V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová s detským chirurgom Pavlom Omaníkom.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 17. novembra (TASR) – Pri operáciách deformít hrudníka používajú lekári novú metódu, pri ktorej zmrazia medzirebrové nervy až na mínus 90 stupňov, čo pomôže predísť veľkým bolestiam po zákroku. V relácii TASR TV to uviedol chirurg Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave Pavol Omaník.
S deformitami hrudníka sa podľa neho najčastejšie stretávame u detského pacienta, respektíve u tinedžerov, ktorí rýchlo vyrastú. Riešením je operácia, po ktorej je potrebné aj tlmenie bolesti. „Kryoanalgézia sa vo svete používa asi tri-štyri roky,“ priblížil lekár s tým, že prednedávnom začali používať túto metódu aj v NÚDCH.
Pozrite si diskusiu s P. Omaníkom v televíznom formáte
Vysvetlil, že pacientovi pod prsnú kosť voperujú zahnutú kovovú dlahu, ktorá ho vystuží zvnútra a umožní mu znovu získať normálny tvar. „Počas operácie zmrazíme medzirebrové nervy na mínus 90 stupňov Celzia, dočasne ich vyradíme z funkcie, čo trvá asi 3 až 5 mesiacov,“ priblížil. S veľkou rezervou sa tak preklenie obdobie niekoľkých týždňov po operácii, počas ktorých museli pacienti užívať analgetiká. Vďaka kryoanalgézii sa tiež u pacienta skráti pobyt v nemocnici. Kým pri podávaní analgetík po operácii, odchádzajú pacienti z nemocnice na piaty až siedmy deň, v tomto prípade to môže byť už na tretí až štvrtý.
Vypočujte si rozhovor s P. Omaníkom vo forme PODCASTU
Deformovaný hrudník nie je problémom len z estetickej stránky, pacientom môže spôsobovať viaceré sekundárne zdravotné problémy. „Pacient má redukovanú kapacitu pľúc. Môže spôsobovať to, že nebude mať takú výkonnosť ako jeho rovesníci, bude zaostávať v športových aktivitách, bude mať ťažkosti zo strany dýchacieho alebo kardiovaskulárneho systému, lebo deformita častokrát stláča srdce,“ priblížil chirurg.
Pri deformitách hrudníka hovoríme podľa Omaníka buď o lievikovitom, vpáčenom hrudníku, keď prsná kosť zaostáva v raste a tlačí sa k chrbtici, alebo o vtáčom hrudníku, kedy hrudná kosť rastie viac dopredu. „Vtáčí hrudník u detí a dospievajúcich vieme riešiť bez použitia skalpela, čiže neoperačnou technikou, pomocou ortézy. S touto metódou sme začali na Slovensku v roku 2017,“ upozornil Omaník.
„Pokiaľ hovoríme o deformitách prednej hrudnej steny, tak u väčšiny pacientov sa tento problém prejaví už v najútlejšom veku, najčastejšie v novorodeneckom alebo batolivom období,“ uviedol odborník. Druhou skupinou pacientov sú podľa neho tinedžeri v období puberty. „Príde obdobie puberty a v priebehu pár týždňov, možno pár mesiacov sa zrazu z normálneho hrudníka u dospievajúceho mladého muža alebo slečny stáva deformita hrudníka,“ konštatoval.
Problémom u tinedžerov býva aj psychologický rozmer deformity. Keď si všimnú, že sa s ich hrudníkom niečo deje, hanbia sa za to a často to nepovedia ani rodičom. „Samotná podstata deformity nevyzerá kozmeticky vôbec dobre. Po psychickej stránke to na pacientov dosť zle vplýva. Majú úzkosti, depresívne stavy, stránia sa spoločnosti, aktivít, kde by museli odhaliť hrudník, častokrát bývajú terčom posmechu v škole,“ podotkol.
S deformovaným hrudníkom sa stretávame viac u chlapcov ako u dievčat. „Je to asi päť ku jednej v prospech chlapcov,“ zhodnotil odborník a dodal, že v približne 40 percentách ochorení ide o dedičnú záležitosť. „Deformita hrudníka je choroba detského veku, no pokiaľ nie je riešená v adolescentnom období, tak sa môžeme stretnúť aj s dospelými, ktorí majú vtáčí alebo vpadnutý hrudník,“ uzavrel lekár s tým, že v týchto prípadoch sa to tiež rieši operačne.
S deformitami hrudníka sa podľa neho najčastejšie stretávame u detského pacienta, respektíve u tinedžerov, ktorí rýchlo vyrastú. Riešením je operácia, po ktorej je potrebné aj tlmenie bolesti. „Kryoanalgézia sa vo svete používa asi tri-štyri roky,“ priblížil lekár s tým, že prednedávnom začali používať túto metódu aj v NÚDCH.
Pozrite si diskusiu s P. Omaníkom v televíznom formáte
Vysvetlil, že pacientovi pod prsnú kosť voperujú zahnutú kovovú dlahu, ktorá ho vystuží zvnútra a umožní mu znovu získať normálny tvar. „Počas operácie zmrazíme medzirebrové nervy na mínus 90 stupňov Celzia, dočasne ich vyradíme z funkcie, čo trvá asi 3 až 5 mesiacov,“ priblížil. S veľkou rezervou sa tak preklenie obdobie niekoľkých týždňov po operácii, počas ktorých museli pacienti užívať analgetiká. Vďaka kryoanalgézii sa tiež u pacienta skráti pobyt v nemocnici. Kým pri podávaní analgetík po operácii, odchádzajú pacienti z nemocnice na piaty až siedmy deň, v tomto prípade to môže byť už na tretí až štvrtý.
Vypočujte si rozhovor s P. Omaníkom vo forme PODCASTU
Deformovaný hrudník nie je problémom len z estetickej stránky, pacientom môže spôsobovať viaceré sekundárne zdravotné problémy. „Pacient má redukovanú kapacitu pľúc. Môže spôsobovať to, že nebude mať takú výkonnosť ako jeho rovesníci, bude zaostávať v športových aktivitách, bude mať ťažkosti zo strany dýchacieho alebo kardiovaskulárneho systému, lebo deformita častokrát stláča srdce,“ priblížil chirurg.
Pri deformitách hrudníka hovoríme podľa Omaníka buď o lievikovitom, vpáčenom hrudníku, keď prsná kosť zaostáva v raste a tlačí sa k chrbtici, alebo o vtáčom hrudníku, kedy hrudná kosť rastie viac dopredu. „Vtáčí hrudník u detí a dospievajúcich vieme riešiť bez použitia skalpela, čiže neoperačnou technikou, pomocou ortézy. S touto metódou sme začali na Slovensku v roku 2017,“ upozornil Omaník.
„Pokiaľ hovoríme o deformitách prednej hrudnej steny, tak u väčšiny pacientov sa tento problém prejaví už v najútlejšom veku, najčastejšie v novorodeneckom alebo batolivom období,“ uviedol odborník. Druhou skupinou pacientov sú podľa neho tinedžeri v období puberty. „Príde obdobie puberty a v priebehu pár týždňov, možno pár mesiacov sa zrazu z normálneho hrudníka u dospievajúceho mladého muža alebo slečny stáva deformita hrudníka,“ konštatoval.
Problémom u tinedžerov býva aj psychologický rozmer deformity. Keď si všimnú, že sa s ich hrudníkom niečo deje, hanbia sa za to a často to nepovedia ani rodičom. „Samotná podstata deformity nevyzerá kozmeticky vôbec dobre. Po psychickej stránke to na pacientov dosť zle vplýva. Majú úzkosti, depresívne stavy, stránia sa spoločnosti, aktivít, kde by museli odhaliť hrudník, častokrát bývajú terčom posmechu v škole,“ podotkol.
S deformovaným hrudníkom sa stretávame viac u chlapcov ako u dievčat. „Je to asi päť ku jednej v prospech chlapcov,“ zhodnotil odborník a dodal, že v približne 40 percentách ochorení ide o dedičnú záležitosť. „Deformita hrudníka je choroba detského veku, no pokiaľ nie je riešená v adolescentnom období, tak sa môžeme stretnúť aj s dospelými, ktorí majú vtáčí alebo vpadnutý hrudník,“ uzavrel lekár s tým, že v týchto prípadoch sa to tiež rieši operačne.