Už začiatkom budúceho týždňa sa má začať s rozsiahlymi deportáciami osôb, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie azylu.
Autor TASR
Berlín 23. októbra (TASR) - O týždeň skôr má nadobudnúť účinnosť séria opatrení zameraných na riešenie utečeneckej krízy, ktoré 15. októbra schválila dolná a na druhý deň aj horná komora nemeckého parlamentu. Informovala o tom vo štvrtok stránka Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND), zastrešujúca viac ako 30 nemeckých denníkov.
Nové pravidlá majú podľa RND začať platiť už od 24. októbra a nie od 1. novembra, ako bolo pôvodne plánované. Už začiatkom budúceho týždňa sa má začať s rozsiahlymi deportáciami osôb, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie azylu; ich zoznamy už vypracúvajú spolkové inštitúcie v spolupráci s regionálnymi.
Súčasťou opatrení sú kroky na urýchlenie azylových a deportačných postupov, uľahčenie výstavby ubytovní pre žiadateľov o azyl a zníženie finančných stimulov pre ekonomických migrantov.
Balík obsahuje okrem iného rozšírený zoznam krajín považovaných za bezpečné, čo v praxi znamená, že ich občania nebudú mať vo všeobecnosti nárok na štatút azylanta. Do aktualizovaného zoznamu Berlín zahrnul štáty ako Kosovo, Albánsko a Čierna Hora; v tejto kategórii sa okrem nich už nachádzali Srbsko, Macedónsko a Bosna.
Cieľom zrýchlenia azylových a rozhodovacích postupov v prípade migrantov z juhovýchodnej Európy je snaha zamerať sa predovšetkým na utečencov z vojnou zmietaných krajín ako sú Sýria, Irak či Afganistan.
Zákonodarcovia odhlasovali ďalej návrh na predĺženie obdobia, počas ktorého musia žiadatelia o azyl čakať v prijímacích strediskách, pokým nebude ich žiadosť o poskytnutie prístrešia prijatá alebo zamietnutá. Táto lehota bola predĺžená zo súčasných troch na šesť mesiacov.
Počas tohto obdobia majú žiadatelia o azyl vo všeobecnosti nárok na nižšie dávky. Zákon ďalej ponúka možnosť vyplácať ľuďom v prijímacích centrách dávky aj v inej forme ako finančnej.
Nemecké úrady potrebujú na spracovanie žiadosti o azyl v súčasnosti zhruba päť mesiacov. Toto obdobie sa však mení v závislosti od jednotlivých prípadov a mnohí utečenci čakajú omnoho dlhšie.
Pomalšie prebieha podľa informácií denníkov patriacich mediálnej skupine Funke integrácia utečencov. Z odpovede spolkovej vlády na poslaneckú otázku vyplýva, že väčšina z nich absolvuje najskôr začiatkom budúceho roka jazykové kurzy zamerané na právo, kultúru a dejiny. Tento rok tak integračné kurzy navštívi 190.000 prisťahovalcov, čo je len o 50.000 viac ako vlani, hoci počet utečencov bude zrejme až päťnásobne vyšší.
Denník Die Welt dnes v tejto súvislosti informoval, že nemecká evanjelická cirkev uvoľní tento rok na starostlivosť o utečencov dodatočných 26 miliónov eur.
Noviny Ruhr Nachrichten informovali, že vláda v Berlíne poskytne spolkovým krajinám a obciam bezplatne 700 nehnuteľností a pozemkov pre utečencov, čím sa vzdá približne 3,55 milióna eur mesačného príjmu z prenájmu.
Podľa denníka Die Welt väčšina zamietnutých žiadateľov o azyl sa pred vyhostením rozhodne pre dobrovoľný odchod z Nemecka. Príslušný program na podporu vrátenia utečencov do ich domovských krajín využilo od januára do septembra tohto roku okolo 22.400 ľudí. V rovnakom období bolo deportovaných asi 11.500 ľudí.
Nové pravidlá majú podľa RND začať platiť už od 24. októbra a nie od 1. novembra, ako bolo pôvodne plánované. Už začiatkom budúceho týždňa sa má začať s rozsiahlymi deportáciami osôb, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie azylu; ich zoznamy už vypracúvajú spolkové inštitúcie v spolupráci s regionálnymi.
Súčasťou opatrení sú kroky na urýchlenie azylových a deportačných postupov, uľahčenie výstavby ubytovní pre žiadateľov o azyl a zníženie finančných stimulov pre ekonomických migrantov.
Balík obsahuje okrem iného rozšírený zoznam krajín považovaných za bezpečné, čo v praxi znamená, že ich občania nebudú mať vo všeobecnosti nárok na štatút azylanta. Do aktualizovaného zoznamu Berlín zahrnul štáty ako Kosovo, Albánsko a Čierna Hora; v tejto kategórii sa okrem nich už nachádzali Srbsko, Macedónsko a Bosna.
Cieľom zrýchlenia azylových a rozhodovacích postupov v prípade migrantov z juhovýchodnej Európy je snaha zamerať sa predovšetkým na utečencov z vojnou zmietaných krajín ako sú Sýria, Irak či Afganistan.
Zákonodarcovia odhlasovali ďalej návrh na predĺženie obdobia, počas ktorého musia žiadatelia o azyl čakať v prijímacích strediskách, pokým nebude ich žiadosť o poskytnutie prístrešia prijatá alebo zamietnutá. Táto lehota bola predĺžená zo súčasných troch na šesť mesiacov.
Počas tohto obdobia majú žiadatelia o azyl vo všeobecnosti nárok na nižšie dávky. Zákon ďalej ponúka možnosť vyplácať ľuďom v prijímacích centrách dávky aj v inej forme ako finančnej.
Nemecké úrady potrebujú na spracovanie žiadosti o azyl v súčasnosti zhruba päť mesiacov. Toto obdobie sa však mení v závislosti od jednotlivých prípadov a mnohí utečenci čakajú omnoho dlhšie.
Pomalšie prebieha podľa informácií denníkov patriacich mediálnej skupine Funke integrácia utečencov. Z odpovede spolkovej vlády na poslaneckú otázku vyplýva, že väčšina z nich absolvuje najskôr začiatkom budúceho roka jazykové kurzy zamerané na právo, kultúru a dejiny. Tento rok tak integračné kurzy navštívi 190.000 prisťahovalcov, čo je len o 50.000 viac ako vlani, hoci počet utečencov bude zrejme až päťnásobne vyšší.
Denník Die Welt dnes v tejto súvislosti informoval, že nemecká evanjelická cirkev uvoľní tento rok na starostlivosť o utečencov dodatočných 26 miliónov eur.
Noviny Ruhr Nachrichten informovali, že vláda v Berlíne poskytne spolkovým krajinám a obciam bezplatne 700 nehnuteľností a pozemkov pre utečencov, čím sa vzdá približne 3,55 milióna eur mesačného príjmu z prenájmu.
Podľa denníka Die Welt väčšina zamietnutých žiadateľov o azyl sa pred vyhostením rozhodne pre dobrovoľný odchod z Nemecka. Príslušný program na podporu vrátenia utečencov do ich domovských krajín využilo od januára do septembra tohto roku okolo 22.400 ľudí. V rovnakom období bolo deportovaných asi 11.500 ľudí.