sa ako mimoriadne efektívna ukázala investičná podpora nových zdrojov z plánu obnovy. Pri posúdení, čo urobiť so starými zdrojmi, bude podľa Pitoráka potrebné zohľadniť, aké máme skúsenosti z financovania nových zdrojov.
Jedným z príkladov nákladovo drahých zdrojov sú bioplynové stanice vyrábajúce elektrinu. Jej cena je v súčasnosti na úrovni mierne pod 100 eurami za MWh, no približne v tejto výške majú bioplynové stanice materiálové náklady. S opravami, mzdami a odpismi sú náklady na výrobu jedného megawattu okolo 140 eur. V tomto prípade sú bioplynky bez prevádzkovej dotácie alebo bez predaja tepla stratové. Riešením by mohla byť transformácia na biometánové stanice, ktoré môžu získať dodatočný príjem z predaja certifikátov, no aj tu je aktuálne trh pomerne rozkolísaný.
Slovensko má schválenú schému štátnej pomoci do roku 2025. Martina Olejníková zo spoločnosti Veolia Energia Slovensko pripomenula, že prevádzková pomoc pre nové alebo obnovené zdroje už po tomto termíne nebude možná. To sa týka nielen kombinovanej výroby energie a tepla z plynových zdrojov, ale aj OZE spaľujúcich napríklad biomasu a tie podľa Olejníkovej prevádzkovú podporu potrebujú. "Musíme si asi povedať, že kam teda smerujeme a akým spôsobom tie ciele naplníme. Pretože by bolo škoda tie zdroje, ktoré tu máme, aby sme ich museli vypnúť," uviedla.
V budúcnosti sa bez OZE spaľujúcich biomasu alebo bioplyn podľa Karola Kósu zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) pravdepodobne nezaobídeme, no k možnému dotovaniu ich prevádzky je rezervovanejší. "Je to o tom, čo chceme dosiahnuť," zdôraznil. Cena elektriny klesá, no naopak, výrobné náklady na niektorých zdrojoch energie rastú. Práve cena by podľa Kósu mala niektoré zdroje vyselektovať, pretože pokiaľ by sa dlhodobo podporovali, nedosiahneme výraznejšie zníženie cien energie. Dotovanie niektorých nových technológií po určitý čas však podľa neho dáva zmysel.
Martin Pitorák z Ministerstva hospodárstva (MH) SR skonštatoval, že sa ešte musia uskutočniť diskusie, ktoré ukážu, aký spôsob udržania týchto zdrojov v energetickom mixe je najvýhodnejší. Dodal, že sa ako mimoriadne efektívna ukázala investičná podpora nových zdrojov z plánu obnovy. Pri posúdení, čo urobiť so starými zdrojmi, bude podľa Pitoráka potrebné zohľadniť, aké máme skúsenosti z financovania nových zdrojov.
Jedným z príkladov nákladovo drahých zdrojov sú bioplynové stanice vyrábajúce elektrinu. Jej cena je v súčasnosti na úrovni mierne pod 100 eurami za MWh, no približne v tejto výške majú bioplynové stanice materiálové náklady. S opravami, mzdami a odpismi sú náklady na výrobu jedného megawattu okolo 140 eur. V tomto prípade sú bioplynky bez prevádzkovej dotácie alebo bez predaja tepla stratové. Riešením by mohla byť transformácia na biometánové stanice, ktoré môžu získať dodatočný príjem z predaja certifikátov, no aj tu je aktuálne trh pomerne rozkolísaný.