Bánovce nad Bebravou 19. apríla (TASR) - Poznáte ten pocit. Kráčate po plnej ulici a práve rozmýšľate nad tým, či máte všetko pokúpené, či stihnete autobus, či ste si niečo nezabudli v práci, alebo čo vás doma ešte všetko čaká. A tu zrazu... narušiteľ označený rôznymi logami. V rukách pokladnička a stojí rovno uprostred chodníka. Vyberá si obeť. Pozerá sa na vás. Dúfate, že vás minie. Ale nie... "Dobrý deň, môžete mi, prosím, venovať..." vyrazí do útoku.Nemám rád týchto ľudí. Ani nie tak ich, ako to, čo robia. V lepšom prípade s vami chcú robiť len ankety, alebo vám predať novú a zaručene fungujúcu kozmetiku. V tom druhom vás prosia o príspevok na tú, či onú organizáciu. Človek má rád svoje súkromie. Istým spôsobom nám ho drzo narúšajú. Požadujú od nás peniaze a čas. Práve to, čo dnes nik nemá. A navyše sa skrývajú za pretvárku dobrého úmyslu.

V piatok trinásteho apríla som sa ocitol na druhej strane barikády. Tento dátum je už niekoľko rokov zasvätený Dňu narcisov, ktorý je známy aj ako Deň boja proti rakovine. O tejto ničivej chorobe počul už asi každý a mnohým priamo či nepriamo zasiahla do života. Jej liečba je vo väčšine prípadov neúspešná a jej hlavnou úlohou je zmierniť bolesti a trápenie pacientov až do konca. Ako sa píše na internetovej stránke Ligy proti rakovine, ktorá je hlavným organizátorom tejto akcie: "Narcis ako jeden z prvých kvietkov jari predznačuje príchod tohto obdobia, prebúdzania prírody a života. Tak je i symbolom nádeje, že aj náročný boj môže mať dobrý koniec." Posolstvo žltých narcisov pravidelne pomáhajú roznášať aj školy z celého Slovenska. Tak ako minulé roky, aj tento rok sa do akcie pod záštitou pani riaditeľky RNDr. Eleny Kacvinskej a za organizácie pani učiteľky Mgr. Emílie Hlavinkovej zapojili aj študenti z gymnázia Janka Jesenského.

Foto: Tomáš Belobrad/TASR

Priznám sa, pôvodne som sa medzi dobrovoľníkov nechal zapísať preto, aby som nemusel byť na vyučovaní. A dovolím si povedať, že rovnaký dôvod mala aj väčšina zúčastnených.

Ráno sme podostávali škatuľe s narcismi, pokladničku a rôzne letáčiky. V štvor až šesťčlenných skupinách sme vyrazili do ulíc mesta. Mojej skupine bolo pridelené stanovište pri poliklinike. Na mieste sme však zistili, že nás už stihli predbehnúť žiaci z inej školy a väčšina okoloidúcich už svoj narcis mala.Zaujali sme teda miesto pred vstupom do budovy, očakávajúc nových návštevníkov. A bol to veru dlhý deň. Mnohí ľudia k nám prišli prispieť bez toho, aby sme ich museli zvlášť osloviť, iní nás zase obchádzali, ignorovali a venovali nám opovrhujúce pohľady, alebo klamali, že už prispeli.

Foto: Ťomáš Belobrad/TASR

Niektorí prispeli vyššou sumou a iní do pokladničky vysypali len centy, ktorých sa možno chceli zbaviť. Azda najviac ma ale zarazil istý pán, ktorému nebolo hlúpe povedať svojej žene, aby nám veľa nedávala a že nech jej radšej vydáme, lebo on už platil kadejakým organizáciám.Pri tejto zbierke sa väčšinou ukáže ľudský charakter. Nenarážam na tých, ktorí nemôžu prispieť kvôli vlastnej núdzi, ale na tých, ktorí očividne môžu, a neurobia tak. Ako napríklad veľmi elegantne oblečený pán s drahým autom, ktorý vás dokáže obísť bez toho, aby vôbec dal najavo, že vás videl. Naopak, veľmi príjemne ma prekvapil istý punkáč (naozaj by som sa bál ho stretnúť v noci niekde na ulici), ktorý sám prispel vyššou sumou.Odovzdali sme 400 kusov narcisov, pričom niektorí ľudia brali viac ako jeden kus. Pre svoju malú štatistiku ale počítam 400 ľudí na 400 kusov. Štyria z nich sa nám priznali, že sami sú onkologickými pacientmi, čo tvorí jedno percento. A to je príliš veľa.Viacerí ľudia nám nedôverali, čo v dnešnom svete plnom podvodníkov nie je veľmi prekvapivé. Koľko prípadov falošných dobrovoľníkov sa už objavilo? Desiatky? Stovky? Hanbil by som sa za seba. Hrdo môžem povedať, že moja šesťčlenná skupina odovzdala všetky peniaze až do posledného centa. Gymnázium Janka Jesenského zozbieralo 3415 eur.Svoj názor na dobrovoľníkov pri zbierkach som zmenil. Nemusíme každému bezvýhradne dôverovať a keď nemáme záujem o danú vec, postačí aj jednoduché: "Nie, ďakujem." Domov som sa vrátil s dobrým pocitom. Úprimne dúfam, že peniaze, ktoré som vyzbieral, uľahčia niekomu jeho ťažký život.

Tomáš Belobrad, Gymnázium Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou