Londýn/Paríž/Bratislava 11. apríla (TASR) - Dátum narodenia anglického lekára Jamesa Parkinsona (1755-1824), 11. apríl, sa od roku 1997 pripomína ako Svetový deň Parkinsonovej choroby. Dovtedy sa nazýval Európskym dňom Parkinsonovej choroby. Na celom svete trpí týmto ochorením niekoľko miliónov ľudí. V sobotu 11. apríla 2015 uplynie 260 rokov od narodenia Jamesa Parkinsona.
Na Slovensku bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) k 31. decembru 2013 evidovaných 10.498 mužov a 12.210 žien s diagnostikovanou Parkinsonovou chorobou. Novodiagnostikovaných bolo 2086 mužov a 2502 žien s týmto ochorením. TASR o tom informoval hovorca Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Bubla. Na porovnanie, podľa informácií NCZI 31. decembru 2012 bolo s diagnózou Parkinsonova choroba evidovaných 14.929 mužov, 17.733 žien a novodiagnostikovaných 1745 mužov a 1767 žien.
Degeneratívne ochorenie, popísané v roku 1817 Jamesom Parkinsonom v Eseji o trase (aj: Esej o trasľavej obrne, Essay on the Shaking Palsy) síce zriedkavo postihuje ľudí do 45 roku života, zato však približne 1,5 percenta populácie nad 65 rokov. Na lekársku činnosť Jamesa Parkinsona o štyri desaťročia nadviazal francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot (1825-1893), ktorý ako prvý rozpoznal dôležitosť Parkinsovej práce a chorobu pomenoval po ňom - Parkinsonovu chorobu.
Na konferencii v Luxembursku 11. apríla 2005 účastníci vybrali ako symbol Parkinsonovej choroby červený tulipán. Základy k tomuto kroku položil v roku 1980 holandský pestovateľ kvetov Van der Wereld, takisto trpiaci týmto ochorením. Červený tulipán potom za symbol zvolili členovia Európskeho združenia Parkinsonovej choroby (The European Parkinson's Disease Association, EDPA).
EDPA je nepolitické a neziskové združenie, ktoré sa podieľa na organizovaní liečby ochorenia. Založili ho v júni 1992 v Mníchove, keď sa zlúčilo deväť európskych organizácií pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Primárnym príznakom Parkinsonovej choroby je tras (tremor), ďalej stuhnutosť svalstva, pomalý pohyb, nestabilita či strata rovnováhy. Medzi sekundárne príznaky patria porucha chôdze, písma i reči a depresia. Choroba môže byť následkom aterosklerózy mozgových ciev, zápalového procesu v mozgu, otravy oxidom uhoľnatým, ale rovnako môže byť príčina neznáma. Parkinsonova choroba prechádza do chronického stavu, možno ju liečiť, nie však vyliečiť.
Táto progresívna neurodegeneratívna choroba postihla napríklad bývalého amerického boxera Muhammada Aliho, kanadsko-amerického herca Michaela J. Foxa, španielskeho surrealistického maliara Salvadora Dalího i pápeža Jána Pavla II.
Parkinsonovou chorobou trpel aj pápež Ján Pavol II.Foto: TASR
Anglický lekár, sociálny reformátor James Parkinson (11. apríl 1755 - 21. decembra 1824) ako 29 ročný získal kvalifikáciu lekára. Napriek tomu, že mal pomerne veľkú a lukratívnu prax v Londýne, staral sa aj o sociálne slabých občanov. Vyše 30 rokov pracoval ako ošetrujúci lekár v miestnej psychiatrickej liečebni a zasadzoval sa za zlepšenie životných podmienok duševne chorých pacientov. Parkinsonove humanistické postoje sa prejavili v roku 1811, keď sa pustil do boja za zlepšenie situácie v ústavoch pre duševne chorých ľudí, za ich právnu ochranu, rovnako aj za právnu ochranu ich lekárov, ošetrovateliek a rodín. Parkinson sa stal členom celého radu lekárskych spolkov, zastával funkciu prezidenta Asociácie lekárnikov a okolo roku 1822 sa stal prvým držiteľom zlatej medaily Kráľovskej akadémie lekárov (Royal College of Surgeons). Okrem medicíny James Parkinson vynikal aj v ďalších odboroch - v geológii a prírodných vedách. Považuje sa aj za zakladateľa vedeckej paleontológie.
