Počet voliteľov za jednotlivé štáty sa odvíja od toho, koľko zástupcov v Kongrese štát má. Podľa ústavy je to najmenej jeden člen Snemovne reprezentantov a dvaja senátori.
Autor TASR
Washington 30. októbra (TASR) - Ľudové hlasovanie v prezidentských voľbách v USA sa uskutoční 5. novembra, avšak o víťazovi v konečnom dôsledku rozhodne na základe výsledkov z jednotlivých štátov zbor voliteľov. Každý štát má v zbore voliteľov určený počet hlasov, takže sa môže prihodiť, že prezidentom sa nestane kandidát, ktorý získal v celkovom súčte od ľudí najviac hlasov. Tento systém posilňuje princíp federalizmu v prezidentských voľbách. V rozhovore pre TASR to uviedol politológ z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislav Kováčik.
Počet voliteľov za jednotlivé štáty sa odvíja od toho, koľko zástupcov v Kongrese štát má. Podľa ústavy je to najmenej jeden člen Snemovne reprezentantov a dvaja senátori.
V súčasnosti je celkový počet voliteľov pevne ohraničený. Celkovo ich je 538 a úspešný kandidát musí získať viac ako polovicu ich hlasov, teda 270 voliteľov. Najviac voliteľov, až 54, má Kalifornia.
V 48 štátoch USA a vo Washingtone D. C. sa v súčasnosti uplatňuje väčšinový volebný systém, čo znamená, že za kandidáta, ktorý v danom štáte získal najviac hlasov, hlasujú všetci volitelia daného štátu. Výnimkami sú Nebraska a Maine, kde sa uplatňuje pomerný systém na základe kongresových dištriktov. Kováčik však pripomína, že ide o malé štáty, ktoré dovedna dodajú iba deväť voliteľov.
"Je na legislatíve príslušného štátu, aby si určil, akým spôsobom bude vyberať alebo kreovať voliteľov," ozrejmuje Kováčik. Platí však, že v deň prezidentských volieb si občania okrem prezidenta volia aj svojich voliteľov.
Politológ upriamuje pozornosť na zásadu, že volitelia sa zaväzujú odovzdať hlas kandidátovi, ktorý v danom štáte získal najviac hlasov. V minulosti sa však viackrát stalo, že volitelia hlasovali inak, ako sa zaviazali. "Z toho následne môžu vyplývať rôzne konzekvencie - od pokút až po uväznenie," vysvetľuje Kováčik. Sankcie voči voliteľom si legislatívne upravujú jednotlivé štáty.
"Jeden zo základných dôvodov, prečo je systém zboru voliteľov dôležitý, je to, aby prezidentskí kandidáti kandidovali v každom štáte, pretože ak by sa zbor voliteľov zrušil, kampaň by sa viedla iba vo veľkých štátoch," uvádza Kováčik. V prípade zrušenia systému by podľa politológa ostalo 80 percent územia USA v kampani nepovšimnutých.
Kováčik tvrdí, že prípadná zmena systému by prospela demokratom. "Republikáni sa, naopak, snažia o zachovanie systému. Dokonca upravujú pravidlá v jednotlivých štátoch tak, aby sa obmedzila možnosť predčasného odovzdávania hlasov, pretože vedia, že ich voliči sú konzervatívni a chodia voliť v deň volieb," vysvetľuje.
Najvážnejšia diskusia o reforme systému sa podľa neho viedla koncom 60. rokov. Návrh na prijatie dodatku ústavy, ktorý by zaviedol ako smerodajné ľudové hlasovanie v celých USA, však zablokovala časť republikánskych senátorov, ktorá obštrukciami naťahovala diskusiu. Téma sa nakoniec vyčerpala a k reforme nedošlo, pripomína Kováčik.
Zaujímavosťou amerického volebného systému je, že na prezidentských voľbách sa nemôže zúčastniť približne 3,5 milióna Američanov žijúcich na územiach USA, ktoré nemajú oficiálny status členského štátu, a teda ani voliteľov. Ide o zámorské územia USA ako Porto Rico, Guam alebo Americká Samoa. Kováčik pripomína, že na zmenu súčasného stavu by sa týmto územiam musel priznať oficiálny status štátu alebo by sa musela zmeniť ústava.
V histórii USA sa už trikrát stalo, že ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu voliteľov. V tomto prípade sa voľba prezidenta presunie do Kongresu.
