Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napínavý detektívny príbeh kapitána Hastingsa s precíznym a zároveň ľahkým štýlom je ideálny na letné čítanie.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Milovníci kriminálnych prípadov by mali zbystriť pozornosť. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ prináša ďalší záhadný prípad z pera „kráľovnej anglickej detektívky“. Román Vražda na golfovom ihrisku napísala Agatha Christie síce už v roku 1923, no slovenskému čitateľovi sa do rúk dostáva až o niekoľko desaťročí.
Napínavým príbehom nás sprevádza kapitán Hastings, priateľ Hercula Poirota, ktorý vyšetruje prípad viacnásobnej vraždy. Poirot prichádza do sídla zavraždeného milionára Paula Renaulda a postupne odhaľuje závažné skutočnosti. Prípad je však zložitejší a zamotanejší, ako sa na prvý pohľad zdalo.
Do vily Genevieve prichádza aj slávny parížsky detektív Giraud s rovnakým cieľom - rozlúštiť tajomnú záhadu. Medzi mladým, moderným Giraudom a Poirotom, ktorý sa drží zaužívaných metód, panuje od začiatku nepriateľská nálada. Každý z nich chce nájsť vraha pána Renaulda i neznámeho muža, ktorého zavraždili tou istou dýkou, skôr. Giraud sa vychvaľuje svojimi pokrokmi a zdá sa, že v prípade skutočne postupuje rýchlejšie ako jeho starší kolega. Komisár Bex je Giraudovými mimoriadnymi schopnosťami unesený. „Úžasné,“ šepol mi monsieur Bex nadšene. „Je tu iba pol hodiny a už všetko vie! To je človek! Giraud je nepochybne najväčší žijúci detektív.“ Naproti tomu sa Poirot zaoberá samými malichernosťami a jeho teórie sa nepotvrdzujú. Navyše sa zapletie do konfliktu so svojím priateľom Hastingsom, na pozadí ktorého stojí záhadná mladá žena. Rozladia tieto nepríjemnosti skúseného detektíva, alebo si zachová nadhľad a prekvapí esom v rukáve?
Hoci detektívky nepatria medzi moje top žánre, Agatha Christie ma presvedčila, že nič netreba vopred odsúdiť. Vražda na golfovom ihrisku je napísaná precíznym a zároveň ľahkým štýlom, číta sa akoby sama. Niektoré pasáže sa mi najskôr zdali zbytočné, no neskôr sa ukázalo, že práve tieto drobnosti sú dôležité pre rozuzlenie príbehu. Christie vedela, ako narábať so slovom a ako udržať čitateľa v napätí do poslednej bodky. Vytvárala plastické postavy, živé charaktery a vďaka nim aj nezameniteľné príbehy.
Odporúčať knižku verným čitateľom Agathy Christie snáď nie je potrebné, no určite by po nej mali siahnuť aj tí, ktorí detektívkam doteraz neprišli na chuť. Je to výborné čítanie, pri ktorom zapojíte šedú mozgovú kôru a možno zistíte aj to, kto je vrah. Predpokladám však, že to sa stane až na poslednej stránke.
Napínavým príbehom nás sprevádza kapitán Hastings, priateľ Hercula Poirota, ktorý vyšetruje prípad viacnásobnej vraždy. Poirot prichádza do sídla zavraždeného milionára Paula Renaulda a postupne odhaľuje závažné skutočnosti. Prípad je však zložitejší a zamotanejší, ako sa na prvý pohľad zdalo.
Do vily Genevieve prichádza aj slávny parížsky detektív Giraud s rovnakým cieľom - rozlúštiť tajomnú záhadu. Medzi mladým, moderným Giraudom a Poirotom, ktorý sa drží zaužívaných metód, panuje od začiatku nepriateľská nálada. Každý z nich chce nájsť vraha pána Renaulda i neznámeho muža, ktorého zavraždili tou istou dýkou, skôr. Giraud sa vychvaľuje svojimi pokrokmi a zdá sa, že v prípade skutočne postupuje rýchlejšie ako jeho starší kolega. Komisár Bex je Giraudovými mimoriadnymi schopnosťami unesený. „Úžasné,“ šepol mi monsieur Bex nadšene. „Je tu iba pol hodiny a už všetko vie! To je človek! Giraud je nepochybne najväčší žijúci detektív.“ Naproti tomu sa Poirot zaoberá samými malichernosťami a jeho teórie sa nepotvrdzujú. Navyše sa zapletie do konfliktu so svojím priateľom Hastingsom, na pozadí ktorého stojí záhadná mladá žena. Rozladia tieto nepríjemnosti skúseného detektíva, alebo si zachová nadhľad a prekvapí esom v rukáve?
Hoci detektívky nepatria medzi moje top žánre, Agatha Christie ma presvedčila, že nič netreba vopred odsúdiť. Vražda na golfovom ihrisku je napísaná precíznym a zároveň ľahkým štýlom, číta sa akoby sama. Niektoré pasáže sa mi najskôr zdali zbytočné, no neskôr sa ukázalo, že práve tieto drobnosti sú dôležité pre rozuzlenie príbehu. Christie vedela, ako narábať so slovom a ako udržať čitateľa v napätí do poslednej bodky. Vytvárala plastické postavy, živé charaktery a vďaka nim aj nezameniteľné príbehy.
Odporúčať knižku verným čitateľom Agathy Christie snáď nie je potrebné, no určite by po nej mali siahnuť aj tí, ktorí detektívkam doteraz neprišli na chuť. Je to výborné čítanie, pri ktorom zapojíte šedú mozgovú kôru a možno zistíte aj to, kto je vrah. Predpokladám však, že to sa stane až na poslednej stránke.
