Jerevan/Bratislava 7. decembra (TASR) - Najmenej 25.000 obetí na životoch, 140.000 zranených a 514.000 ľudí bez prístrešia - taká bola bilancia ničivého zemetrasenia, ktoré v decembri roku 1988 postihlo súčasné Arménsko.

Vo štvrtok 7. decembra uplynie 35 rokov od zemetrasenia, ktoré postihlo vtedajšiu Arménsku sovietsku socialistickú republiku (ASSR). Epicentrum zemetrasenia bolo neďaleko mesta Spitak, kde otrasy dosiahli magnitúdo 6,9.

"Zemetrasenie v Arménsku (Spitak) v decembri 1988 možno zaradiť medzi obdobne veľké a ničivé zemetrasenia aké v rádovo desaťročiach postihujú geograficky a geologicky obdobné oblasti vo východnom Turecku a severnom Iráne. Príčiny zemetrasení v tomto regióne možno hľadať v neustálom tektonickom pohybe arabskej platne smerom na sever. Pohyb pretrváva už niekoľko miliónov rokov a spôsobuje deformáciu horských pásiem od Zagrosu po Kaukaz, Anatólskej a Arménskej vysočiny. V širšej oblasti sa stýkajú okrajové časti tzv. mikroplatní: už spomenutej arabskej platne na juhu, anatólskej platne na západe, euroázijskej platne na severe a iránskej platne na východe. Ich kontakty sú tektonické, zlomové," vysvetlil pre TASR generálny riaditeľ Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) Ján Madarás.

Ako ďalej priblížil, dlhé desaťročia sa náhly tektonický pohyb v podobe zemetrasenia nemusí prejaviť, ale štatisticky je vysoká pravdepodobnosť, že sa prejaví. To bol aj prípad arménskeho zemetrasenia, kde sa také ničivé účinky v historickej dobe neprejavili, ale ak by sa brala do úvahy väčšia oblasť, tak sa dali predpokladať.

Ničivé zemetrasenie zasiahlo viacero oblastí Arménska 7. decembra 1988 o 11.41 h miestneho času. Séria otrasov za 30 sekúnd prakticky zničila mesto Spitak a vážne poškodila mestá Leninakan (v súčasnosti Gjumri), Kirovakan (v súčasnosti Vanadzor) a Stepanavan. Katastrofa postihla celkovom 21 miest a 350 ďalších obcí, z ktorých bolo 58 úplne zničených.

Otrasy pocítili aj v Jerevane a v gruzínskej metropole Tbilisi. Zemetrasenie znefunkčnilo 40 percent priemyselného potenciálu Arménska. Poškodené zostali tisíce škôl, 416 zdravotníckych zariadení, 14 múzeí, 391 knižníc, 42 kín, 349 klubov a kultúrnych domov. Zároveň zemetrasenie zničilo 600 kilometrov ciest a desať kilometrov železníc.

"Dôležitým faktorom nebol konkrétny mechanizmus pohybu na zlome. V prípade zemetrasenia pri Spitaku to bol násunový zlom. V prípade anatólskych zemetrasení sú to prevažne bočné pohyby na zlome, ale najmä veľkosť zemetrasenia (lokálne magnitúdo sa uvádza medzi 6,7 – 7,2), následné silné dotrasy a lokálne zosilňujúce účinky kmitania seizmických vĺn na nespevnených usadeninách vo výplni medzihorských kotlín a širokých horských údolí. Ak k tomu prirátame nízku kvalitu seizmicky slabo odolných stavieb, potom boli následky zemetrasenia rovnako tragické ako pri obdobných otrasoch vo februári 2023 v juhovýchodnom Turecku," uviedol Madarás.

Komisiu na odstránenie následkov zemetrasenia viedol predseda Rady ministrov Sovietskeho zväzu Nikolaj Ryžkov. V prvých hodinách po prírodnej katastrofe pomoc ľuďom v postihnutých oblastiach poskytli príslušníci sovietskych ozbrojených síl a pohraničných vojsk Výboru štátnej bezpečnosti (KGB). Z Moskvy do Arménska vycestovalo 98 lekárov a vojenských poľných chirurgov spolu s vtedajším ministrom zdravotníctva ZSSR Jevgenijom Čazovom.

Tri dni po zemetrasení prerušil oficiálnu návštevu USA a do Leninakanu spolu s manželkou pricestoval generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov.

Po zemetrasení v Arménsku postavili 50.000 stanov, stravu pre postihnutých varili v 200 poľných kuchyniach. Humanitárnu pomoc zbierali v celom Sovietskom zväze. Tragédia otriasla vtedy celým svetom, do postihnutých oblastí pricestovali lekári a záchranári z Francúzska, Švajčiarska, Veľkej Británie, Nemeckej spolkovej republiky a USA. Humanitárnu pomoc Arménsku poskytlo 113 štátov zo všetkých kontinentov.

"Všeobecne, každá takáto udalosť vedie k poučeniu. Či už pri obnove miest a obcí stavbou seizmicky viac odolných budov, stavebnej činnosti mimo nestabilného podložia, zlepšenia monitorovania zemetrasení a vedeckého výskumu s ním spojenom. Zemetrasenie prišlo aj v politicky nestabilnej atmosfére pomalého rozpadu sovietskeho impéria, kedy prestávali fungovať základné zložky riadenia štátu. Napriek tomu pomoc v hodnote okolo 500 miliónov dolárov bola do júla 1989 doručená do Arménska zo 113 krajín sveta," povedal Madarás.

Zdôraznil, že pri tak veľkom seizmickom jave je však naivné sa domnievať, že v inej dobe by tomu bolo inak. "Náhle a nečakané nešťastie veľkého dosahu vždy zasiahne ľudí nepripravených. Stačia na to aj niekoľko desiatok sekúnd trvajúce silné otrasy," dodal Madarás.

Poprední predstavitelia Arménska aj veľvyslanci akreditovaní v Jerevene kladú zvyčajne 7. decembra vence a kvety k pamätníku Obetiam nevinných, srdciam milosrdenstva v meste Gjumri.