Ústava uvádza, že Senát následne volí viceprezidenta, a to nadpolovičnou väčšinou senátorov. Prezidenta volí Snemovňa reprezentantov z troch najúspešnejších kandidátov. V tomto prípade však prezidenta volia delegácie kongresmanov z jednotlivých štátov. Členovia delegácií sa na voľbe kandidáta musia jednohlasne zhodnúť. Pokiaľ tak neurobia, hlas celej delegácie prepadá. Na zvolenie kandidát potrebuje získať podporu nadpolovičnej väčšiny delegácií, teda 26 hlasov.
Počet voliteľov za jednotlivé štáty sa odvíja od toho, koľko zástupcov v Kongrese štát má. Podľa ústavy je to najmenej jeden člen Snemovne reprezentantov a dvaja senátori.
V súčasnosti je celkový počet voliteľov pevne ohraničený. Celkovo ich je 538 a úspešný kandidát musí získať viac ako polovicu ich hlasov, teda 270 voliteľov. Najviac voliteľov, až 54, má Kalifornia.
V 48 štátoch USA a vo Washingtone D. C. sa v súčasnosti uplatňuje väčšinový volebný systém, čo znamená, že za kandidáta, ktorý v danom štáte získal najviac hlasov, hlasujú všetci volitelia daného štátu. Výnimkami sú Nebraska a Maine, kde sa uplatňuje pomerný systém na základe kongresových dištriktov. Kováčik však pripomína, že ide o malé štáty, ktoré dovedna dodajú iba deväť voliteľov.
"Je na legislatíve príslušného štátu, aby si určil, akým spôsobom bude vyberať alebo kreovať voliteľov," ozrejmuje Kováčik. Platí však, že v deň prezidentských volieb si občania okrem prezidenta volia aj svojich voliteľov.
Politológ upriamuje pozornosť na zásadu, že volitelia sa zaväzujú odovzdať hlas kandidátovi, ktorý v danom štáte získal najviac hlasov. V minulosti sa však viackrát stalo, že volitelia hlasovali inak, ako sa zaviazali. "Z toho následne môžu vyplývať rôzne konzekvencie - od pokút až po uväznenie," vysvetľuje Kováčik. Sankcie voči voliteľom si legislatívne upravujú jednotlivé štáty.
"Jeden zo základných dôvodov, prečo je systém zboru voliteľov dôležitý, je to, aby prezidentskí kandidáti kandidovali v každom štáte, pretože ak by sa zbor voliteľov zrušil, kampaň by sa viedla iba vo veľkých štátoch," uvádza Kováčik. V prípade zrušenia systému by podľa politológa ostalo 80 percent územia USA v kampani nepovšimnutých.
Kováčik tvrdí, že prípadná zmena systému by prospela demokratom. "Republikáni sa, naopak, snažia o zachovanie systému. Dokonca upravujú pravidlá v jednotlivých štátoch tak, aby sa obmedzila možnosť predčasného odovzdávania hlasov, pretože vedia, že ich voliči sú konzervatívni a chodia voliť v deň volieb," vysvetľuje.
Najvážnejšia diskusia o reforme systému sa podľa neho viedla koncom 60. rokov. Návrh na prijatie dodatku ústavy, ktorý by zaviedol ako smerodajné ľudové hlasovanie v celých USA, však zablokovala časť republikánskych senátorov, ktorá obštrukciami naťahovala diskusiu. Téma sa nakoniec vyčerpala a k reforme nedošlo, pripomína Kováčik.
Zaujímavosťou amerického volebného systému je, že na prezidentských voľbách sa nemôže zúčastniť približne 3,5 milióna Američanov žijúcich na územiach USA, ktoré nemajú oficiálny status členského štátu, a teda ani voliteľov. Ide o zámorské územia USA ako Porto Rico, Guam alebo Americká Samoa. Kováčik pripomína, že na zmenu súčasného stavu by sa týmto územiam musel priznať oficiálny status štátu alebo by sa musela zmeniť ústava.
V histórii USA sa už trikrát stalo, že ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu voliteľov. V tomto prípade sa voľba prezidenta presunie do Kongresu.
Ústava uvádza, že Senát následne volí viceprezidenta, a to nadpolovičnou väčšinou senátorov. Prezidenta volí Snemovňa reprezentantov z troch najúspešnejších kandidátov. V tomto prípade však prezidenta volia delegácie kongresmanov z jednotlivých štátov. Členovia delegácií sa na voľbe kandidáta musia jednohlasne zhodnúť. Pokiaľ tak neurobia, hlas celej delegácie prepadá. Na zvolenie kandidát potrebuje získať podporu nadpolovičnej väčšiny delegácií, teda 26 hlasov.