Archívna snímka. Mladí ľudia kladú ruže a zapaľujú sviečky pri zámerne zachovanej časti múru, ktorá slúži ako pamätné miesto pri príležitosti 28. výročia pádu Berlínskeho múru, 9. novembra 2017Foto: TASR/DPA
Pre Nemcov má 9. november priam osudový význam, čo potvrdzuje už i letmý pohľad do histórie. V tento deň roku 1918 odstúpil Viliam II. – posledný nemecký cisár a pruský kráľ. 9. novembra 1923 sa Adolf Hitler neúspešne pokúsil o puč. Presne o dva roky neskôr – 9. novembra 1925 vytvorili fanaticky oddaní prívrženci Hitlera elitnú bojovú jednotku SS a z 9. na 10. novembra roku 1938 sa odohralo besnenie nacistov počas tzv. Krištáľovej noci. Potom však prišiel 9. november 1989 – deň spontánnej radosti, eufórie a osláv, ktorý akoby mal napraviť bezprávie minulosti. Berlínsky múr - najznámejší symbol studenej vojny, ktorý viac ako 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto, krajinu, ale aj celý svet padol presne pred 30 rokmi.
9. novembra 1989 sa začal Berlín po dlhých desiatkach rokov dostávať z ostnatého a betónového zovretia, ktoré počas letného dňa 13. augusta 1961 zmrazilo mnohé nádeje, zmarilo životné plány a zničilo ľudské osudy. Azda najtrpkejšie obyvateľov tých domov na Bernauerskej ulici, ktorí mali vchody z Východu, ale okná smerovali na Západ. Tie neskôr zamurovali, alebo spútali ostnatým drôtom tak, ako tých 43 kilometrov, ktoré pretínali mesto priamo v jeho srdci ako jedovatý šíp.
Pri pokuse o prekonanie 155 kilometrov dlhej a 360 centimetrov vysokej nenávidenej stavby zahynulo minimálne 138 ľudí. Jej prvou obeťou sa stal Rudolf Urban, ktorý spadol 19. augusta 1961 pri pokuse o útek z okna svojho bytu. I keď sa štatistiky v presnom počte obetí rôznia, zhodujú sa na tom, že symbolom obetí Berlínskeho múru sa stal Peter Fechter. Tento 18-ročný murár pri ňom vykrvácal na Zimmerovej ulici 18. augusta 1962 potom, keď ho pri pokuse o útek zasiahli guľky východonemeckých pohraničníkov. Nepomohli ani jeho výkriky “Pomôžte mi predsa!“ 50 minút po zásahu zomrel.
Toto obrovské riziko s pre neho tragickým koncom podstúpil Peter Fechter preto, lebo sa chcel dostať k svojej sestre, ktorá sa usadila spolu s rodinou v západnej časti rozdelenej metropoly, kde ju často navštevoval. Až do začiatku 60. rokov bol totiž pohyb obyvateľov Berlína viac-menej slobodný. Ale, keďže cez Západný Berlín emigroval stále väčší a väčší počet ľudí rozhodol sa východonemecký komunistický režim s požehnaním Moskvy konať. Berlínsky múr sa stal v noci z 12. na 13. augusta 1961 realitou.
Aj ja sa v týchto dňoch vraciam mysľou do gymnaziálnych liet, keď som sa pri návšteve Berlína pozeral z východnej časti rozdeleného mesta z “bezpečnej“ vzdialenosti na vyľudnenú a bez iskry života stojacu Brandenburskú bránu, pred ktorou sa prechádzali iba muži v uniformách. Aký to kontrast v porovnaní s tým, keď som k nej prichádzal o dvadsať rokov neskôr zo strany od Stĺpu víťazstva (Siegessäule), keď si plnými dúškami užívala slobodu a pulzujúci život. Do tohto okamihu však viedla ešte dlhá cesta a dlhý boj o slobodu.
Dva roky po rozdelení mesta sa stala pamätnou návšteva amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý 26. júna 1963 ukončil svoj prejav z radnice v západoberlínskej štvrti Schöneberg po nemecky prednesenou vetou: “Ich bin ein Berliner!“ (“Som Berlínčan!“). Týmto symbolickým gestom vyjadril veľkú morálnu podporu nielen obyvateľom Západného Berlína, ale jeho vyhlásenie sa stalo zároveň morálnym posolstvom celej rozdelenej Európe. John F. Kennedy priniesol Berlínčanom nádej aj vieru, že sa prelomí zakliatie rozdeleného mesta zvieraného betónovou slučkou Berlínskeho múru.
Na archívnej sním ke z 2. apríla 1968 americký senátor Robert F. Kennedy sa zdraví s ľuďmi počas kampane za nomináciu za prezidentského kandidáta Demokratickej strany vo Filadelfii.Foto: TASR/AP
História si pamätá tiež slová ďalšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorý 12. júna 1987 vyzval počas návštevy Západného Berlína sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, aby svoju politiku uvoľňovania medzinárodného napätia potvrdil zbúraním Berlínskeho múru. “Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr,“ vyhlásil prezident USA. Analytici komentovali toto vyhlásenie v tej dobe ako zbožné želanie, značne vzdialené od reality. Urobili tak možno aj pod vplyvom tvrdenia najvyššieho predstaviteľa NDR Ericha Honeckera, ktorý sebavedome povedal, že múr bude stáť ešte najmenej 50 rokov. Avšak o dva roky sa stal sen skutočnosťou! A bolo to práve vďaka Gorbačovovi a jeho "perestrojke“ a politike nového myslenia. “Som hrdý na pád Berlínskeho múru,“ hovorí bývalý sovietsky prezident, ktorému nielen Berlínčania skladajú veľkú poklonu za to, že sa im pomohol zbaviť zovretia, že im pomohol vybojovať voľnosť a slobodu.
Na archívnej snímke bývalý sovietsky a ruský prezident Michail Gorbačov (83) stojí pred Brandenburskou bránou v Berlíne 8. novembra 2014.Foto: TASR/AP
9. novembra 1989 ponúkol Berlín svetu skvostné predstavenie v podobe meniacich sa dejín, ktoré si deň pred tým vedel len málo kto predstaviť. Desiatky novinárov z celého sveta prišli podvečer na tlačovú konferenciu člena východonemeckého vedenia Gϋntera Schabowského, na ktorej informoval o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu na Západ. Jeho slová boli však zabalené do zašifrovaného, nezrozumiteľného, byrokratického jazyka. Všetci ale spozorneli, keď sa na záver pomerne nudnej tlačovej konferencie spravodajca nemeckého denníka Bild v NDR Peter Brinkmann opýtal, kedy začne spomínaný predpis platiť? Gϋnter Schabowski si nasadil okuliare, zobral si rukou napísané poznámky a vyslovil historickú vetu: “Podľa môjho názoru... nó, hneď. Okamžite!“ a dodal: “Áno, občania NDR môžu vycestovať aj do západného Berlína!“ Tlačová konferencia sa vzápätí skončila a správa sa rýchlosťou blesku šírila do celého sveta. Tieto váhavo vyrieknuté slová znamenali pád Berlínskeho múru a začiatok konca Nemeckej demokratickej republiky.
Od týchto historických okamihov uplynuli tri desaťročia. Ako sa dnes na ne pozerajú samotní Nemci? Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky agentúry Ipsos, výsledky ktorého boli zverejnené začiatkom tohto týždňa väčšina opýtaných hodnotí pád Berlínskeho múru pozitívne – na východe krajiny je to 57 percent Nemcov a v západných spolkových krajinách 54 percent. Kritici zbúrania múru majú na Západe s 15 percentami takmer rovnaké zastúpenie ako na Východe so 14 percentami.
Kritici pádu múru na Západe krajiny poukazujú najmä na vysoké náklady a dane spojené s opätovným zjednotením Nemecka a naopak, na Východe kritizujú predovšetkým rozdiely v príjmoch a dôchodkoch medzi východnou a západnou časťou krajiny.
Aj tieto údaje ukazujú, že jednota Nemcov nie je ani po troch desaťročiach, ktoré uplynuli od pádu Berlínskeho múru ešte úplná a rozdiely medzi „Wessi“ a „Ossi“, ako sa západní a východní Nemci tiež prezývajú - stále pretrvávajú.
Na archívnej snímke z roku 1967 je bývalý nemecký kancelár Willy Brandt a jeho manželka Ruth v Bonne.Foto: TASR/AP
Hoci bol múr zbúraný, v hlavách mnohých ľudí aj po tridsiatich rokoch ešte zostal a do spoločného cieľa – vyrovnania životných podmienok vo východných a západných častiach krajiny zostáva Nemcom ešte kus cesty. Napokon, aj niekdajší starosta Západného Berlína a neskorší spolkový kancelár Willy Brandt deň po páde Berlínskeho múru povedal: “Je to pekný deň na dlhej ceste.“
Chronológia vybraných udalostí spojených s výstavbou a pádom Berlínskeho múru:
- 4. - 11. februára 1945: V Jalte na Kryme sa stretla tzv. Veľká trojka — šéfovia vlád troch hlavných mocností protifašistickej koalície (Sovietskeho zväzu, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva). Účastníci stretnutia (Josif Stalin, Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill) sa dohodli na zásadách kapitulácie Nemecka, jeho demilitarizácii, okupácii, reparáciách a spoločnej povojnovej politike spojencov voči Nemecku.
- 17. júla - 2. augusta 1945: Zástupcovia "Veľkej trojky" sa zišli po druhý raz v meste Postupim neďaleko Berlína. Závery Postupimskej konferencie mali zásadný vplyv na povojnové usporiadanie Európy a na osud porazenej Hitlerovej ríše. Víťazné mocnosti sa okrem iného dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny (americkú, britskú, francúzsku a sovietsku). Rovnako rozdelili Berlín, ktorý sa mal nachádzať v strede sovietskej okupačnej zóny.
- 6. septembra 1946: Narastajúce nezhody medzi spojencami znemožnili uzatvoriť dohody, na ktorých by sa zjednotili ich názory na ďalšom politickom a hospodárskom vývoji Nemecka a čoskoro sa stalo objektom mocenského súperenia bývalých spojencov. Minister zahraničných vecí USA James Byrnes prišiel s návrhom, ktorý naznačoval vznik dvoch štátov na území Nemecka.
- 20. marca 1948: V Berlíne zasadala posledný raz Spojenecká kontrolná rada, najvyšší vládny orgán v Nemecku, zložený zo štyroch hlavných veliteľov okupačných mocností — Spojeného kráľovstva, Francúzska, Spojených štátov a Sovietskeho zväzu.
- 26. júna 1948: Na letisku Tempelhof pristálo prvé americké lietadlo s pomocou pre obyvateľov Západného Berlína. Stalo sa tak dva dni potom, ako sovietske velenie v Berlíne vyhlásilo totálnu blokádu Západného Berlína a uzavrelo všetky pozemné i vodné cesty vedúce do západných sektorov mesta. Pomoc spojencov obyvateľom mesta v podobe potravín, liekov, pšenice, uhlia a ďalších surovín prúdila 322 dní leteckým mostom.
- 23. mája 1949: Bol vyhlásený nový základný zákon (Grundgesetz), de facto nová ústava. Tento dátum sa považuje za vznik Nemeckej spolkovej republiky (NSR) s hlavným mestom Bonn.
- 7. októbra 1949: Zo sovietskej okupačnej zóny vznikla Nemecká demokratická republika (NDR). Jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína.
- 13. augusta 1961: S cieľom zabrániť odchodu východných Nemcov na Západ natiahol východonemecký režim so súhlasom sovietskeho vedenia v noci z 12. na 13. augusta 1961 drôtené pletivo cez ulice medzi Východným a Západným Berlínom. Súčasne boli zamurované vchody a okná na domoch otočených do západnej časti mesta. Berlínsky múr sa stal realitou.
- 26. júna 1963: Prezident USA John Fitzgerald Kennedy ukončil svoj prejav pred radnicou v západoberlínskej štvrti Schöneberg po nemecky prednesenou pamätnou vetou "Ich bin ein Berliner!" ("Som Berlínčan!").
- 12. júna 1987: Americký prezident Ronald Reagan pri návšteve Západného Berlína vyzval sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, aby svoju politiku uvoľňovania medzinárodného napätia potvrdil zbúraním Berlínskeho múru. "Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!" vyhlásil prezident USA.
- 19. januára 1989: Najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker odmietol požiadavky Západu, aby bol berlínsky múr zbúraný a sebavedome vyhlásil, že bude stáť ešte najmenej 50 rokov.
- 27. júna 1989: Neďaleko maďarského mesta Šopron, na hraniciach medzi Maďarskom a Rakúskom, sa začala rúcať železná opona. Hraničný plot z ostnatého drôtu prestrihli s nožnicami v rukách maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn a jeho rakúsky kolega Alois Mock.
- 9. októbra 1989: V Lipsku sa uskutočnila dovtedy najväčšia demonštrácia v NDR, na ktorej 70.000 ľudí skandovalo heslo "Wir sind ein Volk!" ("Sme jeden národ!"), ktoré sa stalo heslom nemeckého zjednotenia.
- 9. novembra 1989: Člen východonemeckého vedenia Günter Schabowski na tlačovej konferencii krátko pred siedmou hodinou večer vyhlásil, že hranice NDR sú s okamžitou platnosťou otvorené. V nasledujúcich hodinách začali desiatky tisíc obyvateľov Východného Berlína prechádzať do Západného Berlína a spontánne búrať nenávidený múr.
- 12. septembra 1990: Na konferencii "dva plus štyri", ktorá sa konala v Moskve, boli vyriešené zahranično-politické aspekty znovuzjednotenia Nemecka. Zišli sa na nej ministri zahraničných vecí Spojených štátov, Sovietskeho zväzu, Spojeného kráľovstva, Francúzska a oboch nemeckých štátov. Na konferencii sa Nemecko zaviazalo rešpektovať nemecko-poľskú hranicu na Odre a Lužickej Nise a od víťazných mocností získalo neobmedzenú štátnu suverenitu s výnimkou vlastníctva a vývoja zbraní hromadného ničenia.
- 30. septembra 1989: Západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher oznámil z balkóna západonemeckého veľvyslanectva v Prahe, kde sa zhromaždili tisíce ľudí, že môžu vycestovať do NSR. "Prišiel som, aby som vám povedal, že dnes bolo umožnené vaše vycestovanie do Nemeckej spolkovej republiky," povedal Genscher. Cez nemecké veľvyslanectvo v Prahe emigrovalo do konca novembra 1989 17.000 občanov NDR.
- 3. októbra 1990: Zavŕšenie znovuzjednotenia Nemecka pristúpením piatich spolkových krajín bývalej NDR k štátnemu útvaru, ktorý sa po tomto akte označuje ako Nemecká spolková republika (NSR).
- 30. novembra 1990: Krátko po opätovnom zjednotení Nemecka bolo búranie Berlínskeho múru oficiálne dokončené, pričom ako pamiatka na obdobie neslobody zostalo zachovaných šesť jeho úsekov.
