Praha/Bratislava 17. apríla (TASR) – Zatiaľ čo v druhej polovici apríla 1945 bolo takmer celé územie Slovenska oslobodené, oslobodzovanie západných oblastí Čiech sa len začínalo. K prvému kontaktu americkej armády pod velením generála Georgea Smitha Pattona s československými hranicami došlo v druhej polovici apríla 1945. V sobotu 18. apríla uplynie od tejto udalosti 75 rokov.

Legendárny americký generál George S. Patton velil počas druhej svetovej vojny 3. americkej armáde, ktorá sa podieľala na oslobodzovaní niekoľkých európskych štátov vrátane západných a juhozápadných oblastí Československa.

Už počas života sa stal legendou, ktorá chcela byť zabitá "poslednou guľkou v posledný deň poslednej vojny", avšak jeho život tragicky uzavrela dopravná nehoda 9. decembra 1945 na predmestí nemeckého Mannheimu. Po 12 dňoch generál zraneniam podľahol.

"Pochodujte proti zvuku paľby, to je zvuk, ktorý obvykle nájdete pred nepriateľom," to je jeden z výrokov generála Pattona, ktorého pre jeho odvahu prezývali aj ako "krv a blato".

Jednotky generála Pattona vstúpili po prvý raz na územie bývalého Československa 18. apríla 1945 pri dedinke Trojmezí, ležiacej v ašskom výbežku. O 09.55 h prekročila hranice ako prvá prieskumná jednotka 3. práporu 358. pluku 90. pešej divízie, ktorej velil spravodajský dôstojník nadporučík Merrill B. Rudes.

V ten istý deň bolo oslobodené aj neďaleké mestečko Hranice. O dva dni neskôr kapitulovalo mesto Aš, postupne Františkovy Lázně a Cheb a 6. mája 1945 bola oslobodená tiež Plzeň.

Po oslobodení západných Čiech a ich metropoly Plzne a po dosiahnutí demarkačnej línie Karlove Vary – Plzeň - České Budějovice bol generál Patton pripravený a rozhodnutý oslobodiť tiež Prahu, avšak Moskva to odmietla.

Bol to najmä britský premiér Winston Churchill, ktorý naliehal na hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte Dwighta D. Eisenhowera, aby spojenecké vojská pokračovali čo najďalej na východ a oslobodili aj Prahu. Z archívnych dokumentov vyplýva, že 4. mája 1945 poslal generál Eisenhower do Moskvy depešu, v ktorej sa uvádzalo: "Sme pripravení, ak si to situácia vyžiada, postúpiť do Československa na líniu riek Vltava a Labe, aby sme vyčistili ich západné brehy."

S tým však Kremeľ nesúhlasil s odôvodnením, že chce predísť možným zmätkom v súvislosti s premiestňovaním armád, ako aj tvrdením, že už je hotový plán Pražskej operácie. V skutočnosti chcel ale sovietsky vodca Stalin oslobodiť Prahu len vojskami Červenej armády, aby si mohol do budúcnosti posilniť politický vplyv Sovietskeho zväzu v Československu i v strednej Európe.

Generála Pattona aj s odstupom času veľmi mrzelo, že nemohol pokračovať ďalej. "Mali sme postupovať ďalej, a keby sa to Rusom nepáčilo, mali sme ich poslať do čerta," napísal vo svojich pamätiach.

V bývalom Československu sa nemohlo oficiálne hovoriť o tom, že Plzeň i ďalšie mestá a obce na západe a juhozápade Čiech oslobodili jednotky pod velením generála Pattona. Komunisti sa totiž snažili túto kapitolu vymazať z histórie.

Podľa záverečnej správy Armády Spojených štátov (United States Army) pri oslobodzovaní Československa zahynulo 116 príslušníkov americkej pozemnej armády a 360 ich bolo zranených. Za posledného amerického vojaka, ktorý padol počas bojovej operácie v druhej svetovej vojne nielen v Československu, ale v Európe vôbec, sa považuje 34-ročný Američan Charley Havlat, ktorý mal českých rodičov. Nacisti ho zastrelili 7. mája 1945 počas prieskumnej akcie pri juhočeskom mestečku Volary.